Antonov An-22 Antej je ťažké turbovrtuľové transportné lietadlo vyvinuté v Sovietskom zväze v 60. rokoch 20. storočia. Vo svojej dobe najväčšie dopravné lietadlo sveta, prekonané až strojmi Lockheed C-5 Galaxy a An-124. Výroba tohto pozoruhodného lietadla bola ukončená v roku 1975.

An-22 Antej

Antonov An-22 v novom sfarbení spoločnosti Avialiniji Antonova
Typstrategické transportné lietadlo
VýrobcaTaškentský letecký závod č. 84 V. P. Čkalova
KonštruktérOleg Antonov
Prvý let27. februára 1965
Zavedený1967
Charakterstále v službe
Hlavný používateľVojenské vzdušné sily ZSSR
Aeroflot
Avialiniji Antonova
Výroba1966 – 1976
Vyrobených68

Vznik a vývoj

upraviť

Ťažké turbovrtuľové vojensko-transportné lietadlo An-22 „Antej“ bol navrhnutý v OKB O.K.Antonova v prvej polovici 60. rokov 20. storočia. Prvý let prototypu sa uskutočnil 27. februára 1965. Jeho koncepcia bola podobná, ako u predošlého dopravného lietadla konštrukčnej kancelárie Antonova, An-12, bol však omnoho väčší a vybavený dvojitými chvostovými plochami, ktoré mu zaisťovali lepšiu stabilitu. Predná pretlaková časť trupu poskytovala miesto pre 29 cestujúcich. Hlavná nákladná kabína s titánovou podlahou je pre uskladnenie nákladných vozidiel a uľahčenie vykladania a nakladania vybavená dvoma pohyblivými žeriavmi a navijakmi. Pri dĺžke 33 metrov a šírke 4,40 m, tu môžu byť umiestnené i tanky. S užitočným nákladom 45 ton má lietadlo dolet cez 10 000 kilometrov.

Sériová výroba prebiehala v taškentskom leteckom závode v rokoch 1966 – 1975. Spolu bolo vyrobených 68 lietadiel An-22, z toho dve v Kyjeve a 66 v Taškente. Od roku 1972 sa vyrábal v modernizovanej verzii An-22A (vyrobených bolo 28 lietadiel). Od roku 1967 začali prvé An-22 prichádzať k leteckým jednotkám. Väčšina z nich síce nesie znaky spoločnosti Aeroflot, ich hlavnou činnosťou sú však zrejme vojenské dopravné operácie.[chýba zdroj] Niekoľko strojov An-22 bolo modifikovaných pre prepravu nosných plôch lietadla An-124, neskoršieho uchádzača o titul najväčšieho lietadla sveta, z Taškentu k montáži do Kyjeva.

Operačné nasadenie

upraviť
 
Nočný pohľad na An-22 na letisku v Tveri, 2007.

Vyše šesťdesiat strojov An-22 bolo vo výzbroji troch vojensko-transportných leteckých plukov ZSSR. Dnes však An-22 už používa len 76. Leningradská špecializovaná vojensko-transportná gardová eskadra, sídliaca na letisku Migalovo, na okraji Tveru. Okrem sovietskych vzdušných síl používala niekoľko strojov aj konštrukčná kancelária O.K Antonova na skúšky a špeciálne prepravné úlohy. Prvý letový exemplár bol v roku 1980 prestavaný na účely prepravy centroplánov a konzol krídla nových lietadiel An-124 a An-225 z Taškentu do Kyjeva. V priebehu rokov bolo na základe „Anteja“ vypracovaných niekoľko verzií: protilodný An-22PLO s ďalekým doletom, námorný hliadkovo-záchranný An-22PS, verzia na prepravu nosných a balistických rakiet a iné.

76. Leningradská špecializovaná vojensko-transportná gardová eskadra

upraviť

V máji 1968 na území Moskovského vojenského okruhu sa v rámci 12. vojensko-transportnej leteckej divízie začalo formovanie novej vojenskej jednotky – 8. vojensko-transportného leteckého pluku. Dňa 1. decembra 1968 veliteľ vojensko-dopravného letectva, generálmajor G.K. Pakilev, odovzdal pluku bojovú zástavu. Tento deň sa zároveň považuje za deň vzniku jednotky. Ku koncu roka 1968 bolo formovanie 8. vojensko-transportného leteckého pluku v počte dvoch leteckých eskadier s lietadlami An-12.

