ARANDU ROKY NUEVO 2020 Paha PDF
ARANDU ROKY NUEVO 2020 Paha PDF
ARANDU ROKY NUEVO 2020 Paha PDF
BROTE DE SABIDURÍA
CURSO DE GUARANI
AUTORES:
AÑO: 2020
ÑE’ẼPUKUAA - FONOLOGÍA
Ñe’ ẽpukuaa: Ha’ e arandu ombo’éva oñeñe’ ê haĝua ha ojehai porâ haĝua umi ñe’ ê pukuéra
Iñambue Ñe’ êpu’ andúgui, ha’éva arandu ombo’ éva ojekuaa porâ haĝua umi ñe’êpukuéra
oñeñe’ ê jave, oñemboykévo mba’ épa he’ ise.
La fonología: Estudia los fonemas o Sistema fónico de la lengua, es decir, estudia los sonidos
desde el punto de vista de su funcionamiento en el lenguaje y de su utilización para formar
signos lingüísticos.
Se diferencia de la fonética, que estudia los sonidos y su realización en el habla, sin tener en
cuenta su Significado.
Guarani Achegety: Guarani achegetýpe jajuhu mbohapypa apy tai. Peteîteî oguereko peteî
pu año. Ndaipóri tai ipu’ỹva.
Alfabeto Guaraní: En guaraní existen 33 letras y 3 letras con opción de prestamos llamadas
letras periféricas que son las letras (d-f-ll). Cada letra tiene un solo sonido y cada sonido es
representado por una sola letra. No existen letras mudas en guaraní.
Guaraní Achegety
Péicha jaguereko: tai michîva Letras minúsculas.
a - ã - ch - e - ẽ - g - ĝ - h - i - ĩ - j - k - l - m - mb - n - nd - ng - nt - ñ - o
– õ - p - r - rr - s - t - u - ũ - v - y - ỹ - ‘ (puso).
Techapyrã Ejemplos
Kuarahy= sol - oguapy= sentarse - kuatia= papel
Pundie consonantes: Ha’e umi pu iñambuéva osẽvove ñande juru rupi ko’âva oñemoñe’ẽ
ñamoîva ijykére pu’ae “e”.
Consonantes son sonidos modificados, salen con obstáculo por la cavidad bucal.
Estas se leen agregándoles la vocal “e” después de las mismas.
Oĩ mokõipa peteî pundie - Las consonantes son veintiuna:
Ch (e) – g (e) – ĝ (e) – h (e) – j (e) - k (e) – l (e) – m (e) – mb (e) – n (e) – nd (e)
ng (e) - nt (e) – ñ (e) – p (e) – r (e) - rr (e) – s (e) – t (e) – v (e) - ’ (puso).
Techapyrâ
Pyta : talón oke : duerme aky: inmaduro
Pyta: quedar okê: puerta akỹ= húmedo, mojado
ch-) Pundiekôi: Ha’ e tai ndojeírava ojuehegui ndaikatúi ñaipehê’a, katuete ohova’erâ
oñondive ha ojapo ñe’ êpehe pu’ae ohóva ijykereguándi.
Techapyrâ
Kamby= leche Kambuchi= cántaro Ndénte= sólo tú
Cháke= ¡cuidado! Nandi= vacío Anguja= ratón
e-) La consonante glotal (’) (puso) Pundie ahy’opy’agua: Ha’e pundie ohóva mokõi
pu’ae pa’ũmente, ha ojapo ñe’ẽpehẽ pu’ae ijykereguándi. Ha’endaikatúi omoñepyrû ñe’ẽ térâ
ndopái ijepurúpe.
La consonante glotal (’) (puso) Pundie ahy’opy’agua: Consonante glotal: ' (puso),
es una consonante de uso intervocálico, es decir solo se usa en medio de dos vocales.
Forma sílaba con la vocal que les sigue.
La consonante glotal o “puso” nunca inician o termina palabra alguna, su uso crea diferencia
semántica o de significado.
Ba, be, bi, bo, bu, del castellano, en guaraní se escriben solo con la letra “ v ”:
va, ve, vi , vo, vu, vy.
Techapyrâ viru vosa výro overa oveve
Za, ce, ci, zo, zu , del castellano, en guarani solo se escriben con la letra “s “:
sa, se, si , so , su , sy.
Techapyrâ: Sapatu ososopa Yguasu syva ryguasu
Ja, je, ji, jo, ju , del castellano, en guaraní se escriben solamente con la letra “ h ”:
ha , he, hi, ho, hu, hy.
Techapyrâ: hesa oho hetyma ohupi hova
Ya, ye, yi, yo, yu del castellano, en guaraní se escriben solamente con la letra “ j”:
ja, je, ji, jo, ju, jy.
Techapyrâ= jaguarete jyva rejogua juru mandyju
Tembiaporâ: Ejercicios.
I- Ambohovái: Contesto
1- Mba´éichapa oje´e guaraníme
a- Vocal: __________ ch- Oral: __________
â- Alfabeto: __________ e- Nasal: __________
II- Amoîmba pu´ae ha aikuaa mymbakuéra réra. Completo con las vocales para conocer
nombres de animales.
a-) J___k___r___ â-) mb__r__k__j__ ch-) T___p___t___
e-) ___v___ch___ ê-) k___v___j___ g-) ___ ng___j___
ĝ-) p___n___mb___ i-) p___r___ ĩ-) g___s___
J-) k___P___J___ k-) a___mb___r__ l-) j__k__V___r___
IV- Ahai mbohapy ñe´ê oñepyrûva ko´â pu´aépe: Escribo tres palabras que comienzan con
estas vocales:
a: __________________ __________________ _________________
e: __________________ __________________ _________________
y: __________________ __________________ _________________
Techapyrã
Amboguatasetereikuri
2.1- Las partículas prefijas: Son aquellas que se escriben antes de la raíz de la palabra
(Ñe´êky mboyvegua). Ha’e ñe’ê ojehai ha Oñembojoajuva´erâ ñe´êrapo mboyve ha oiko
chugui peteî ñe´ê año.
Techapyrâ:
Ambopurahéi - les hago cantar - ojesapukái – se grita -ñamba´apo trabajamos
2.2- Las partículas sufijas: Son aquellas que se escriben después de las palabras, se unen a
la raíz y forman una sola palabra. (Ñe´êky Upeigua). Ha’e ñe’ê ojehai ha
Oñembojoajuva´erâ ñe´êrapo rire ha oiko chugui peteî ñe´ê año.
Techapyrâ:
Karaieta (Señores) Ogakuéra (Casas) Pa´ikue (Ex Sacerdote)
NE’ÊRIREGUA ÑEMOHENDA
a-) Ñe’êriregua iñe’êpehêteîva: (Posposiciones Monosilábicas)
7 - Peteî jagua ñarô che muña óga peve 8- Che taita oho kavaju ári Karapegua
peve
9 - Heta yvoty agueru Tupâsýme ĝuarâ. 10- Che reindýndie ou mokôi karia´y.
Ñe’ê : palabra
Pehê : pedazo, fragmento.
Techapyrâ
Ryguasu Ry- gua - su gallina Kambuchi Ka- mbu – chi
cantaro
Kuarepotiju kua- re- po - ti - ju Oro Kamby ka - mby leche
Hepyme’ ê he – py – me - ’ê vender Arai a –ra – i nube
Todas las sílabas en guaraní son directas, formadas de consonantes más vocales o de vocal sola.
Nunca de vocal más consonante. Las palabras en guaraní no terminan en consonante. Siempre
terminan en vocal.
