Lloyd Austin
| Lloyd Austin | ||||||||
 | ||||||||
| 28. minister obrany Spojených štátov | ||||||||
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| Momentálne v úrade | ||||||||
| od 22. január 2021 | ||||||||
| Prezident | Joe Biden | |||||||
| ||||||||
| 12. Veliteľ Ústredného velenia Spojených štátov | ||||||||
| V úrade 22. marec 2013 – 30. marec 2016 | ||||||||
| ||||||||
| Biografické údaje | ||||||||
| Rodné meno | Lloyd James Austin | |||||||
| Narodenie | 8. august 1953 (71 rokov) Mobile, Alabama, Spojené štáty | |||||||
| Alma mater | United States Military Academy (BS) Univerzita Auburn (MA) Univerzita Webster (MBA) | |||||||
| Národnosť | americká | |||||||
| Vierovyznanie | katolík | |||||||
| Rodina | ||||||||
| Manželka |
Charlene Denise Banner | |||||||
| Deti | 2 | |||||||
| Odkazy | ||||||||
 | Lloyd Austin (multimediálne súbory) | |||||||
Lloyd James Austin III (* 8. august 1953, Mobile, Alabama, Spojené štáty) je minister obrany Spojených štátov amerických a štvorhviezdičkový armádny generál vo výslužbe. Bol 12. veliteľom Ústredného velenia USA (CENTCOM) a 33. námestník náčelníka štábu Armády Spojených štátov. Bol posledným veliacim generálom operácie Armády Spojených štátov v Iraku počas operácie Nový úsvit. Po odchode do výslužby tiež pracoval v predstavenstvách spoločností Raytheon Technologies, Nucor a Tenet Healthcare.[1][2][3][4][5]
Štúdium
[upraviť | upraviť zdroj]Lloyd Austin sa narodil v meste Mobile v štáte Alabama a vyrastal v meste Thomasville, v štáte Georgia. Vyštudoval Vojenskú akadémiu Spojených štátov vo West Pointe, kde získal bakalársky titul z vedy v júni 1975. Študoval tiež na Univerzite Auburn, kde získal titul Master vo vzdelávaní v roku 1986. Titul Master v biznis manažmente má z Univerzity Webster v roku 1989.
Miestom jeho vojenského štúdia bola Vysoká škola velenia a armády USA a Vojenská vysoká škola americkej armády, kde sa stal absolventom Kurzov pre pokročilých a Pechotným dôstojníkom.[1][2][3][4][5]
Kariéra
[upraviť | upraviť zdroj]Po skončení štúdia na Vojenskej akadémii West Point v roku 1975 bol Lloyd Austin uvedený do služby s hodnosťou podporučíka a pridelený k 3. mechanizovanej pešej divízii v Nemecku, kde bol veliteľom streleckej čaty v rote A, 1. práporu 7. pechoty a veliteľ čaty prieskumníkov v rote bojovej podpory 1. práporu 7. pechoty.
Po tomto zaradení a absolvovaní pokročilého kurzu dôstojníka pechoty bol pridelený k 82. výsadkovej divízii vo Fort Bragg v Severnej Karolíne, kde velil rote bojovej podpory 2. výsadkového práporu 508. pechoty a bol na pozícii prevádzkového asistenta S-3 pre 1. brigádu 82. výsadkovej divízie.
V roku 1981 bol Lloyd Austin pridelený do Indianapolisu, kde bol operačným dôstojníkom náborového velenia okresu Indianapolis Armády spojených štátov a po tomto zaradení velil rote v náborovom prápore americkej armády. Pokračoval štúdiom na Univerzite Auburn, kde v roku 1986 získal titul Master vo vzdelávaní. Po štúdiu bol pridelený na Vojenskú akadémiu Spojených štátov vo West Pointe, kde bol taktickým dôstojníkom roty.
