Vought F4U Corsair
| F4U/FG/F3A Corsair | |
 Goodyear FG-1D Corsair | |
| Typ | palubné stíhacie lietadlo/stíhací bombardér |
|---|---|
| Výrobca | Chance Vought |
| Konštruktér | Rex Beisel Igor Sikorsky |
| Prvý let | 29. mája 1940 |
| Zavedený | 28. decembra 1942 |
| Vyradený | 1953 (Spojené štáty) 1979 (Honduras) |
| Hlavný používateľ | United States Navy United States Marine Corps Royal Navy Royal New Zealand Air Force |
| Výroba | 1942 – 1953 |
| Vyrobených | 12 571 |
| Varianty | Goodyear F2G Corsair |
Vought F4U Corsair („Korzár“) bola americká stíhačka, ktorá slúžila predovšetkým počas druhej svetovej vojny a kórejskej vojny. Vyrábali sa v rokoch 1942 až 1953 a v niektorých letectvách slúžili tieto stroje až do 60-tych rokov. Spolu sa vyrobilo 12 571 kusov.
Vývoj a použitie
[upraviť | upraviť zdroj]
Vývoj lietadla Vought F4U Corsair, ktoré malo byť podľa zadania námorná stíhačka, sa začal v roku 1938. Na lietadle sa použil Pratt & Whitney R-2800 Double Wasp. Na maximálne využitie výkonu motora bolo potrebné nainštalovať vrtuľu veľkého priemeru aj zachovať podvozkovú časť, čo viedlo k typickému tvarovému znaku Corsaira – zalomenému krídlu do tvaru písmena W. Prototyp nového lietadla s označením XF4U-1 po prvý raz vzlietol v máji 1940 a čoskoro vykázal rýchlosť 651 km/h. Námorníctvo zbadalo, že ide o stroj mimoriadnych výkonov, preto po úpravách objednalo v roku 1941 prvú sériu. Jediný problém boli nevhodné vlastnosti lietadla pri pristátí na palube lietadlovej lode – obmedzený výhľad dopredu pri záverečnom priblížení (cez dlhý mohutný kryt motora). Preto tieto stroje pridelili do jednotiek leteckých síl námornej pechoty, štartujúcich z pozemných základní. Na prvých bojových operáciách sa lietadlá zúčastnili na jar r. 1943 z Guadalcanalu. VMF-124 tu svoje F4U-1 prvýkrát nasadila v boji 14. februára. Vzhľadom na to, že problémy s technikou pristátia na palubu riešili Američania dosť dlho, štartovali prvé Corsairy III. a IV. z britských lietadlových lodí. Briti vtedy nemali dostatok vlastných stíhačov porovnateľných parametrov, a tak piloti na priblíženie používali manéver, keď prilietavali na palubu šikmo a na poslednú chvíľu lietadlo vyrovnali. Na amerických lodiach sa prvé F4U objavili až na jar 1945. Stroje vyrábalo v tom čase licenčne už niekoľko firiem. Objavovali sa nové zlepšené verzie, pričom najvýkonnejšia bola F4U-4, ktorá mala motor s výkonom 2070 k, ktorý dával lietadlu rýchlosť až 717 km/h. Verzia F4U-5 bola už povojnová a zúčastňovala sa na vojne v Kórei.
Technické údaje
[upraviť | upraviť zdroj]F4U-1A Corsair
[upraviť | upraviť zdroj]- Posádka: 1
- Dĺžka: 10,10 m
- Rozpätie: 12,50 m
- Výška: 4,90 m
- Plocha krídla: 29,17 m2
- Hmotnosť prázdneho lietadla: 4 073 kg
- Vzletová hmotnosť: 6 300 kg
- Pohonná jednotka: 1 × dvojhviezdicový osemnásťvalcový motor Pratt & Whitney R-2800-8W, s výkonom 1 678 kW
- Najvyššia rýchlosť: 684 km/h
- Dostup: 11 200 m
- Dolet: 1 633 km
Výzbroj
[upraviť | upraviť zdroj]- 6× guľomet M2 Browning kalibra 12,7 mm
- 8× neriadená strela HVAR kalibra 127 mm
- 910 kg bômb
F4U-4 Corsair
[upraviť | upraviť zdroj]- Posádka: 1
- Dĺžka: 10,20 m
- Rozpätie: 12,50 m
- Výška: 4,50 m
- Plocha krídla: 29,17 m2
- Hmotnosť prázdneho lietadla: 4 174 kg
- Vzletová hmotnosť: 6 653 kg
- Pohonná jednotka: 1 × dvojhviezdicový osemnásťvalcový motor Pratt & Whitney R-2800-18W, s výkonom 1 827 kW
- Najvyššia rýchlosť: 718 km/h
- Dostup: 12 649 m
- Dolet: 1 617 km
Výzbroj
[upraviť | upraviť zdroj]- 6× guľomet M2 Browning kalibra 12,7 mm alebo 4× kanón M2 kalibru 20 mm
- 8× neriadená strela HVAR kalibra 127 mm
- 1 800 kg bômb
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Vought F4U Corsair
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Vought F4U Corsair na českej Wikipédii.