Techapyrâ
Kagua ka - gua: Vaso va- ka (vaca)
Mbyja mby - ja: Estrella Mitâ mi – tâ ( criatura)
Techapyrâ
Tahachi ta - há - chi: Policia Mbarakaja mba – ra – ka- ja:
gato
Ñembosako’i Ñe- mbo - sa - ko ’i: Preparación Andai a - nda - i: calabaza
Momarandu mo - ma ra – ndu: informar Kamby ka - mby: leche
Pundie hay’opy´agua ( ’ ) puso ojeporúva pu’ae pa’ûme añónte, ojapo ñe´êpehê pu’ae
ohóva upe rire ndive. La consonante glotal intervocálica ( ’ ) puso forma sílaba con la vocal
que le sigue.
Techapyrâ
ka - ’a: ka’a
Tyke’ýra: ty - ke- ‘ý – ra
Mba’éichapa : mba – ’éi – cha - pa
Temimbo´e: Te – mi – mbo – ‘e
Ka’aru: ka - ‘a - ru
1-Pukôi (Diptongo)
Oî jave peteî ñe’êpehême mokôi pu’ae ojapo oñondive peteĩ ñe’ẽpehẽ. Es la concurrencia
de dos vocales consecutivos, formando juntos una sílaba.
Puapy (triptongo)
Oî jave mbohapy pu’ae ojoapykueri peteî ñe’êpehême. Es la concurrencia de tres vocales
consecutivos formando juntos una sílaba.
→ tuguái = tu - guái
→ guéi = guéi
→ jokuái = jo – kuái
→ haguéicha = ha – guéi – cha
Pukôi’ ỹ (adiptongo)
Ha’e oî jave mokôi pu’ae atâ ojoapykuéri térã peteĩ pu’ae atã ha peteĩ pu’ae kangy ndohóiva
peteî ñe’êpehême. Es la concurrencia de dos vocales fuertes o una vocal fuerte + débil sin
formar sílaba juntos.
→ ao = a – o
→ kuaa = kua – a
→ peteî = pe – te – ĩ
→ karai = ka – ra – i
3. Pukôi´ỹ: Ojojuhu ramo peteî ñe’êpehême mokõi pu’ae atâ ojeiva’erâ ojuehegui katuete.
Avei umi oîháme pu’ae atâ, pu’ae kangy ykére ha pe ikangýva ári ho’a ramo muadnuhe, umi
pu’ae ojehekýiva’erâ ojuehegui.
Adiptongo : Es la concurrencia de dos vocales consecutivos, pero sin formar juntos sílaba
alguna. Generalmente son vocal fuerte + vocal fuerte o vocal fuerte + vocal débil.
Techapyrâ
ao a – o peteî pe - te - î rei re- i poapy po - a - py
vf+ vf vf+vd vf+vd. Vf+vf
3- Ahaiguy ñe´ê oguerekóva puapy (Subrayo las palabras que tengan triptongo).
Pukõi:…………………………………………………………………………………………
………………………………………………………………………………………………
Pukõi´ỹ………………………………………………………………………………………
………………………………………………………………………………………………
Puapy…………………………………………………………………………………………
……………………………………………………………………………………………….
b)Ojehai´ỹva: Pe Pu´ae Pu´atâ (VT) ha´érô avei pu´ae paha (VF) peteî ñe´ême. (Ndojehaíri,
oñemoñe´ênte).
No gráfico, fonético o prosódico: Cuando la vocal tónica es al mismo tiempo la vocal final
de la palabra (no se marca, pero se pronuncia).
Techapyrâ
Kavaju pyhare tapiti
vtf vtf vtf
Techapyrâ
Sái Tembi´u upéicha.
Vt vt-Vf vt vf
2.2- Ñe´ê ipu´atâetáva: Ha´e umi oguerekóva mokôi ỹrô hetave muanduhe pu´atâ, ojehaíva
térâ ojehai´ỹva.
Palabras Politónicas: Son aquellas que tienen más de un acento tónico, sea gráfico o
fonético.
Techapyrâ
Kuñakarai yvotyty yvotytýre
vt vt-vf vt vt vt vt vf
Jesarekopyrâ:
1- Umi ñe´ê ipu´atâetáva ogueraha muanduhe pu´atâ ha´erô pu´ae paha´ỹ. Umi pu´ae paha
ári ndojehaíri muanduhe pu´atâ.
Apopyrâ, Ejercicios
1- Ahechauka pu´ae pu´atâ ko´â ñe´ême ha upéi ajapo mokôi aty: Señalo las vocales
tónicas en estas palabras y luego formo dos conjuntos.
a-) Oguerekóva peteî pu’ae pu’atâ â-) Oguerekóva mokôi pu’ae pu’atâ
……………………………………… …………………………………
…………………………………… ………………………………….
…………………………………… …………………………………
…………………………………… …………………………………
2-) Amoîmba Completo
a-) Ñe’ê oguerekóva peteî pu’ae pu’atâ héra. Las palabras con una vocal tónica se llaman:
â-) Ñe’ẽ oguerekóva mokõi térã hetave pu’ae pu’atâ héra. Las palabras con dos o más
vocales tónicas se llaman: Ñe´ẽ ipu´atãetáva - Palabras Politónicas
3- Ahechauka pu´ae pu´atã paha ko´ã ñe´ẽme: Señalo las vocales tónicas finales en
estas palabras
Pytagua - Marangatu - Mbarakaja - Oporandu - Temimbo´e
Imbarete - Pyhare - Rovaja - Yvotyeta
4- Ahai muanduhe pu´atã ko´ã ñe´ã oikotevãvape: Pinto el acento tónico a las
palabras que necesitan.
Mboi (serpiente) - Sai (vestido) - jopoi (regalo)
Jagua (perro) - Tarave. - Karumbe
Mbo´ehao - Ojerokyta - Tekombo´e
Ta´yra (hijo) - Tajyra (hija) - ype (pato)
Haiha - He´iva - Haihara ( escritor)
Angete - Mbo´ehara - Opama
Unidad II Ñe´ẽtekuaa
Tero:Ha´e ñe´ê ohenóiva ava, ka´avo ha mymbakuéra térâ opa mba´e oîva ñande jerére,
hekove ha hekove´ŷva.
Sustantivos: Son palabras que nombran todos los objetos que tiene existencia, persona
animal o cosa.
Ejemplos: Techapyrâ
Hose – mesa - apyka - tembiapo - Paraguay- jagua
1.Tero jurugua: Ha´e umi ndoguerekóiva tai tîgua hetepýpe ha ipu ñande juru rupi.
Sustantivos Orales: son aquellos que no tienen letras nasales dentro de su estructura y se
pronuncian por la boca.
Techapyrâ
Kalo - apyka – yvoty - tapiti.
2. Tero tîgua: Ha´e umi oguerekóva tai tîgua hetepýpe ha ipu ñane tĩ rupi.
Sustantivos Nasales: Son aquellos que tienen letra nasal en su estructura y se pronuncian
por la nariz.
Techapyrâ
Kame - anguja - okẽ - tembiapo.
1- Terotee: Ha´e ñe´ê ohenóiva térâ ombohérava ava, mymba, ka´avo térâ mba’e oikuaávo
mba’eichaguápa
Sustantivos Propios: Son aquellos que designan personas, animales, o cosas haciendo
referencia a sus características.
Techapyrâ Ejemplos
Sepi: Cipriano - Karai Fernando López - Ka´akupe - Ysyry Parana – Paraguay.
2- Terorei: Ha´e umi ombohérava yvypóra, mymba térâ ambue mba´e he´i´ỹre
mba´éichapa.
Sustantivo Común: Son aquellos que nombran personas, animales o cosas sin hacer
referencia a sus características.
Techapyrâ
Vaka – mitâ – apyka – kuatia – kuña – yvoty – yvyra – yva.