 
Antonov An-22A pristáva na letisku po splnení misie, 2007.

V polovici 70. rokov 20. storočia sa začala v histórii jednotky nová etapa. Na základe direktívy generálneho štábu zo dňa 16. augusta 1974 sa začal pluk prezbrojovať na nový typ lietadla – An-22. V tom čase sa už stroje An-22 boli vo výzbroji dvoch plukov 8. vojensko-transportnej leteckej divízie: 81. pluku v Ivanove a 566. pluku v Brjanskej oblasti. Zároveň sa 8. vojensko-transportný letecký pluk v lete 1975 presťahoval na letisko Migalovo v Tveri. V roku 1976 bolo prezbrojenie na An-22 úplne ukončené. V tom istom roku pristúpil pluk k plneniu svojich úloh v plnej zostave na lietadlách An-22. Lietadlový park 12. vojensko-transportnej leteckej divízie vzrástol na 63 strojov a divízia po prvýkrát odletela na plnenie úloh v sile troch plukov s lietadlami An-22. V roku 1977 riešilo 5 posádok 8. pluku na „Antejoch“ úlohy spojené s poskytnutím pomoci Etiópii. V roku 1978 pomáhali vo Vietname a Afganistane, pričom pristátia sa uskutočňovali počas bojových operácií na letiskách Kábul, Bagram a Kandahár. Od roku 1980 pluk plnil štátne úlohy spojené s prevozom nákladu, techniky a špecialistov do Afganistanu, Líbye, Sýrie, Etiópie, Indie, Alžíru, Iraku, Francúzska, NDR a Bulharska. V roku 1987, kedy do výzbroje 566. vojensko-transportného leteckého pluku začali zaradzovať nové ťažké transportné lietadlá An-124, sa lietadlový park 8. vojensko-transportného leteckého pluku doplnil „Antejmi“ zo Sešči. V decembri tohoto roku 12 strojov An-22 dopravilo vybavenie, techniku a medikamenty do Arménska, ktoré postihlo zemetrasenie, pričom prepravili 1 000 osôb a 15 000 ton nákladu.

 
Nákladný priestor Antonovu An-22A

Od roku 1986 sa posádky pluku pravidelne zabezpečovali prevoz personálu ministerstva vnútra a vojenských jednotiek do oblastí národných konfliktov; v decembri 1986 do Alma-Aty, v januári 1988 do Sumgaitu, v novembri 1989 do Kišineva, v marci 1990 do Baku, v apríli 1990 do Tbilisi, v máji 1991 do Frunze, v júni 1992 do Tiraspoľu a v júne 1994 do Grozného. Okrem toho v období od roku 1992 do 1995 pluk zabezpečoval odchod západnej skupiny vojsk armády ZSSR z Nemecka a v roku 1993 odsun sovietskych vojsk z Pobaltia. Od roku 1996 v súvislosti s vyostrením sa situácie v Juhoslávii a Severokavkazskom regióne Ruska, personál základne plnil úlohy spojené s dodávkami techniky, rôzneho nákladu a jednotiek ministerstva vnútra a výsadkových jednotiek do Bosny a Hercegoviny, Kosova a Čečenskú republiku. S cieľom likvidácie teroristických skupín v Čečenskej republike bolo lietadlami An-22 uskutočnených 118 letov na letiská Mozdoka a Machačkala; prevezených bolo okolo 1 100 ton nákladu a viac než 300 osôb.

 
Antonov An-22 vo farbách Aeroflotu na letisku Helsinki-Vantaa.

