Alsasko (franc. Alsace) je jeden z 26 administratívnych regiónov Francúzska. Nachádza sa na východe Francúzska blízko hraníc s Nemeckom.

Alsasko
Symboly
Vlajka Znak
Mapa
Poloha Alsaska vo Francúzsku.
Administratíva
Prefektúra: Štrasburg
Predseda
regionálnej rady:
Philippe Richert
(UMP)
Departementy: Bas-Rhin (67)
Haut-Rhin (68)
Obvodov: 13
Kantónov: 75
Obcí: 904
Štatistika
Rozloha: 8 280 km²
Počet obyvateľov: 1 859 869 obyv.
(2012)
Hustota zaľudnenia 224,6 obyv./km²

V stredoveku bolo súčasťou rímskonemeckej ríše. V priebehu tridsaťročnej vojny vpadli do Alsaska francúzske vojská a Alsasko sa stalo súčasťou Francúzska. Po prusko-francúzskej vojne (1870 – 1871) bolo Alsasko pripojené k Nemeckej ríši. Po 1. svetovej vojne sa stalo znova súčasťou Francúzska.

Súčasťou regiónu sú dva departmenty: Bas-Rhin (doslova Dolný Rýn) a Haut-Rhin (Horný Rýn).

Geografia

upraviť

Alsasko má povrch 8 283 km² a tým je najmenší región metropolitného Francúzska. Prírodnými hranicami regiónu sú rieka Rýn na východe a pohorie Vogézy na západe. Najvyšší bod je Ballon de Guebwiller (1 426 m). Klíma v Alsasku je polokontinentálna, sú tam studené zimy a horúce letá. Alsasko je ideálne miesto na pestovanie vína (hlavne mesto Colmar). Vína tu pestované majú názov Vin d'Alsace. Populácia Alsaska je 1 805 000 obyvateľov (1. 1. 2005) a stále rastie. Alsasko má 217 obyvateľov na km², čím patrí v porovnaní s Francúzskom k husto osídleným oblastiam.

V minulosti bolo Alsasko osídlené kočovnými lovcami, potom Keltami a okolo roku 58 pred Kr. Rimanmi, ktorí toto územie starostlivo strážili. Po páde Ríma bolo Alsasko kolonizované Alamanmi. Alamani sa orientovali na poľnohospodárstvo a založili jazyk, ktorý tvorí základ súčasného alsaského dialektu. Chlodovik I. a Frankovia v 5. storočí upevnili nadvládu nad Alamanmi po bitky pri Tolbiacu. Počas vlády potomkov Chlodovika, Merovejovcov bolo obyvateľstvo christianizované. V 5. storočí bolo územie súčasťou Franskej ríše, neskôr rímskonemeckej ríše.

V priebehu Tridsaťročnej vojny vpadli do Alsaska francúzske vojská a po Vestfálskom mieri sa Alsasko stalo súčasťou Francúzska. Po Prusko-francúzskej vojne (1870 – 1871) bolo takmer celé Alsasko s výnimkou Belfortu pripojené k Nemeckej ríši, v ktorej tvorilo súčasť Ríšskej krajiny Alsasko-Lotrinsko. Na krátky čas tu po 1. svetovej vojne vznikla v rámci Nemeckej revolúcie republika rád (najnovšie nesprávne nazývaná Alsaská republika rád). Neskôr sa územie stalo znovu súčasťou Francúzska. Moderný región však už Belfort (súčasť departementu Territoire de Belfort) nezahŕňa.

Ekonomika

upraviť

Podľa INSEE malo Alsasko v roku 2002 hrubý domáci produkt približne 44,3 miliárd eur. S HDP na osobu 24 804 € je Alsasko druhým najproduktívnejším regiónom po Île-de-France. 68% je sústredené v službách a 25% v priemysle, čo robí Alsasko jedným z najpriemyselnejších francúzskych regiónov. Z francúzskych regiónov produkuje tiež najväčší export.

Alsasko je oblasť, ktorej hospodárska činnosť je veľmi pestrá:

  • pestovanie vína (hlavne v centre región, medzi mestami Sélestat a Colmar)
  • pivovarníctvo (v oblasti blízko Štrasburgu, v meste Schiltigheim a obci Obernai)
  • textilný a odevný priemysel
  • automobilový priemysel (v oblasti Mulhouse, automobilky: Peugeot-Citroën, Lohr, De Dietrich, Bugatti)
  • telekomunikácie (Alcatel)
  • lesnícky priemysel, ťažba dreva
  • ťažba fosfátov a chloridu draselného
  • v Alsasku je pomerne vysoký podiel zahraničných investícií (35% z firiem sú zahraničné)
  • v rámci tretieho sektoru tu sídli viacero biotechnologických a farmacutických firiem (Alsace Biovalley, IRCAD, Lilly, Transgen)

Významné mestá

upraviť

Pozri aj

upraviť

Iné projekty

upraviť
  •   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Alsasko
  •   Wikislovník ponúka heslo Alsasko
  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Alsasko na českej Wikipédii, Alsace na anglickej Wikipédii a Alsace na francúzskej Wikipédii.


pFad - Phonifier reborn

Pfad - The Proxy pFad of © 2024 Garber Painting. All rights reserved.

Note: This service is not intended for secure transactions such as banking, social media, email, or purchasing. Use at your own risk. We assume no liability whatsoever for broken pages.


Alternative Proxies:

Alternative Proxy

pFad Proxy

pFad v3 Proxy

pFad v4 Proxy