1-) Tero Andúva: Ha´e umi ombohérava yvypóra ha mba´e ikatúva ñañandu, japoko.
Sustantivos Concretos: Son aquellas que nombran seres con existencia real o lo que
podemos sentir, palpa o haciendo uso de los sentidos corporales.
Techapyrâ
Mesa - aranduka - karia´y - yvoty - yva.
2-)Tero andu´ỹva: Ha´e umi ojehechakuaáva pe temiandu rupi ikatu’ỹva japoko.
Sustantivo abstracto Es el que se percibe a través de los sentimientos.
Techapyrâ
Mborayhu – py’aguapy – ñyrô -vy’apavê - tekojoja.
Techapyrâ
Memby - ovecha – mbo´ehao - ita – mitâ .
Techapyrâ
Túva (padre) Kyvy (hermano)
Ojehechauka avei oñembojoapývo ñe’êrapo rehe ko’â ñe’ê. Se expresan también añadiendo
a la raíz estas palabras:
….Kuimba’e
….karia’y
….ra’y
Techapyrâ
Membykuimba’e (hijo)
Membykaria’y (hijo)
Mitâra’y (niño)
La partícula sufija “me” se utiliza para indicar el sexo masculino de algunos animales.
“Me” viene de la palabra “ména”.
Techapyrâ
Ryguasume (gallo) Jaguame (perro)
2-) Kuña meña: Ha’e umi tero ombohérava tekove téra mymbápe, kuñáva guive.
- Género femenino: Son los sustantivos que indican persona (mujer) o animal
(hembra).
Techapyrâ
Kuña (mujer) ryguasu (gallina)
Sy (madre) vaka (vaca)
Techapyrã:
Avati (maíz) Yvoty (flor) Haiha (lápiz)
Mbokaja (coco) Tupa (cama) Kuatia (papel)
Jesarekopyrâ
Guaraníme oî tero ombohérava tekovépe, aĝa katu peteî jeýpente ndojekuaái kuña téra
kuimba’épa.
Techapyrâ
Mitâ (niño o niña)
Observación: En guaraní existen sustantivos que designan a seres sexuados, aunque en sí
no determinan el sexo.
Ejemplos: Memby (hijo o hija)
Tembiaporã Ejercicios
Tero rehegua De los sustantivos
Karumbe ha ypekuéra
Oî ndaje peteî karumbe oikóva óga korapy guasúpe, upégui ha’e nosêi, upévare oñembyasy
ha ndovy’ái.
Peteî ára, ou mokôi ype ha’éva karumbe angirû, ko’âva he’i chupe oho haĝua hendivekuéra
oikuaa haĝua ambue tetânguéra. Umi ype ojapyhy peteî yvyra puku ha omoinge ijurupekuéra,
upe karumbe hâi rupi ojapyhy pe yvyra osâingo haĝua, upépentema oveve umi ype ha
karumbe ohóma hendivekuéra, ha’ete chupe ikérapente ojehuhína â mba’e, ovy’aitei,
Ovy’aitereígui oñepyrû asapukái: Che añoite ha’e karumbe ikatúva oveve! Che ha’e
karumbekuéra myakâhára! Péicha hesarái hâi rupi osâingoha, ojejurupe’a ha ho’a,
aichejaranga karumbe! Hatâiterei ho’a!.
………………………………..……………………………………………………………
…………………………………………………………………………………..........……….
…………………………………………………………………………………….........……..
……………………………………………………………………………………..........…….
………………………………………………………………………………………….......
………………………………………………………………………………………...........…
………………………………………………………………………………………..........….
3-) Anguenohẽ moñe’ẽrãgui poapy tero. Entresaco del texto ocho sustantivos.
……………………………… …….………….………… ...………………………
……………………….. …… …………………….…… ..……………………….
4-) Amohenda umi tero anohẽva’ekue iñe’ẽpuàndi rupi. Clasifico los sustantivos
entresacados según su fonética
_____________________________ _____________________________
_____________________________ _____________________________
_____________________________ _____________________________
_____________________________ _____________________________
5-) Ahaiguy tero jurugua ha amongora Tero tîgua. Subrayo los sustantivos orales y
encierro en círculo los sustantivos nasales:
Anguja: ____________________________________
Panambi: ____________________________________
Arai: ____________________________________
Apykahai: ____________________________________
Membykuña: ____________________________________
Akârague: ____________________________________
7-) Amoĩ muanduhe pu’atã térã tĩgua rechaukaha ñe’ẽ oikotevẽvape. Acentúo
tónicamente o completo con la marca de la nasalidad según corresponda
- Ijejapo rupi
a) ________________________
(Según su estructura) â) ________________________
10-) Ha’e mba’éichagua terópa. Digo qué clase de sustantivos son.
Tesa
…………………………………………………………………………..…………………
Ta’ýra
……………………………………………………………………….….………………
Typycha
…………………………………………………………………….………………………
Óga
……………………………………………………………………….……………………
Remiarirõ
………………………………………………………………………………………….
Tyvyta
……………………………………………………………………….…………………
Ryvy
……………………………………………………………………..……………………
Tupa
……………………………………………………………………….…………………
Havõ
…………………………………………………………………………………………
Hembireko
………………………………………………………………………………………
Tatakua
…………………………………………………………………………………………
Réra
…………………………………………………………………………………………
12.-) Ambohasa españa ñe’ẽme ko’ã ñe’ẽjoaju. Traduzco al castellano estas oraciones.
…………………………………..… ………………………………………
……………………………………..
………………………………………
. ……………………………………
……………………………………….
……………………………………..
19-) Ajapo ñe’èjoaju ko’ã ñe’ẽ reheve. Formulo oraciones con estas palabras
2-
………………………………………………………………………………………………
3-
………………………………………………………………………………………………
4-
……………………………………………………………………………………………….
5-
………………………………………………………………………………………………
6-
………………………………………………………………………………………………
7-
………………………………………………………………………………………………
8-
………………………………………………………………………………………………
TEROJA – ADJETIVO
1- Teroja: Adjetivo: Ha´e ñe´ê omoirûva terópe ha he’íva mba’éichapa térâ moô pevépa
oĝuahê.
Es la palabra que se utiliza, para acompañe a al sustantivo y señalar una cualidad del mismo
o determinar su extensión.
Teroja ñemohenda: Clasificación del Adjetivo
1- Teroja Tekome´ẽva: Adjetivo Calificativo: Ha´e ñe´ê ohekome´êva terópe. Es la
palabra que indica una cualidad o califica al sustantivo.
Techapyrã
Mitâ porã: Niño lindo
Jagua piru: perro flaco
Kuñataî karape: Señorita baja
Tapiti morotĩ: Conejo blanco
Sa’ykuéra ha’e avei teroja tekome’ẽva. Los colores son también adjetivos
calificativos:
Pytã: rojo morotĩ: blanco hovy: azul
Sa’yju: amarillo hũngy: gris hovyhũ: azul verdoso
Pytãngy: rosado Hovyû: verde oscuro pytâhû: granate
Pytãsyry: bermejo sa’yky: Verde claro hovyngy: celeste
2-Teroja Moteĩva: Ha´e umi ñe´ê ohechaukáva moôpa oî, máva mba´épa mboy terópa oî.
Adjetivo determinativo: Son las palabras que indican dónde están, de quién es o cuantos
sustantivos hay.
Entre estos encontramos los siguientes:
2.1- Teroja moteîva techaukarã: Ohechauka moôpa opyta umi tero, aĝuípa térâ
mombyrýpa, oî hovake térâ hovake´ỹme.
Techapyrâ:
Aipo mitâ hasê Esa criatura llora.
