Rumunsko

Rumunsko
Vlajka Znak
Národné motto: nie je
Štátna hymna: Deșteaptă-te, române!
Miestny názov
• dlhý	–
• krátky	România
Hlavné mesto	Bukurešť 44°25′ s.š. 26°06′ v.d.
Najväčšie mesto	Bukurešť
Úradné jazyky	rumunčina na rôznych miestnych úrovniach sú úradnými jazykmi tiež maďarčina, nemčina, rómčina, ukrajinčina a srbčina aj Slovenčina
Štátne zriadenie prezident predseda vlády	poloprezidentská republika Klaus Iohannis Nicolae Ciucă
Vznik	10. máj 1877
Susedia	Bulharsko, Srbsko, Maďarsko, Ukrajina, Moldavsko
Rozloha  • celková  • voda (%)	238 397 km² (81.)   7 160 km² (3 %)
Počet obyvateľov  • odhad (2017)  • sčítanie (2011)  • hustota (2017)	19 638 000 20 121 641 84,4/km² (117.)
HDP  • celkový  • na hlavu (PKS)	2017 197,004 mld. $ (50.) 23 957 $ (61.)
Index ľudského rozvoja (2015)	0,802 (38.) – vysoký
Mena	leu (=100 bani) (RON)
Časové pásmo  • Letný čas	(UTC+2) (UTC+3)
Medzinárodný kód	ROU / RO
Medzinárodná poznávacia značka	RO
Internetová doména	.ro
Smerové telefónne číslo	+40
Gramotnosť: 97 %

Rumunsko (– toto je krátky a zároveň dlhý tvar názvu; po rumunsky: România) je štát v juhovýchodnej Európe.

Nachádza sa v severnej časti Balkánskeho polostrova. Severnú a východnú hranicu v dĺžke 362 km a 169 km utvára s Ukrajinou a Moldavskom (450 km), na juhu s Bulharskom (608 km). Na severozápade hraničí s Maďarskom (443 km) a na juhozápade so Srbskom (476 km). Východné brehy obmýva Čierne more v dĺžke 225 km. Rumunsko je členom Európskej únie a NATO.

Povrch

Geografická mapa Rumunska.

Približne dve tretiny územia pokrývajú horstvá a pahorkatiny a zhruba tretinu zaberajú nížiny. V strede krajiny dominujú Karpaty, ktoré v najvyšších polohách presahujú 2 000 m. Členia sa na tri časti – Východné, Južné (tzv. Transylvánske Alpy) a Rumunské Západné Karpaty. Východné Karpaty sú pokryté lesmi, sú bohaté na drahé kovy a minerálne pramene. V Južných Karpatoch ležia najvyššie vrchy Rumunska (Moldoveanu, 2 544 m) a vyše 150 jazier. Rumunské Západné Karpaty sú nižšie, ale značne členité (Železné vráta na Dunaji). Karpatský masív obklopuje výbežky rozsiahlej Panónskej panvy, ktorá pokrýva západné okraje krajiny.
Na východe, medzi dolným Dunajom a pobrežím Čierneho mora, leží oblasť známa pod názvom Dobrudža, ktorá má s výnimkou dunajskej delty mierne zvlnený terén (pahorky cca 200 – 300 m, maximum 467 m). Delta Dunaja je najnižšie položeným miestom Rumunska. Na západe sa rozkladá pohorie Munţii Apuseni. Pohraničné oblasti tvoria nížiny, Veľká dunajská kotlina na západe, Valašská nížina na juhu a rovina okolo rieky Prut na východe.

Vodstvo

Morské pobrežie má 225 km. Najväčšia rieka v Rumunsku – Dunaj – sa tiahne po celej dĺžke južnej hranice s Bulharskom. Hranicu s Moldavskom tvorí dotvára rieka Prut, ktorá sa vlieva do Dunaja.