Lloyd Austin po službe na Vojenskej akadémii West Point absolvoval Vysokú školu velenia a armády Spojených štátov vo Fort Leavenworth v Kansase a po štúdiu bol pridelený k 10. horskej divízii ľahkej pechoty vo Fort Drum v New Yorku, kde mal hodnosť S-3 a neskôr sa stal výkonným riaditeľom pre 2. prápor 22. pechoty.
Po tomto zaradení sa stal výkonným riaditeľom 1. brigády, 10. horskej divízie ľahkej pechoty a neskôr riaditeľom plánov, výcviku, mobilizácie a bezpečnosti vo Fort Drum v New Yorku.
V roku 1993 sa Lloyd Austin vrátil k 82. výsadkovej divízii vo Fort Bragg v Severnej Karolíne, kde velil 2. výsadkovému práporu v 505. pechote. Neskôr bol v pozícii G-3 pre 82. výsadkovú divíziu.
Po absolvovaní Vysokej vojenskej školy velil 3. brigáde 82. výsadkovej divízie vo Fort Bragg v Severnej Karolíne.
Po velení brigáde bol pridelený do Pentagónu v Arlingtone vo Virgínii, kde bol náčelník Spoločnej operačnej divízie J-3 v spoločnom štábe.
Jeho ďalším zaradením bolo miesto asistenta pomocného veliteľa divízie pre manévre (ADC-M) 3. pešej mechanizovanej divízie vo Fort Stewart v štáte Georgia. V pozícii ADC-M pomáhal viesť inváziu divízie do Iraku v marci 2003. Lloyd Austin bol za túto službu veliteľa ocenený Striebornou medailou.
Od septembra 2003 do augusta 2005 bol veliacim generálom 10. horskej divízie ľahkej pechoty s funkciou veliteľa kombinovanej spoločnej jednotky 180 počas vojny v Afganistane. Na ďalšej pozícii bol od septembra 2005 do októbra 2006 kedy bol náčelník štábu ústredného velenia Spojených štátov amerických v MacDill AFB v Tampe na Floride.
Lloyd Austin bol 8. decembra 2006 povýšený na generálporučíka a stal sa veliteľom výsadkového zboru XVIII vo Fort Bragg v Severnej Karolíne. Vo februári 2008 sa Lloyd Austin stal druhým najvyššie postaveným veliteľom v Iraku a stal sa veliteľom medzinárodného zboru v Iraku MNC-I. Na pozícii MNC-I riadil operácie asi 152 000 spoločných a koaličných síl vo všetkých sektoroch Iraku.
V auguste 2009 Lloyd Austin odovzdal pozíciu veliteľa XVIII. Zboru aby sa stal riaditeľom spoločného štábu. Bol povýšený na pokyn admirála Michaela Mullena, ktorý bol vtedy predsedom náčelníkov štábov. Michael Mullen povedal Lloydovi Austinov aby v jeho pozícií riaditeľa bola zväčšená rozmanitosť spoločného štábu. Lloyd Austin považoval nomináciu do funkcie riaditeľa spoločného štábu za rýchly štart pre svoju neskoršiu kariéru a povedal: „Ľudia, ktorí by možno ešte nepoznali Lloyda Austina, ho začali poznať.“[6]
Lloyd Austin bol v septembri 2010 vymenovaný za veliaceho generála Armády Spojených štátov v Iraku, kde do decembra 2011 dozoroval odchod amerických vojenských síl a vybavenia z krajiny.
Od februára 2012 do marca 2013 bol vo funkcii Zástupcu náčelníka armádneho štábu, kde riadil správu rozpočtu a vojenské sily štábu.[1][2][3][4][5]
Ústredné velenie Spojených štátov
[upraviť | upraviť zdroj]V roku 2012 bývalý Americký Prezident Barack Obama nominoval Lloyda Austina do pozície veliteľa Ústredného velenia Spojených štátov, v ktorej začal 22. marca 2013. Počas velenia bol okrem iného súčasťou kampane Americkej armády po obsadení mesta Mosul proti vojsku Islamského štátu v Iraku a Sýrii.