Ku Karai opurahéiva. Ese señor que canta
Umi kuñataî oñembo’éva. Esas señoras que rezan
2.3- Teroja moteîva kuaa´ŷva: Adjetivo determinativo indefinido: Ha´e umi ñe´ê
ndohechaukapáiva terópe, nde´íri mboýpa. Son aquellas palabras que determinan a los
sustantivos de una manera vaga o general.
Techapyrâ
Oimeraê: cualquier / a Mayma: todo / a Pokâ: poco/a
Heta: mucho / as Mbovy: pocos / as Michî: poco/
Ambue: otro/a
Techapyrâ
Tou oimeraê mitâ. Que venga cualquier criatura.
Mbovy karia’y opurahéita. Pocos jóvenes cantarán.
Heta kuñataî opuka. Muchas señoritas se ríen.
Aipota ambue haiha. Quiero el otro lápiz
.
2.4- Teroja moteîva papapýva: Ha´e umi ñe´ê ohechaukáva mboy térâ mboyhápepa oî.
Adjetivo determinativo numeral: Son aquellas palabras que indican cantidad u orden de
ubicación.
Techapyrâ
Irundyha tendápe En el cuarto lugar
Mokôi mitâ Dos criaturas
Mbohapyha mitâ che mba’e El tercer niño es mio
2.4.1- Teroja moteîva papapy papýva: Ha´e ñe´ê. ohechaukáva mboy terópa oî.
Adjetivo determinativo numeral cardinal: Es la palabra que determina la cantidad de los
sustantivos.
Techapyrâ
Peteî mitâ Mokôi yva Mbohapy kuatia Irundy kavaju
Peteî mitâ oúta che ndive y rekávo. Un niño va ir comigo a buscar agua.
Mokôi yva aju ne mba’erâ Dos frutas maduras son para ti.
Mbohapy kuatia eme’êta chéve. Tres papeles me vas a dar.
Irundy kavaju eraháta ñúme. Cuatro caballos vas a llevar al campo.
a) Bravo a)
â) Sucio â)
e-)Inteligente e-)
ê) Grueso ê)
g) Ancho g)
ĝ) Fino ĝ)
h) Verde h)
i) Negro i)
…………………………………. ………………………………..
…………………………………. …………………………………
…………………………………… …………………………………..
Ch-) Teroja Kuaa’ŷva e-) Teroja Papára ê-) Teroja Mba’éva
Adjetivos inefinidos Adjetivos numerales Adjetivos posesivos
…………………………………… …………………………………………
…………………………………… ……………………………………..
…………………………………… …………………………………….
……………………………………. ………………………………………..
17-) Ambohasa guarani térâ España ñe’ême. Traduzco al guaraní o al castellano
según corresponda.
Su mano: ……………………………… Héra: …………………………………
.……………….. ajaka
..……………….. ra’y
……………….. akâ
……………….. aramboha
……………….. yvoty
……………….. jyvanga
……………….. karamegua
……………….. rupa
19- Ajapo ñe’êjoaju ko’â teroja reheve. Formulo oraciones con estas oraciones.
1……………………………………………………………………………….………………
2………………………………………………………………………………….……………
3………………………………………………………………………………….……………
4………………………………………………………………………………………..……..
5……………………………………………………………………………………..………..
6……………………………………………………………………………………..………..
Ñe’ẽjoaju Oración
Ñe’êjoaju: Ha’e ñe’ê mbojoaju mbykyvéva oje’ehápe oje’esevaite.
Ñe’ẽjoaju ha’e ñe’ẽaty oñeikûmby porâva ha ogueraháva peteî ñe’ètéva mosusûmbyre.
Oración: Es la menor unidad del habla con sentido completo. La oración es el conjunto de
palabras con sentido completo, y con un verbo conjugado.
Ñe’êjoaju ou ko’ã ñe’ẽgui: “Ñe’êjoaju” viene de estas palabras:
Joaju Unión
Teroñe’ẽje’éva: Ha’e opa mba’e oje’éva Teroñe’êgui. Predicado: Es todo lo que se dice
del sujeto.
Teroñe’ẽ Sujeto
Je’e (oje’e) Se dice
Va Partícula de Modo Habitual
Teroñe’èje’éva ikatu ha’e: El predicado puede ser:
a-) Teroñe’ẽje’éva teróva: Upe ñe’ẽ oñemomba’eguasúva ha’e ramo peteî tero térâ teroja
oñembojoajúva teroñe’ẽ rehe, peteî ñe’ẽtéva tekome’ẽmby rupi.
Predicado nominal: Si la palabra principal es un sustantivo o adjetivo que se une al sujeto
mediante un verbo copulativo.
Jesarekopyrã. Observación
Teroñe’ê: Ikatu oho ñe’ẽjoaju ñepyrûhápe, mbytépe térã ipahápe. El sujeto puede ir al
iniciar la oración, en el medio o al final.
Techapyrâ Ejemplos:
(Che) ha’e mbo’ehára (Yo) soy profesor/a
Teroñe’ê Teroñe’êje’e teróva Sujeto VC Predicado nominal
Techapyrã Ejemplos:
- Teroñe’ê ikatu oho ñe’êjoaju ñepyrûme - El sujeto está al inicio de la oración
(Umi karia’y) oñani pya’e (Esos jóvenes) corren rápido
Teroñe’ê Teroñe’êje’éva Sujeto Predicado
Techapyrâ Ejemplos:
Jaguakuéra oguahujoa Los perros aúllan
Fernando ha Alicia oho mombyry Fernando y Alicia van lejos
Umi guyra oveve yvate Esos pájaros vuelan alto
Techapyrâ Ejemplos:
Ricardo osapukái ha José opurahéi. Ricardo grita y José canta
Umi temimbo’e ou ha oho mbo’ehaópe Esos alumnos vienen y van al colegio
Techapyrâ Ejemplos:
Che ru oguapy okápe Mi padre se sienta afuera
Amo yvoty iporâ Aquella flor es hermosa
Techapyrâ Ejemplos:
Epyta upépe Quédate ahí
Ani resê okápe No salgas afuera
Techapyrâ Ejemplos:
Aipota peteî sapatu pyahu Quiero (quisiera) un zapato nuevo
Ounga’u Kalo ha ita’ýra Ojalá vengan Carlos y su hijo
Ahase Ka’akupépe Quiero (quisiera) ir a Caacupé
Tembiaporâ (Ejercicios)
Mauricio héra peteî mitâ ahayhu añetéva. Ko mitâ porâite oguereko
peteî ary. Ha’e hesa guasu, ityvyta karapâ asy ha itî michîmi, hova apu’a
ha iñakârague hû. Opa ára isy ha itúva oñangareko hese.
Mauricio ryke’y héra Sebastián.
Ha’e oguereko porundy ary ha akóinte oñangarekóva ityvýrare. Ha’ekuéra
oñembosaráiva oñondive ha avei ambue ipehênguekuéra ndive.
Opavavéva ovy’a ohechávo Mauricio pukavy, häi morotï ha hembe pytä asy.
Ijarýi ohupise Mauricio-pe. Ha’e ndojupisevéima.
Ha’e oguataséma ha’eño, ndokyhyjéi. Isy katu okyhyjeterei ho’a ramo ĝuarä ha manterei
ñahëndu he’ iramo: - Epyta ne mitä. Háke, re’áne! Ani reguata pya’eterei. Re’ase mba’e
piko? Ikatunga’u ajoko.
Maymáva he’i:: Mauricio, mitä katupyry, omañakuáva ñanderehe.¡Iporäitépa ko mitä!
a-) Amo ka’i tuicha opo yvyra rakãre . Ä-) Ojupi yvate umi mitã akãhatã.