Dunaj má na rumunskom území vyše 1 000 km, čo je zhruba tretina celého toku. Tvorí hranicu so Srbskom a Bulharskom a pri ústí zasa s Ukrajinou. Na Dunaji leží niekoľko významných ostrovov, (ostrov pri meste Brăila, vyše 700 km²). Za komunistického režimu tu bolo niekoľko táborov nútených prác, väzni sa zúčastňovali na vysúšaní močiarov. Delta Dunaja zaberá cca 3 500 km² a ako prírodná rezervácia je na zozname svetového dedičstva UNESCO. Východiskom do delty je mesto Tulcea.

Mureš (700 km) pramení v pohorí Giurgeu, ktoré je súčasťou Karpát. Vlieva sa do Tisy pri maďarskom Szegede. V rovnakej časti Karpát pramení Olt (vyše 600 km), ktorý však tečie po východných svahoch a vlieva sa do Dunaja. Pohraničnou riekou je dnes Prut (vyše 700 km), ktorý pred rokom 1940, keď Besarábiu a Severnú Bukovinu obsadil ZSSR, tiekol takmer celý na rumunskom území.

Dejiny

Obdobia dejín Rumunska:

• Začiatky osídľovania Rumunska

Kmeňový zväz Dákov (1. pred Kr. – 106)

• Valašské kniežatstvo (1324 – 1862)
• Nadvláda Osmanskej ríše
• Rumunské kniežatstvo (1859/1862 – 1881)

Prvé Rumunsko (1866 – 1881)

• Rumunské kráľovstvo (13. marec 1881 – 30. december 1947)
• Komunistický režim v Rumunsku

Rumunská ľudová republika (30. december 1947 – 21. august 1965)

Rumunská socialistická republika (21. august 1965 – 29. december 1989)

• Rumunsko po období vlády Nicolae Ceauşesca: Pluralitná demokracia (29. december 1989 – súčasnosť)
• Súčasné Rumunsko

Pôvod názvu krajiny

Hypotetická mapa Rumunska Cezara Bolliaca z roku 1855.

Názov krajiny România je odvodené od slova român, ktoré je odvodené z latinského slova romanus. Skutočnosť, že názov rumunského etnika je odvodený od slova romanus, má korene v 16. storočí, kedy ho spomína mnoho autorov z Talianska, ktorí cestovali do Transylvánie, Moldávie a Valašska. Najstarší existujúci dokument, napísaný v rumunčine, je list z roku 1521 známy pod názvom Scrisoarea lui Neacşu din Câmpulung alebo Ţara Rumânească (po slovensky: rumunská zem), ktorý oznamuje, že starosta mesta Brašov Johannes Benkner sa pripravuje na bezprostredne hroziaci útok Osmanskej ríše v Transylvánii. Tento dokument je vzácny aj z hľadiska prvého spomenutia názvu krajiny v rumunskom jazyku.

V neskorej antike sa Rímska ríša často nazývala po latinsky Romania, hoci niektorí historici zastávajú názor, že ide o Byzantskú ríšu. Tento návrh je však neprijateľný, nakoľko sa toto označenie vzťahovalo aj na vymedzenie časti Európy, kde sa používali románske jazyky.

Až do 19. storočia sa priestoru medzi riekami Dnester a Tisa hovorilo Rumânia namiesto România a etniku, žijúcemu na tomto území rumâni miesto români. Vzhľadom k tomu, že pojem rumân (označujúci rumunské etnikum a štát) vznikol koncom 18. storočia, predtým všetkých Rumunov a ich krajinu nazývali Valasi a Valašsko.

Zaujímavosť je, že rovnakým menom, teda Romania, prípadne Rumeli do 19. stor. nazývali aj Gréci dnešné Grécko. Samotní Gréci sa tiež nazývali Romaioi, teda Rimania, v podstate rovnako ako aj Rumuni. Je to dôsledok byzantskej národnej identity, Byzancia bola totiž gréckym pokračovateľom Rímskej ríše. Gréci od tohto názvu definitívne upustili koncom 19. stor.