Začali sa uskutočňovať aj komerčné lety. V období medzi marcom a májom 1995 previezli do Vietnamu stíhačky Su-27, ktoré Vietnam zakúpil od Ruska. „Antej“ lietal zložitou trasou nazývanou „Ho či minova cesta“. Od neutrálnych vôd po brehy Japonska, Južnej Kórei a Číny bol často sprevádzaný stíhačkami F-16 s americkej základne na Japonskom ostrove Okinawa. V januári 1998 v súvislosti s rozpustením 81. vojensko-transportného leteckého pluku sa lietadlový park migalovských An-22 rozrástol o desiatku „Antejov“ z letiska Ivanovo Severnyj. V roku 2001 bola v rámci reorganizácie 12. vojensko-transportná letecká divízia preznačená na 76. gardovú Leningradskú vojensko-transportnú leteckú eskadru, ktorá zároveň zostala jedinou jednotkou používajúcou An-22. V rokoch 2001 – 2004 posádky 76. Gardovej Leningradskej vojensko-transportnej leteckej eskadry (GLVTLE) uskutočnili 265 letov; z toho 18 do Sýrie, 11 do Juhoslávie, 10 do Afganistanu, 5 do KĽDR, 3 do Etiópie, 2 do Alžíru a po jednom do Iránu, Eritreu, Jemen a Bangladéš. Prevoz nákladov pokračoval aj v ďalších rokoch; v roku 2007 bolo uskutočnených 189 letov, prevezených 595 ton nákladu do Tadžikistanu, Uzbekistanu, Alžírska, Eritreu a pod.

 
Antonov An-22 so spustenou nákladnou rampou, 2011.

Zodpovednou úlohou bolo aj dodanie štyroch motorov RD-33 pre stíhačky MiG-29 na slovenské letisko Sliač a stíhačky Su-27UB na eritrejské letisko Asmera. Lietadlá An-22 sa pravidelne zúčastňujú rozličných leteckých taktických cvičení. V roku 2004 sa An-22 zúčastnil spoločného cvičenia krajín SNŠ s názvom „Rubež 2004“, pričom doviezol 2 vrtuľníky Mi-24PN na letisko Kant v Kirgizsku. Koncom augusta 2007 počas letecko-taktických cvičení vysadil An-22 bojovú techniku a výsadkárov na letisko Pskov. Posádky 76. gardovej Leningradskej vojensko-transportnej leteckej eskadry posledné roky mnohokrát predviedli svoju techniku pri rôznych príležitostiach, napríklad na leteckej show v Monine v roku 2007. Dnes je 76. Leningradská špecializovaná vojensko-transportná gardová eskadra jedinou časťou vzdušných síl Ruskej federácie, ktorá používa ťažké transportné lietadlá An-22 Antej.

An-22 nebol nikdy vyvážaný, avšak v roku 1992 bol An-22 sériového čísla №01-03 dvakrát krátkodobo prenajatý Bulharsku, spolu s posádkou, kde lietal pod logom firmy „Sigi Air Cargo“ s registračným číslom LZ-SGB a vo firme „Sofia Air Cargo“ s označením LZ-SFD. To bolo jedinýkrát, kedy bolo možné vidieť An-22 lietať pod cudzou vlajkou. V súčasnosti sa z 66 vyrobených An-22 naďalej prevádzkuje približne 7 lietadiel. Jedno z nich je na Ukrajine, kde ho prevádzkuje firma „Avialinii Antonova“ a má sériové číslo №05-09 a registráciu UR-09307; vyrobený bol v roku 1974.

 
Pohľad do pilotnej kabíny An-22, 2004.

Zvyšné stroje prevádzkujú vzdušné sily Ruskej federácie.Dňa 28. decembra 2010 boli všetky lietadlá An-22 uzemnené, kvôli nehode tohto stroja v Tulskej oblasti.Prvý let lietadiel An-22 po havárii sa uskutočnil 18. apríla 2011. Išlo o posledný vyrobený, teda najnovší An-22, s registračným číslom RA-08832, ktorý bol vyrobený v roku 1975. Okrem neho je ešte v službe približne 6 lietadiel An-22, z ktorých 2 boli po decembrovej nehode odoslané na generálne opravy. Z menšej časti bolo už 23 vyradených lietadiel An-22 a An-22A zošrotovaných, pričom ešte približne tridsať je zakonzervovaných. Na Ukrajine sú uložené 2 ks a zvyšné sú uložené na letisku Migalovo v Tveri. Tri lietadlá sú vystavené v múzeách v Monine, Ivanove a Speyer v Nemecku. Na lietadlách An-22 bolo v 60. a 70. rokoch 20. storočia ustanovených 41 svetových leteckých rekordov, spomedzi ktorých je najvýznamnejším let s nákladom 100,4 tony do výšky 7 848 m (v r. 1967).