Ch-) Aguata mbo’ehao peve. e-) Okaru Lolo isy ha itúva ndive
Ñe’ẽ Palabra
Te (de tee) Verdadero, propio
Va Partícula de modo habitual
Techapyrâ
Amboguataseterei - asẽta
Ñe’êpy Ñe’ẽpy
Raíz Raíz
Ha’e ………………. o
Ore ……………….. ro
Peê ……………….. pe
Ha’ekuéra …………. o
Jesarekopyrâ Observación
a - re - o - ja - ña - ro - pe - o
Techapyrâ
1.2. Ñe’ẽtéva moingoepy: Ha’e umi oñemosusû vove iñambue iñe’êrapo térâ
iñe’ẽpehẽtai papy ha ava rehegua.
Verbos irregualares: Son aquellos que al ser conjugados pueden variar la raíz o las
partículas de número y persona.
Ho (ir) U (comer)
E (decir) Ju (venir)
Ejemplos
Ha’e …………………………………………. Ser
Ikatu…………………………………………. Poder
Observación: Existen libros en donde se lee que estos no son verbos, que son simples
conectores.
1.4. Unipersonales: Son aquellos verbos que se conjugan sólo en la tercera persona de
singular. Indican fenómenos naturales.
Osunu Truena
2.2. Ysaja ombotovéva:Ñe´ẽtéva mbotoveva oipuru ñe´ẽky mboyvegua “Nd” terã “N”
há ñe´eky upeigua “i” terã “ni”.
Forma Negativa: la forma negativa del verbo utiliza partícula prefija “Nd o N” y
la partícula sufija “i o ri” oral nasal
Tembiecharã:
Ñe’êtéva: jahu – ñani
3.2. Ñe´ẽapoheta ñe´ẽhára rehe oikóva:Há´e hina upe ohechaukáva teroñe´ẽre oikóva,
ojejapóva hese ha oipuru ñe´ẽky mboyvegua je, ñe´ẽtéva jurugua ndive, ha ñe,
ñe´ẽtéva tĩgua ndive.
Voz pasiva: Es cuando se recibe los efectos de una acción.
Tembiecharã:
Ajeja´o añeñapĩ añemosẽ
......................... ....................... .............................
......................... ....................... .............................
......................... ....................... .............................
......................... ....................... .............................
......................... ....................... .............................
......................... ....................... .............................
......................... ....................... .............................
Arakuéra Ñe’ẽkykuéra
Tiempos particulas
Che ajupi
Nde rejupi
Ha’e ojupi
Ñande jajupi
Ore rojupi
Peẽ pejupi
Ha’ekuéra ojupi
3.4- Ara Upeigua Aĝui: Tiempo Futuro Próximo: Lleva la partícula “pota” para verbos
orales y “mbota” para verbos nasales.
Techapyrâ
Che akarupota: Estoy por comer Añe´êmbota: Estoy por comer
Nde rekarupota
Ha´e okarupota
Ñande jakarupota
Ore rokarupota
Peẽ pekarupota
Ha´ekuéra okarupota
Tembiaporâ
(Pomberi mba’e)
1- Anohê poapy ñe’êtéva ñe’êpotýgui Entresaco ocho verbos de la poesía-
_____________________ ________________ _________________
_____________________ __________________ _________________
_____________________ __________________ __________________
- _________________________ - ___________________________
- ___________________________ - ________________________
…………………………………………………………………………………………..……
7- Ajapo ñe’ẽjoaju ko’ã ñe’ẽtéva reheve Formulo oraciones con estos verbos
Ja’u __________________________________________________________
Pe’a __________________________________________________________
Roy’u __________________________________________________________
Peje __________________________________________________________
Ropurahéimi Jahayhueterei
Pehokuaa’akue Oñehenoiva’erâ
Reñemuva’erâmo’â Oporohenoiva’ekue
Mboty (cerrar)
_________________________________________________________
Su’u (morder)
_________________________________________________________
Ñomi (esconder)
_________________________________________________________
Hendu (escuchar)
_________________________________________________________
Jogua (comprar)
_________________________________________________________
11- Ajapo ñe’êjoaju: Formulo oraciones
14- Ambohasa ambue árape ko’â ñe’êjoaju: Paso a otros tiempos las siguientes oraciones
16- Amosusũ Ára Aĝagua Pukúpe ko’ã ñe’êtéva –Conjugo en Presente Imperfecto los siguientes
verbos
Ñani (Correr) Hai (Escribir) Me’ê (Dar)
a) Amo kuñataî porâ ojeroky porâ g) Aĝui opytáta che mbo’ehao tuicha
â) Pe apyka vai oîkuri yvate ĝ) Oîhína heta yvoty sa’yju che rógape
ch) Umi kavaju hû oñani’akue pya’e ñúre h) Omaña vai cherehe amo karia’y ñaña
e) Kuehe ou che che ru ápe ha i) Pe tapiti morotî che irûme ĝuarâ
ndachejuhúi î) Mombyry opava’erâ pe kururu tuja
ê) Ko’â jagua ñarô okarumi heta
18- Anohê ñe’êtevakuéra ñe’êjoajúgui ha ha’e mba’e árapepa oî. Entresaco los verbos
de las oraciones y digo en qué tiempo están:
a) _______________________________ __________________________________
â) _______________________________ __________________________________
ch) ______________________________ __________________________________
e) _______________________________ __________________________________
ê) _______________________________ __________________________________
g) _______________________________ __________________________________
ĝ) _______________________________ __________________________________
Tembiaporâ
19- Agrego part. prefija de número y persona en los espacios correspondientes:
Las partículas de número y persona son: (a- re- o- ja o ña- ro- pe- o )
...........................................................................................................................................
............................................................................................................................................
............................................................................................................................................
.............................................................................................................................................
.............................................................................................................................................
..............................................................................................................................................
..............................................................................................................................................
..............................................................................................................................................
21- Ajapo peteî aty ára aĝagua rehegua: Agrupo verbos del tiempo presente.
Yno’õ presumido
Rembe’y animal
Ayvu silbido
Mymba hábil
Jejapo orilla
Katupyry lago
Turuñe’ẽ barullo
Techapyrâ
Kola ogueru chupe havô Carlos le trajo jabón
Ñande ru ojogua ñandéve ao Nuestro padre nos compra ropa.
Ndéve nerenói Isabel A ti te llama Isabel
1.4. Terarânguete oikóva Moîmbaha Pronombres personales que ofician
Opaichaguáva ramo: de Complemento Circunstancial:
Techapyrâ
Amo karia´y osê nendive. Aquel joven sale contigo
Pe ita guasu ho´a mesa ári Esa piedra grande cayó sobre la mesa
Heta mba´e ñañongatu ñandepype. Muchas cosas encondemos en nosotros.
2. Terarãngue techuakarâ: ha´e upe oñe´êva mba´e térâ tekovégui, he´i´ŷre héra yrô
mba´éichapa. Ohechauka moôpa oî umi oñe´êvagui.
Pronombres demostrativos: son los que permiten al hablante referirse a una cosa o
persona sin designar su nombre o describirla. Indica el lugar donde se encuentra.
Techapyrã
Pe mitâ nemba´éva che aipota Yo quiero esa criatura tuya.
Péva piko ha´e nemba´e. ¿Es tuyo eso?
Amóva ha´e chemba´e. Aquello es mío
Jaguerohorýke ñanemba´éva. Admiremos lo nuestro.
Penemba´éva ogueru ha´e. Lo vuestro trajo él.
4. Terarãngue kuaa´ỹva: Oñe´ê tekove térâ mba´égui, he´i´yre máva térâ mba´épa.
Terarângue kuaa´ŷva ndohói tero ykére.
