Zemská kôra
Zemská kôra je najvrchnejšia geologická vrstva Zeme. Rozdeľuje sa na pevninskú a oceánsku kôru. Pod ňou sa nachádza plášť, od ktorého je oddelená rozhraním – Mohorovičićovou diskontinuitou, kde sa radikálne menia fyzikálne charakteristiky. Menej výrazná diskontinuita (Conradova) oddeľuje granitovú a bazaltovú vrstvu kôry. Hmotnosť kôry je 2,8×1022 kg (z toho 21 % tvorí oceánska kôra a zvyšok kontinentálna), čo predstavuje 0,473 % celkovej hmotnosti Zeme.
Kôra, spolu s vrchnou časťou plášťa tvorí pevnú vrstvu povrchu Zeme – litosféru, ktorá je rozlámaná na viacero platní, „plávajúcich“ na plastickej vrstve – astenosfére.
Pevninská kôra
[upraviť | upraviť zdroj]
Pevninská kôra sa zvykne nazývať aj SiAl (podľa latinských názvov najčastejšie sa vyskytujúcich prvkov kremíka a hliníka). Tvorená je prevažne alkalickými kremičitanmi a hlinitokremičitanmi. Z petrologického hľadiska ide prevažne o granity ich variácie. Na granitovom podklade sa nachádza hrubá pokrývka zvetralín a sedimentárnych hornín (pieskovcov, bridlíc, vápencov a dolomitov). Pod granitovou vrstvou sa obvykle vyskytuje ešte bazaltová vrstva.
Najstaršia pevninská kôra bola objavená v západnej Austrálii – 3,9 mld. rokov, centrálne časti Kanadského a Baltického štítu sú približne rovnako staré. Podstatná časť zemskej kôry sa vytvorila medzi 3,4 a 2,4 mld. rokov v archaiku. Väčšina časť týchto hornín je lokalizovaná v kratogénoch, hrubých okolo 70 km.
Oceánska kôra
[upraviť | upraviť zdroj]Oceánska kôra, na rozdiel od pevninskej je monotónnejšia, tvoria ju prevažne bazalty, na ktorých sa nachádza vrstva sedimentov. Pod bazaltami sú ich hlbinné ekvivalenty gabrá a ešte hlbšie aj peridotity. Nazýva sa aj SiMa (kremík a horčík). Je podstatne mladšia (najstaršie oceánske bazalty in situ majú okolo 200 mil. rokov). Má menšiu hrúbku, do 10 km (v stredooceánskych chrbtoch je jej hrúbka prakticky nulová) a mierne väčšiu hustotu.
Oceánska kôra sa neustále vytvára (v stredooceánskych chrbtoch) výstupom a utuhnutím magiem z hranice spodného plášťa. Vďaka tomuto sa morské dno pomaly rozširuje. Naopak, v subdukčných zónach oceánska kôra poklesáva naspäť do plášťa a zaniká. Tento proces, spolu s ďalšími fenoménmi popisuje teória platňovej tektoniky.
Zloženie
[upraviť | upraviť zdroj]| Chemické zloženie zemskej kôry | |||||
|---|---|---|---|---|---|
| Celá kôra | Pevninská kôra | Oceánska kôra | |||
| Prvok | Obsah (hm. %) | Oxid | Obsah (hm. %) | Oxid | Obsah (hm. %) |
| Kyslík | 46,6 | --- | --- | --- | --- |
| Kremík | 27,8 | SiO2 | 59,1 | SiO2 | 50,5 |
| Hliník | 8,1 | Al2O3 | 15,8 | Al2O3 | 15 |
| Železo | 5,0 | FeO + Fe2O3 | 6,6 | FeO + Fe2O3 | 10,5 |
| Vápnik | 3,6 | CaO | 6,4 | CaO | 11,5 |
| Sodík | 2,8 | Na2O | 3,2 | Na2O | 2,5 |
| Draslík | 2,6 | K2O | 1,88 | K2O | 0,1 |
| Horčík | 2,0 | MgO | 4,4 | MgO | 7,5 |
| Ostatné | 1,6 | Ostatné | 2,6 | Ostatné | 3,5 |
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]
| Stavba Zeme | |||||
| Geosféra | Magnetosféra | Exosféra | Atmosféra | ||
| Ionosféra | Termosféra | ||||
| Mezosféra | |||||
| Hydrosféra | Stratosféra | ||||
| Biosféra | Troposféra | ||||
| Pedosféra | Litosféra | Zemská kôra | |||
| Pevninská kôra | |||||
| Oceánska kôra | |||||
| Vrchný plášť | Najvrchnejší plášť | Zemský plášť | |||
| Astenosféra | |||||
| Hranica vrchný-spodný plášť | |||||
| Spodný plášť | |||||
| Vonkajšie jadro | Zemské jadro | ||||
| Vnútorné jadro | |||||