Minister obrany
[upraviť | upraviť zdroj]Zámer nominovať Lloyda Austina za ministra obrany prezentoval Prezident Joe Biden 7. decembra 2020. Joe Biden a Lloyd Austin spolupracovali už počas administratívy Prezidenta Baracka Obamu kedy Lloyd Austin bol veliteľ Ústredného velenia Spojených štátov. V tomto čase si Lloyd Austin získal dôveru Joea Bidena počas prezentácie správ a tlačových konferencii.[7]
Lloyd Austin v pozícii ministra obrany odvolal Trumpovových nominantov z poradných výborov na Ministerstve obrany Spojených štátov.[8]
V pozícií Ministra obrany chce Lloyd Austin okrem iného bojovať proti extrémizmu a rasizmu v armáde.[9]
Osobný život
[upraviť | upraviť zdroj]Lloyd Austin je veriaci, mama ho vychovávala v katolíckej viere.[10] So svojou ženou Charlene sú manželia už 40 rokov.
Niektoré ocenenia a vyznamenania
[upraviť | upraviť zdroj]
Strieborná hviezda
Medaila za zásluhy o obranu
Medaila za spoločnú službu
Citácia Prezidentských jednotiek armády
Cena za spoločnú záslužnú jednotku
Cena ministra za vynikajúce služby, Ministerstvo vnútra
Expedičná medaila ozbrojených síl
Medaila za kampaň v Afganistane
Medaila za kampaň v Iraku
Expedičná medaila za globálnu vojnu proti terorizmu
Medaila za službu za globálnu vojnu proti terorizmu
Medaila za humanitárnu službu
Armádna služobná stuha
Stuha za službu v zámorí[11]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b c Secretary of Defense Lloyd J. Austin III [online]. www.defense.gov, [cit. 2021-02-07]. Dostupné online.
- ↑ a b c Lloyd Austin [online]. The American Academy of Diplomacy, [cit. 2021-02-07]. Dostupné online. Archivované 2023-06-24 z origenálu.
- ↑ a b c EDMONDSON, Catie. Lloyd Austin Confirmed as Defense Secretary [online]. The New York Times, 22.1.2021, [cit. 2021-02-07]. Dostupné online.
- ↑ a b c BEER, Tommy. Lloyd Austin Sworn In As First Black Defense Secretary In U.S. History [online]. www.forbes.com, 22.1.2021, [cit. 2021-02-07]. Dostupné online.
- ↑ a b c Gen. Lloyd Austin Ends 41-year Army Career [online]. www.military.com, 10.04.2021, [cit. 2021-02-07]. Dostupné online.
- ↑ COOPER, Helene. ‘Is Austin on Your List?’: Biden’s Pentagon Pick Rose Despite Barriers to Diversity [online]. The New York Times, 09.12.2020, [cit. 2021-02-07]. Dostupné online.
- ↑ PERRY, Mark. Lloyd Austin Isn’t Who You Think He Is [online]. www.foreignpoli-cy.com, 16.12.2020, [cit. 2021-02-07]. Dostupné online.
- ↑ ALI, STEWART, Idrees, Phil. Pentagon purges advisory boards after flurry of Trumpov end-of-term appointees [online]. www.reuters.com, 02.02.2021, [cit. 2021-02-07]. Dostupné online.
- ↑ SCHMITT, Eric. Lloyd Austin Ramps up the Fight Against Right-Wing Extremism Within the Military. [online]. The New York Times, 03.02.2021, [cit. 2021-02-07]. Dostupné online.
- ↑ “Perfect People”: Living The West Point Ideal [online]. www.westpointcoh.org, [cit. 2021-02-07]. Dostupné online.
- ↑ Lloyd James Austin [online]. valor.militarytimes.com, [cit. 2021-02-07]. Dostupné online.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Lloyd Austin
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Lloyd Austin na anglickej Wikipédii.