Pronombres indefinidos: se refieren a personas o cosas, de una manera vaga o
general. Los pronombres indefinidos no acompañan a los sustantivos.
Avave nadie
Mokôiveva ambos
Oimeraêva cualquiera
Techapyrã Ejemplos
Tembiaporã Ejercicios
Amoñe’ẽ. Leo
………………………………………………………………………………………………
……………………………………………………….……………………………………...
………………………………………………………………………………………………
……………………………………………………….……………………………………...
………………………………………………………………………………………………
……………………………………………………….……………………………………...
………………………………………………………………………………………………
………………………………………………………...…………………………………….
………………………………………………………………………………………………
………………………………………………………...…………………………………….
………………………………………………………………………………………………
………………………………………………………….…………………………………...
2-Anohê terarânguere oîva moñe’êrâme. Entresaco los pronombres personales de la
lectura.
1- ……………………………………………………………………………………………
2- ……………………………………………………………………………………………
3- ……………………………………………………………………………………………
……………………………. …………………………
……………………………. …………………………
4-) Péva ha´e che memby, umíva ha´e che kyvy ra´y ha rajy.
a- Mávapa ne memby?
...................................................................................................................
â- Ha´e ou penendive.
.....................................................................................................................
ch- Péva ndaha´éi chemba´e .
..........................................................................................................
e- Che ndajoguái mba´eve.
............................................................................................................... .................................
ê- Âva piko ohóta hendápe?.
..................................................................................................................................................
g-) Opavavéva ikatu jaha.
...................................................................................................................................................
g-) Mbovy oî asêva hendive.
…………………………………………………………….......................................................
h-) Ha´ekuéra oipota imba´éva.
..................................................................................................................................... ...........
i-) Maymáva oguerúkuri amóva.
………………………………………………………..............................................................
î-) Umíva ha´e nemba´e.
..................................................................................................................................................
14- Amohenda terarânguekuéra oîva ñe’ẽjoaju ambohasava’ekue España ñe’ẽme.
Clasifico los pronombres que hay en las oraciones que traduje al castellano.
…………………………………... .............................................
…………………………………… .............................................
…………………………………... .............................................
…………………………………… .............................................
…………………………………… .............................................
…………………………………… .............................................
Ch-) Terarãngue kuaa’ỹva e-) Terarãngue techaukarã
………………………………………… .............................................
……………………………………… .............................................
………………………………………… .............................................
……………………………………… .............................................
………………………………………… .............................................
……………………………………… .............................................
ê-) Terarãngue mba’éva
………………………………………… .....................................……..............
………………………………………… .....................................……..............
1- Ñe´êteja Araguáva: Adverbios de Tiempo: Ha´e umi ñe´ê he´íva araka´e. Son aquellas
palabras que dan idea de tiempo.
Techapyrâ
Pya´e rápido, rápidamente
Mbegue despacio, lentamente
Porã bien
Vai mal
Péicha, upéicha así, de ese modo
Kóicha así, de este modo
Peteĩcha iguales
Mba´evéicharõ de ningún modo
Puku largamente
Jepe sin embargo.
Techapyrã:
Umi kuñataî ojeroky porâ Esas señoritas bailan bien.
Oguata pya´e amo karia´y Camina rápido aquel oven.
Kóicha aipota che ao. Así quiero mi vestido.
3- Ñe´ẽteja Tendaguáva. Adverbios de Lugar: Ha´e umi ñe´ê he´íva moôpa oiko mba´e.
Son aquellas palabras que indican el lugar donde se realiza la acción.
Ko´ápe aquí - Iguýpe debajo
Amo allá - Pépe, upépe allí, ahí
Techapyrâ
Oimehápe aháta hendive. Dondequiera iré con él (ella).
Mitânguéra oho pégotyo. Los niños fueron hacia ahí
Mombyry guive rohecha Desde lejos te he visto
4- Ñe´ẽteja Mboyguáva. Adverbios de Cantidad: Ha´e umi ñe´ê he´íva mboýpa oî. Son
aquellas palabras que expresan idea de cantidad.
Heta, hetaiterei mucho, demasiado mucho
Mbovy, mbovyete poco, muy poco
Tuicha, tuichaiterei mucho, demasiado mucho
Michî, michîmínte un poco, sólo algo
Techapyrã:
Techapyrâ
Nahániri no
Ani, anítei, aníke no
Anichéne no (no creo)
Tove no
Né´írâ todavía no, aún no.
Techapyrâ
Tembiaporã Ejercicios
Amoñe’ẽ Leo
Che memby ha’e peteî mitã’i katupyry.
¿Mba’épa ojapo? – oñeporandu chéve.
Amombe’úta peême mba’épa ojapo peteĩ árape:
Ko’ẽ vove, oñembosako’i oho haĝua mbo’ehaópe,
Ojohéi porã ipo, hova, hãi. Oñemonde pya’e,
orambosa tuicha, ombyaty opa mba’e oguerahava’erã.
Ovy’aiterei ohóta vove mbo’ehaópe, upépe ha’e oñemoarandu ha avei
Oñembosarái iñirũnguéra ndive.
Ndopytaséi araka’eve hógape; ikatu okýrõ añoite opyta.
Kuehe, mbo’ehára marangatu he’i chéve: Ne memby oĩ porãiterei,
Upéicharõ jepe reipytyvõva’erã chupe ko’ã aranduchauka oúvape.
Ajerure upe mbo’ehárape ani haĝua iñangekói, che aipytyvô
mbaretégui che membýpe.
Ohai: Mirian de Báez
1:........................................................................................................................
2: ........................................................................................................................
3: ........................................................................................................................
4: ........................................................................................................................
5: ..........................................................................................................................
6: .........................................................................................................................
7 : .........................................................................................................................
4-) Ahaiguy ñe´ẽteja ha amongora teroja tekome´ẽva. Subrayo los adverbios y encierro en
círculo los adjetivos calificativos. Digo su clase
a- Umi kuñataĩ porã ojeroky ha opurahéi porã.
6-) Ajapo ñe´ẽjoaju ko´ã ñe´ẽ reheve. Formulo oraciones con estas palabras
9-) Ahaiguy teroja ha amomgora ñe´ẽteja ( ha´e mba´éichaguapa). Subrayo los adjetivos
y encierro en círculo los adverbios ( digo su clase)
Amo kavaju morotĩ oñani porã.
.................................................................................... ……………………...........................
...................................................................... …………..........................…………................
.......................................................................... …………......................…………..............
....................................................................... …………................................……….…......
…………........................................................................... …………....................................
....................................... ………….....................................…………....................................
…………................................................. …………...............................................................
............... …………...................................... …………...........................................................
............................... …………......................... …………........................................................
11-) Amoĩmba ñe´ẽjoaju ko´ã ñe´ẽteja reheve. Completo las oraciones con estos adverbios.
ÑE`ẼNDÝI - INTERJECCIONES
Ñe´ẽndýi Interjecciones:Ha´e umi ñe´ê omombe´úva mba´éichapa ñañeñandu.Ha´eño voi ha´éma
ñe´êjoaju. Oî ñe´êndýi guaranimeguánte. Son palabras que sirven para expresar estados de ánimo.
Por sí mismas ya son oraciones. Existen expresiones muy propias del guarani.
Ñe´ẽndýi Oheuchaukáva
(Interjecciones) (Lo que expresan)
Néike Apuro
E´a, épa Sorpresa, asombro
Cháke, háke Cuidado
Ñandejára! Asombro, admiración
Aichejáranga! Compasión, lástima
Hýpy Rechazo
Néina Ánimo
Pípu Alegría
Nápy Rechazo, hacer de lado
Techapyrâ Ejemplos
Háke! Ho´a pe mitâ. !Cuidado! se cae esa criatura.
