Alfred Jodl
| Alfred Jodl | |
 | |
| Narodenie | 10. máj 1890 Würzburg, Nemecké cisárstvo |
| Úmrtie | 16. október 1946 (56 rokov) Norimberg, Nemecko |
| Štátne občianstvo | nemecké |
| Národnosť | Nemec |
| Rodičia | Alfred Jodl Therese Baumgärtler |
| Súrodenci | Ferdinand Jodl |
| Manželka | Irma Gräfin von Bullion (1913-1944) Luise von Benda (1944-1946) |
Vojenská kariéra
| |
| Ozbrojené sily |  Nemecké cisárstvo Weimarská republika Nacistické Nemecko
|
| Zložka | Wehrmacht |
| Hodnosť | Generaloberst |
| V službe | 1910 – 1945 |
| Vyznamenania | Rytiersky kríž Železného kríža |
Účasť v bojoch
| |
| Vojny | Prvá svetová vojna Druhá svetová vojna |
Alfred Jodl, narodený ako Alfred Josef Ferdinand Baumgärtler (* 10. máj 1890 – † 16. október 1946) bol nemecký generál, náčelník Operačného štábu Vrchného veliteľstva brannej moci (Oberkommando der Wehrmacht), kde pôsobil ako zástupca Wilhelma Keitla. Počas druhej svetovej vojny patril k najbližším Hitlerovym vojenským poradcom.
Život
[upraviť | upraviť zdroj]Alfred Jodl sa narodil v roku 1890 vo Würzburgu, v Nemecku ako syn dôstojníka Alfreda Jodla a Therese Baumgärtler. Vyštudoval kadetskú školu v Mníchove, ktorú ukončil v roku 1910. Po škole vstúpil do armády. V prvej svetovej vojne bojoval na západnom fronte v rokoch 1914 - 1916, v roku 1917 bol prevelený na východný front. Po skončení vojny sa pridal k limitovanému versailleskému Reichswehru, kde sprvu pôsobil v nižších veliteľských funkciách.
V septembri 1913 sa oženil s Irmou Gräfin von Bullion. Svadba pomohla k Jodlovej karérie. Nemali spolu žiadne deti. Jeho manželka zomrela 18. apríla 1944, v dobe, keď spolu už nežili. 7. apríla 1945 sa oženil s Luiseou von Bendovou.
Kariéra u nacistov
[upraviť | upraviť zdroj]
Od roku 1932 slúžil v rôznych armádnych inštitúciach. Už ako sympatizant Nacistov bol rýchlo povýšený a roku 1935 bol poverený vedením oddelenia národnej obrany Vrchného veliteľstva pozemných síl (OKH). Po Hossbachovom memorande sa podieľal na zmene stratégie nemeckých ozbrojených síl z defenzívnej na ofenzívnu. Od októbra 1938 až do augusta 1939 zastával funkciu veliteľa delostrelectva (Artilleriekommandeur) 44. divízie v hodnosti generálplukovníka. Počas Anšlusu - pripojenia Rakúska k Nemecku bol menovaný do funkcie náčelníka operačného štábu veliteľstva ozbrojených síl (OKW). V tejto funkcii zostal až do mája 1945. Jeho najbližším spolupracovníkom bol Wilhelm Keitel, s ktorým pomáhali Hitlerovi plánovať strategické operácie. Počas vojny podpísal viacero rozkazov, ktoré sa priečili vojnovému právu, najmä rozkazy prikazujúce okamžite strieľať sovietskych politických komisárov a príslušníkov britských Commandos.
Jodl strávil väčšinu vojny vo Wolfsschanze, Hitlerovom predsunutom veliteľskom stanovišti vo Východnom Prusku. 1. februára 1944 bol povýšený do hodnosti Generaloberst (generálplukovník).
Pri bombovom atentáte na Hitlera 20. júla 1944 bol vážne zranený. 7. mája 1945 podpísal v Remeši ako predstaviteľ vlády Karla Dönitza bezpodmienečnú kapituláciu za prítomnosti niektorých predstaviteľov západných Spojencov. Stalin si však vyžiadal opakovanie aktu bezpodmienečnej kapitulácie nasledujúceho dňa blízko Berlína, za prítomnosti vysokých predstaviteľov ZSSR.
Počas Norimberského procesu bol odsúdený na trest smrti obesením za vojnové zločiny. Rozsudok bol vykonaný 16. októbra 1946.
Jeho telesné pozostatky, ako aj pozostatky ostatných deviatich popravených (vrátane Hermanna Göringa, ktorý pred plánovanou popravou spáchal samovraždu), boli spopolnené v Ostfriedhofe a popol bol rozptýlený v riečke Wenzbach, malom prítoku rieky Isar.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Alfred Jodl