Protokolárne názvy štátu

• 1881–1947: Rumunské kráľovstvo (po rumunsky: Regatul României)
• 1947–1965: Rumunská ľudová republika (po rumunsky: Republica Populară Romînă)
• 1965–1989: Rumunská socialistická republika (po rumunsky: Republica Socialistă România)
• od r. 1989: Rumunsko (po rumunsky: România)

Obyvateľstvo

Vývoj počtu obyvateľov Rumunska v rokoch 1961 – 2003.

Národnostné zloženie obyvateľstva

Národnostné zloženie obyvateľstva Rumunska podľa posledného sčítania obyvateľstva z 1. júla 2002.

Umiestnenie	Národnosť	Počet	%
1	Rumuni	19 419 871	89,5
2	Maďari	1 432 079	6,6
3	Rómovia	533 775	2,4
4	Ukrajinci	44 481	0,2

Vierovyznanie

Umiestnenie	Náboženstvo	Počet	%
1	Rumunská pravoslávna cirkev	18 817 975	86,8
2	Katolicizmus	1 019 814	4,7
3	Protestantizmus	802 832	3,7
4	Uniati	195 283	0,9
5	Islam	65 094	0,3
6	Ateisti	797 183	3,65

Súčasné politické pomery

Rumunsko je parlamentnou demokraciou s poloprezidentským systémom vlády, t. j. výkonná moc je rozdelená medzi prezidenta a predsedu vlády. Prezident sa volí vo všeobecných voľbách. Zákonodarný orgán (po rumunsky: Parlamentul) pozostáva z dvoch komôr.

V dolnej komore má najviac kresiel sociálna demokracia (113), národní liberáli majú iba 64 kresiel, ale vytvárajú spoločný blok s demokratickou stranou (48). Silná pozícia ľavice naznačuje, že najvážnejší protivník súčasného prezidenta – kandidát sociálnej demokracie Adrian Năstase – získal v prvom kole volieb dokonca viac hlasov, no nestačilo mu to na víťazstvo.

Z etnických menšín má výraznejšie zastúpenie v parlamente Maďarská demokratická únia (22 kresiel).

Administratívne členenie

Mestá

Administratívna mapa Rumunska

• Alba Iulia
• Baia Mare
• Bukurešť
• Brašov
• Craiova
• Galac
• Hunedoara
• Jasy
• Kluž
• Konstanca
• Miercurea Ciuc
• Oradea
• Satu Mare
• Sibiu
• Sighișoara
• Suceava
• Târgu Mureș
• Temešvár
• Tulcea

Administratívne delenie

Územie Rumunska sa delí na 41 administratívnych jednotiek (žúp) a hlavné mesto Bukurešť.

Rumunské župy

Alba Arad Argeș Bacău Bihar Bistrița-Năsăud Botoșani Brașov Brăila Buzău Caraș-Severin

Călărași Cluj Constanța Covasna Dâmbovița Dolj Galați Giurgiu Gorj Harghita

Hunedoara Ialomița Iași Ilfov Maramureș Mehedinți Mureș Neamț Olt Prahova

Satu Mare Salaš Sibiu Suceava Teleorman Timiș Tulcea Vaslui Vâlcea Vrancea

Osobitá poznámka

• Po revolúcii v roku 1989 sa v Rumunsku prehĺbila ekonomická kríza, inflácia nadobudla astronomické rozmery.
• V rokoch 1991 – 1992 pribudli k dovtedy najvyššiemu nominálu 100 leu tri nové bankovky v nominálnych hodnotách 500, 1000 a 5000 leu. Následne približne v 2 – 3 ročných odstupoch nominálne hodnoty rástli až v roku 2003 dosiahol najvyšší nominál hodnotu 1 000 000 leu.
• V posledných rokoch sa Rumunsko zaraďuje ku krajinám s najrýchlejším ekonomickým rastom, nezamestnanosť klesla pod 4 %.^{[chýba zdroj]}

Pozri aj

• Dejiny Rumunska
• Radio România Actualități

Iné projekty

Commons

Wikislovník

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Rumunsko
• Wikislovník ponúka heslo Rumunsko

Zdroj

• Matejko, Ľ.: Poznámky k predmetu Východná Európa - krajiny a ľudia, Bratislava, 2007.