E´a! Ou nde ru. ¡Oh! Viene tu padre.
Aichejáranga! Hasê pe mitâ´i. !Pobrecito! llora ese niño.
Ñandejára! Iporâite piko. ¡ Dios mío, qué lindo es!
Tembiaporâ Ejercicios
1- Amoîmba ko´â ñe´êjoaju ñe´êndýi rehevé: Completo estas oraciones con interjecciones.
1- ............................................. , ho´áta amo mitâ.
2- ............................................. , oúma nde sy.
3- ............................................. , hasê jeýma.
4- ............................................. , esê chéve ko´águi.
5- ............................................ , ani ejupi upépe.
6- ............................................. , iporâite piko umi yvoty!
2- Amoîmba ojeruréva chéve: Completo el cuadro.
Ñe´êndýi Ohechauka
( Interjecciones) ( Lo que indican)
E´a ......................................................................
Épa......................................................................
Ñandejára! .........................................................
Hýpy .................................................................
Nápy .................................................................
2- .......................................................................................................................... ……………………
3- ................................................................................................................. …………………………
4- .......................................................................................................................... ……………………
5- ........................................................................................................................ ……………………
6- ………………………………………………………………………………………………………
Ñe’ẽjoajuha Conjunciones
Ñe’ẽjoajuha: ha’e umi ombojoajúva ñe’ê térâ ñe’èjoaju. Son elemntos relacionantes a palabras u
oraciones.
Ỹrõ : o, u
Térã : o, u
Techapyrã
Ricardo térâ Oscar ohókuri tasyópe? ¿Ricaro u Oscar fue al hospital?
Oúta Natalia ŷrô Isabel. Vendrá Natalia o Isabel.
Tembiaporã Ejercicios
Ñe’êjoajuhaite Conjunción
4- Ajapo ñe’ẽjoaju ko’ã ñe’ẽjoajuha reheve. Formulo oraciones con estas conjunciones.
1-
…………………………………………………………………………………………………………
2-
…………………………………………………………………………………………………………
3-
…………………………………………………………………………………………………………
4-
…………………………………………………………………………………………………………
Tembiaporã ñe’ẽndykuéragui.
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………. …………………………………………………………………………………………….
2-Mbo’ehaoguasúpe he’i oréve Sambyhyhára roikuaahaãve haĝua ikatu haĝuáicha rome’ ẽ porã ore
aranduchauka.
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
……………………………………………………………………………………………...
3-Ña Lolo oho ojogua imemby Ulópe oho haĝua imemby Kaalópe mbojojaha, mbogueha, haiha ha
heta itahai opaichagua isa’ýva.
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
……………………………………………………………………………………………..
4-Karai Seku oho omba’apo Ita’ýa ndive mbo’ehaópe, omoĩ hikuái ogykehai pyahu
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
………………………………………………………………………………………………
5-Upe ogykehai pyahúpe ikatuta mbo’ehára ohai mbo’erâ mitâguérape .
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
……………………………………………………………………………………………..
3- Eiporavo poteî ñe´ê óga rehegua ha ejapo ñe´êjoaju. Selecciona seis palabras referentes a la casa y
forma oraciones.
1- ______________________________________________________________________
2- ______________________________________________________________________
3- ______________________________________________________________________
4- ______________________________________________________________________
5- ______________________________________________________________________
6- ______________________________________________________________________
4- Embohasa guaraníme. Traduce al guarani:
1. Mi casa queda lejos
_____________________________________________________
4. El dormitorio es limpio.
____________________________________________________
7- Ejapo ñe´êjoaju ñe´ê ogapypegua ndive. Construye oraciones con vocablos de la casa.
1- _____________________________________________________________________
2- _____________________________________________________________________
3- _____________________________________________________________________
4- _____________________________________________________________________
5- _____________________________________________________________________
6- _____________________________________________________________________
8- Eheka ijoguaha ha embojoaju – Busca su equivalente y une con flecha.
Japepo tenedor
Kyse plato
Ña´êmbe olla
Kuimbe cuchillo
Ña´ê latona
Tupa cuchara
Karamegua cama
Kypa baúl
9- Embohasa guaraníme ko´â ñe´êjoaju. Traduce al guarani estas oraciones.
- Mi madre compro cuatro cucharas
______________________________________________________________________
______________________________________________________________________
______________________________________________________________________
Acentúo las palabras donde sea necesario, subrayo los sustantivos propios, y encierro en círculo
los verbos y entre paréntesis los adjetivos calificativos.
Mymbakuera ka’aguypegua oñembyaty mesa guasu jerere, oñomongeta hagua jehasa asy oivare
tekoha oñemongy’apagui.
Jurumi tuicha ha ipohyiva oguapy peteîva mesa akame pytyvohara ykere, ambue iñakame oguapy
ka’aguypegua Rréi, Leô. Yvate gotyo mbytepe oguapy tahyi oñe’eva mboi ndive oguapyva
henondetepe ha ju’i ndive oguapyva mboi ykere ha jaguarete renondepe.
Ambue mymba oiva atyhape ningo ka’i guasu oñemohyakua hina ha kapi’yva oiva Leo ha Ju’i
mbytepe, he’i imbyry’aiha.
6-) Ambohasa españa ñe´ême ko´â ñe´êjoaju aipuruhápe ñe´êndy kuña ha kuimba´e oipurúva:
Traduzco al castellano estas oraciones utilizando el vocabulario de uso del hombre o de la mujer,
según la situación:
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
2- En el patio de Carlos encontraron botella, vaso, olla y una cucharona nueva.
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
3- Natalia es una persona muy buena tiene el cabello negro, diente blanco.
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
8- Jasyteĩme ahata Chika ndive Seku rendápe rokaru haĝua so’o mbichy.
……….………………………………………………………………………………………………
……………………………………………………………………………………………………….
9-Temimbo’e oho mbo’ehaoguasúpe oheka kuatiñe’ê, ñe’èryru oñemoarandu haĝua.
………………………………………………………………………………..............……..................
.....................……...................................................................................................................................
10- Mbo’ehára ogueru jopóiramo heta sapatu, py ao ha voko temimbo’ekuérape.
……………………………………………………………………………….................…...................
.......................….....................................................................................................................................
11- Haihára he’i iñangirû ta’angahaihárape oha’angahai haĝua ogykehaipe hembiapo
………………………………………………………………………………..................………..........
................................................................................................................................................................
TEMBIAPORÃ
- Su abuela: _____________________________________________________
- Tu esposa: _____________________________________________________
- Su papá: _____________________________________________________
- Tu abuelo: ___________________________________________________
- Tu hermano: _____________________________________________________
- Su festejada: ____________________________________________________
1- _____________________________________________________________________
2- _____________________________________________________________________
3- _____________________________________________________________________
4- _____________________________________________________________________
5- _____________________________________________________________________
6- Amyengovia ñe’ẽ ojehaiguýva ñe’ẽ he’isejojáva rehe: Reemplazo la palabra subrayada por su
sinónimo.
5- Chejukapota ñembyahýi.
…………………………………………………………………………………………………….…..
7- Amyengovia ñe’ẽ ojehaiguýva ñe’ẽ he’iseavýva rehe: (Reemplazo la palabra subrayada por su
antónimo.)
Jasyteî: Enero
Jasykôi: Febrero
Jasyapy: Marzo
Jasyrundy: Abril
Jasypo: Mayo
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
Los números siguientes, se formaron de diez en diez, es decir tomando por base el número
cumbre (diez, veinte, treinta) y la yuxtaposición de los nueve primeros números.
