Jordánsko
Jordánsko, dlhý tvar Jordánske hášimovské kráľovstvo, je štát ležiaci na Blízkom východe. Susedí zo štátmi ako je Izrael zo západu, Saudská Arábia zo juhovýchodu, Irak zo severovýchodu a s Sýriou zo severu.
| Jordánske hášimovské kráľovstvo | |||||
| |||||
| Národné motto: nie je | |||||
| Štátna hymna: As-salám al-malakí al-urduní "Nech žije kráľ" | |||||
 | |||||
| Miestny názov | |||||
| • dlhý | Al Mamlakah al Urduniyah al Hashimiyah | ||||
| • krátky | Al-Urdunn | ||||
| Hlavné mesto | Ammán 31°57′ S.š. 35°56′ V.d. | ||||
| Najväčšie mesto | Ammán | ||||
| Úradné jazyky | arabčina
| ||||
| Štátne zriadenie Kráľ Premiér |
konštitučná monarchia Abdalláh II. Bisher Al-Khasawneh | ||||
| Vznik | 25. máj 1946 | ||||
| Susedia | Sýria, Irak, Saudská Arábia, Egypt, Izrael, Palestínske okupované územia | ||||
| Rozloha • celková • voda (%) |
89 341 km² (110.) km² (0,6 %) | ||||
| Počet obyvateľov • odhad (2017) • sčítanie (2015) • hustota (2017) |
10 011 820 (90.) 9 531 712 107/km² (100.) | ||||
| HDP • celkový • na hlavu (PKS) |
2016 39 453 mil. $ (92.) 11 124 $ (86.) | ||||
| Index ľudského rozvoja (2014) | 0,748 (80.) – vysoký | ||||
| Mena | jordánsky dinár (JOD) | ||||
| Časové pásmo • Letný čas |
+ 2 (UTC+ 2) + 3 (UTC+ 3) | ||||
| Medzinárodný kód | JOR | ||||
| Medzinárodná poznávacia značka | JOR | ||||
| Internetová doména | .jo | ||||
| Smerové telefónne číslo | ++ 962 | ||||
Dejiny Jordánska
upraviťOd 9. storočia pred Kr. Jordánsko ovládali Asýrčania, Peržania a Babylončania. Neskôr sa stalo súčasťou Rímskej ríše. V 7. storočí sa tu usídlili moslimskí Arabi, čo viedlo ku križiackym výpravám. Arabom sa podarilo kresťanov z krajiny vytlačiť. V 16. storočí sa krajina stala súčasťou Osmanskej ríše. Tí krajinu ovládali až do 1. svetovej vojny. Po vojne sa krajina dostala do správy Britov. Tí tu v roku 1921 vytvorili Zajordánsko, v roku 1923 Transjordánsko. V roku 1946 získalo Jordánsko nezávislosť, ale už v roku 1948 bojovalo v arabsko-izraelskej vojne, v ktorej získalo územia za riekou Jordán. V roku 1967 po vypuknutí novej vojny o Západný breh prišli. Oblasť spravuje Izrael. Na konci 80. rokov v iracko-iránskom konflikte sa Jordánsko priklonilo na stranu Iraku. V roku 1988 sa kráľ Husajn bin Talál vzdal Západného brehu Jordánu v prospech OOP. V 90. rokoch pri operácii Púštna búrka zachovalo neutralitu, následkom čoho sa zlepšili vzťahy s Izraelom a podpísalo mierovú dohodu. Na Západnom brehu vznikla obmedzená autonómia.
Podnebie a geografia Jordánska
upraviťNa pobreží Mŕtveho mora je stredomorské podnebie. Na zvyšku územia typické púštne, keďže až 95 % územia tvorí púšť a polopúšť. Zrážková činnosť je veľmi malá. Krajinou preteká rieka Jordán. Na západe krajiny sa nachádzajú vysoké vápencové kopce. Na juhu krajiny sa nachádza najvyššia hora Džabal Ran 1 754 m n. m. Krajina je rozdelená do 12 oblastí. Najväčším mestom je hlavné mesto Ammán, v ktorom žije tretina obyvateľstva. Ďalšie väčšie mestá sú Aqaba – prístav na pobreží Červeného mora, Irbid, Jerask a Kerak s nádhernou križiackou citadelou z roku 1142.
Hospodárstvo
upraviťAj keď v roku 1967 prišlo Jordánsko o časť poľnohospodárskej pôdy, pestujú tabak a južné ovocie. Najvyššie príjmy pre krajinu zabezpečujú fosfáty, finančníctvo a turizmus.
Iné projekty
upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Jordánsko