Sedem sériových „Antejov“ bolo zničených medzi rokmi 1970 – 1994 pri šiestich katastrofách a jednej havárii, počas ktorých zahynulo viac než 75 členov posádky a pasažierov. Dve posledné katastrofy sa udiali počas vzletu z letiska „Migalovo“. Dňa 11. novembra 1992 počas vzletu do Jerevanu bol v dôsledku preťaženia (o vyše 20 ton) zničený An-22A sériového čísla №09303, pričom zahynulo 33 ľudí. Druhá nehoda na tomto letisku sa odohrala 19. januára 1994, pričom bol zničený An-22A, sériového čísla №09331. Zahynulo v ňom 7 ľudí a za príčinu havárie bola určená námraza na krídle.

 
Antonov An-22 s nastúpenou vojenskou jednotkou, 2007.

Dňa 28. decembra 2010 sa v Tulskej oblasti počas návratu z Voroneže na domácu základňu Migalovo zrútil stroj An-22A s registračným číslom RA-09343. Lietadlo bolo na spiatočnej ceste z letiska Baltimor, kde priviezlo MiG-31. Na palube An-22 sa nachádzalo 12 ľudí. Nehoda sa udiala približne pol hodiny po vzlete, kedy sa An-22 nachádzal vo výške 7 000 m. V dôsledku pádu zahynulo všetkých 12 ľudí na palube. Havarovaný stroj bol vyrobený v roku 1974 a po dlhom uskladnení bol preletený na generálnu opravu do Ivanova, pričom začiatkom roka 2010 bol zaradený do služby. Po katastrofe boli všetky An-22 v službe uzemnené spolu s lietadlami Tu-95MS, ktoré majú podobnú pohonnú jednotku. Onedlho však boli lety Tu-95MS obnovené. Práca na vyšetrovaní nehody bola ukončená v apríli, kedy sa objavila informácia, že príčinou katastrofy bolo zlyhanie systému riadenia. Posádka sa snažila zvládnuť vzniknutý pád do vývrtky ale nepodarilo sa jej stroj vyrovnať a v polohe dole hlavou stroj narazil do zeme. Podľa expertízy však nemali šancu, keďže všetko sa odohralo v priebehu niekoľkých sekúnd.

Technické údaje

upraviť
 
Pohľad na An-22
  • Typ: strategické vojenské dopravné lietadlo
  • Pohon: 4 turbovrtuľové jednotky Kuznecov NK-12MA, každý s výkonnom 11 040 kW
  • Rýchlosť: 740 km/h
  • Vzletová dráha: 1 300 m
  • Dolet: 10 950 km
  • Dostup: 7 500 m
  • Hmotnosť: max. 250 000 kg
  • Kapacita: 80 000 kg nákladu
  • Rozpätie: 64,40 m;
  • Dĺžka: 57,90 m;
  • Výška: 12,53 m
  • časopis Взлёт. Национальныйаэрокосмический журнал», 12/2008.ISSN 1819-1754, str. 36
  • March, Peter R.,Directory of military aircraft of the world, Cassel&Co, ISBN 1-85409-527-7 str. 36
  • Světová encyklopedie letadel
  • The Aviation Zone
pFad - Phonifier reborn

Pfad - The Proxy pFad of © 2024 Garber Painting. All rights reserved.

Note: This service is not intended for secure transactions such as banking, social media, email, or purchasing. Use at your own risk. We assume no liability whatsoever for broken pages.


Alternative Proxies:

Alternative Proxy

pFad Proxy

pFad v3 Proxy

pFad v4 Proxy