Ejemplos:
- mokõ i x pa = mokõipa = 20
- mbohapy x pa = mbohapypa = 30
- irundy x pa = irundypa = 40
- popa = 50
- sa = 100
- posa = 500
- su = 1000
- pasu = 10000
- sasu = 100000
- sua = 1000000
Peteĩ = uno
Mokõi = dos
Mbohapy = tres
Irundy = cuatro
Po = cinco
Poteĩ = seis
Pokõi = siete
Poapy = ocho
Porundy = nueve
Pa = diez
Pateĩ = once
Pakõi = doce
Paapy = trece
Parundy = catorce
Papo = quince
Papoteĩ = dieciséis
Papokõi = diecisiete
Papoapy = dieciocho
Paporundy = diecinueve
Mokõipa = veinte
Mokõipa peteĩ = veintiuno
OBSERVACIÓN
En guaraní para formar números ordinales se agrega la partícula sufija “ha” a los números
cardinales.
Amoñe’ê ko haipyvo upéi ahaiguy ñe’ê ogaygua oîva ipype.(Leo este párrafo luego subrayo el
vocabulario familiar empleado en él)
Ko’erô che ru ha che kypy’y ohóta tasyópe oñandu haĝua Pule rajýpe, imemby rámova. Che
uke’i niko pe mitâ pyahu sy ha che kyvy niko upe mitâ ru. Pule rajy niko che kyvy rembireko.
_________________________________________________
Mi hijo: ________________________ ( )
Mi hermano mayor______________________ ( )
Mi hermano menor_________________________ ( )
Mi abuelo _______________________________ ( )
Mi novio________________________________ ( )
Mi marido_______________________________ ( )
Su cuñada ______________________________ ( )
Mi esposa______________________________ ( )
960:………………………………………………………………………………………………
123.:………………………………………………………………………………………………
750:………………………………………………………………………………………………
319:
……………………………………………………………………………………………………
450:………………………………………………………………………………………………
561…………………………………………………………………………………………………
127:………………………………………………………………………………………………
532:………………………………………………………………………………………………
625:………………………………………………………………………………………………
1986:………………………………………………………………………………………………
1994:………………………………………………………………………………………………
2003:………………………………………………………………………………………………
10360:……………………………………………………………………………………………
101:………………………………………………………………………………………………
208:………………………………………………………………………………………………
506:………………………………………………………………………………………………
311:………………………………………………………………………………………………
329:………………………………………………………………………………….......................
777:………………………………………………………………………………………………
1990:………………………………………………………………………………………………
1999:………………………………………………………………………………………………
7440:………………………………………………………………………………………………
6026:………………………………………………………………………………………………
10472:……………………………………………………………………………………………
15690:……………………………………………………………………………………………
Irundysa poapypapokõi:……………………………………………………………………...
Pasu pokõi:………………………………………………………………………………………
Mbohapypasu irundysa:………………………………………………………………………….
Ahai papapy
Amoĩmba ñe’ẽjoaju jasykuéra réra rehe.( Completo las oraciones con los nombres de los meses)
Ambohasa guaraníme ko’â ñe’êjoaju ojehaíva españa ñe’ême. (Traduzco al guarani estas
oraciones que están escritas en español)
Amongora tai oîva ñembohovái porâ ykére. (Encierro la letra que contiene la respuesta correcta)
a. Sa mbohapypa moköi
â. Sa mokôipa peteî.
ch. Sa mokôipateî.
e. Sa mokôipapeteî
2. “Pasu mbohapysa popa” ha’e papapy (El numeral correspondiente a este nombre es)
a. 9650
ã. 7350
ch. 10325
e.10350
Arapotýpe oî heta mba’e porâ. Jahecha yvoty morotî, pytâ, sa’yju, hovy ha pytângýva.
Che sy katuete oiporavo iporâvéva.
Mainumby oveve yvotytýre. Oguejy yvoty ári ohavi’u mba’e he’ê. Mbyju’ikuéra katu
ovevejoa yvate vate ñaimo’â ku ojapóva hikuái opaichagua ta’anga.
Kuarahy omimbi, yvytu oipeju vevúi asy, guyrakuéra opurahéi, arai okañy ha jasy
opukavy pyharekue.
Ahekýi moñe’êrâgui:
Tero jurugua:____________________________________________________
Tero ijysajaapýva:________________________________________________
Teroja tekome’êva:_______________________________________________
Ñe’êtéva tîgua:___________________________________________________
Ñe’êteja:________________________________________________________
Ñe’ê oiporúva ñe’êriregua iñe’êpehêteîva:_____________________________
Ñe’eriregua iñe’êpehê’etáva:________________________________________
2. “ Peteî tapiti oñani hatâiterei javoráire”, en esta oración, la palabra subrayada es:
a. Tero
b. Teroja
c. Ñe’êteja
d. Ñe’êtéva.
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
Tembiaporã
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
Tembiaporã
…………………………………………………………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………………………………………………………
………………………………………………………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………………………………………………………
………………………………………………………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
Arange: fecha
Ome’êva réra: el que da el dinero o el documento
Mba’érepa: concepto
Mboýrehepa: cuánto
Joguahára: comprador
Techapyrâ
G. 200.000
Carlos Mendieta omoguahê chéve mokôisa su guarani che koty jeipuruka rehe, jasypoapy
rehegua.
Maria Riquelme
Jehepyme’êrâhai: Pagaré
G. 600.000
Arange 12 jasypokôi ary 2020- pe, ame’êta Karai Roberto López Térâ hérape viru aty
poteîsu guarani, ome’êhaguéicha chéve.
Téra……………………..
Tenda…………………..
Teraguapy
PAPY 02
Táva Natáliope, mokôi jasykôi, ary mokôisu mokõipa, 16: 30 aravo jave oñepyrû aty túva ha
sykuéra ndive, mbo’ehao “Juana María de Lara” korapýpe. Ojeiporavo karai Antonio Benítez- pe
omyakâ haĝua. Ko aty ojejapo ojeiporavo haĝua arange ha tembiapo ojejapotáva ikatuhaĝuáicha
péva rupi oñembyaty viru.
Opavave karai ha kuñakarai oîva he’i tembiapo ikatúva ojejapo.
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
…………………………………………………………………………………………………………
Problema = Avo´ói
Psicología = Tekokuaamotenonde
Sicopatología = Tekokuaamba´asyrehaka
Psicosis = Tekomba´asy
Psicotecnia = Tekokuaamyesakâ
Psíquico = Â
La parte religiosa comienzanueve días antes, cuando se inicia la novena del rezo al santo/a
patrono/a del pueblo; en los barrioas y en las compañías, a veces se reduce a un triduo con
predicación. En las vísperas de la gran fecha se hace una misa por los parroquianos fallecidos,
por los benefactores, por los enfermos, ect. Es costumbre también en que se regularicen los
matrimonios.
Antiguamente era más generalizada la costumbre de que la imagen del santo/a era conservada
y cuidada en casa de familia, de allí la imágene era llevada con todo el esplendor de su atavío,
hasta la Iglesia Parroquial para el comienzo de la novena, en una procesión con banda y
cohetería. Los que tienen imágenes de santos patronos en capillas, en las compañias, traen
esas imágenes en procesión a la Iglesia parroquial en la víspera del día del patrono con cortejo
de banda de músicos, gente a pie y a caballo, banderas desplegadas, estandartes, y estruendos
de bombas y cohetes.
En la vispera se celebran en la Iglesia solemne misas cantadas. El dia de las fiestas se inicia
con repiques de campanas, bandas, lanzamiento de bombas y cohete
4- GUASH, ANTONIO " El idioma guaraní: gramática, lecturas, vocabulario doble". Segunda
edición.
8- MANSFELD DE AGUERO, MARÍA EVA. "Guaraní Actual". Editorial Aramí. 2002. Asunción-
Paraguay.