Preskočiť na obsah

Maltčina: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Interaktívne prechádzať históriu
← Predchádzajúca úprava
Smazaný obsah Přidaný obsah
VizuálneWikitext
TXiKiBoT (diskusia | príspevky)
Boti
255 140 editací
d robot Pridal: fy:Malteesk
oprava kódu
 
(42 medziľahlých úprav od 27 ďalších používateľov nie je zobrazených)
Riadok 1: Riadok 1:
{{Infobox jazyk
'''Maltčina''' je [[semitské jazyky|semitský]] jazyk, považovaný z lingvistického a historického hľadiska za nárečie [[Arabčina|arabčiny]]. Vďaka kontaktu so sicílskymi nárečiami [[Taliančina|taliančiny]] je maltčina plná talianskych slov, taliančina taktiež výrazne ovplyvnila fonológiu a syntax maltčiny. Maltčina je jediný semitský jazyk, ktorý sa zapisuje [[Latinka|latinkou]].
| Názov = Maltčina
| Natívny názov = Malti
| štáty = {{minivlajka|Malta}} [[Malta]]<br />{{minivlajka|Austrália|w}}<br />{{minivlajka|Kanada}} [[Kanada]]<br />{{minivlajka|Taliansko}} [[Taliansko]]<br />{{minivlajka|USA}} [[Spojené štáty]]
| región = [[Stredozemné more]]
| počet hovoriacich = 400 000
| poradie = nenachádza sa v prvej 100
| klasifikácia = [[afroázijské jazyky]]
*[[semitské jazyky]]
**[[juhozápadné semitské jazyky]]
***[[arabčina]]
****'''maltčina'''
| písmo = [[latinské písmo|latinka]]
| úradný = {{minivlajka|Malta}} [[Malta]]<br />{{minivlajka|Európska únia}} [[Európska únia]]
| regulátor =
| iso1 = mt
| iso2 = mlt
| iso3 = mlt
| sil =
| kód Wikipédie = mt
| Meno wikipédie = Wikipedija, L-enċiklopedija ħielsa
}}
[[Obrázok:Idioma maltés.PNG|náhľad|vpravo|Rozšírenie maltčiny]]

'''Maltčina''' je [[semitské jazyky|semitský]] jazyk, považovaný z lingvistického a historického hľadiska za nárečie [[Arabčina|arabčiny]]. Vďaka kontaktu so sicílskymi nárečiami [[Taliančina|taliančiny]] je maltčina plná talianskych slov, taliančina taktiež výrazne ovplyvnila fonológiu a syntax maltčiny. Maltčina je jediný semitský jazyk, ktorý sa zapisuje [[latinské písmo|latinkou]].


== Ľudia a územie ==
== Ľudia a územie ==
Maltčinou sa používa na [[Malta|Malte]] (ostrovy Malta, Gozo a Commino). Po maltsky hovoria i vysťahovalci, a to najmä v [[Austrália (štát)|Austrálii]], [[Spojené štáty|USA]] a [[Kanada|Kanade]]. Používa ju spolu takmer 400 000 ľudí, je spolu s [[Angličtina|angličtinou]] úradným jazykom Malty a používa sa ako jeden z oficiálnych jazykov [[Európska únia|Európskej únie]].
Maltčina sa používa na [[Malta|Malte]] (ostrovy Malta, Gozo a Commino). Po maltsky hovoria i vysťahovalci, a to najmä v [[Austrália (štát)|Austrálii]], [[Spojené štáty|USA]] a [[Kanada|Kanade]]. Používa ju spolu takmer 400 000 ľudí, je spolu s [[Angličtina|angličtinou]] úradným jazykom Malty a používa sa ako jeden z oficiálnych jazykov [[Európska únia|Európskej únie]].

== Dejiny maltčiny ==

=== al-Himjariho správa o Malte ===




== Nárečia maltčiny ==
== Nárečia maltčiny ==
Riadok 16: Riadok 34:
== Fonetika a pravopis maltčiny ==
== Fonetika a pravopis maltčiny ==
Maltčina sa zapisuje latinkou s niektorými osobitnými znakmi.
Maltčina sa zapisuje latinkou s niektorými osobitnými znakmi.

=== Samohlásky ===
=== Samohlásky ===
{| class="wikitable" style="margin-left:3em; text-align:center"
{| class="wikitable" style="margin-left:3em; text-align:center"
Riadok 45: Riadok 64:
|}
|}


{{reflist}}
{{Referencie}}


=== Historická fonológia ===
=== Historická fonológia ===
V porovnaní s fonetikou klasickej arabčiny, ako i fonetikou severoarabských nárečí, došlo v maltčine k týmto hlavným zmenám:
V porovnaní s fonetikou klasickej arabčiny, ako i fonetikou severoarabských nárečí, došlo v maltčine k týmto hlavným zmenám:
*zánik emfatických spoluhlások
* zánik emfatických spoluhlások
*zánik spoluhlásky qáf [q] (arabské ق), resp. jej nahradenie rázom [ʔ]
* zánik spoluhlásky qáf [q] (arabské ق), resp. jej nahradenie rázom [ʔ]
Príklad: qal [ʔāl] = "povedal" (pôvodne [qāla])
Príklad: qal [ʔāl] = "povedal" (pôvodne [qāla])
*zlúčenie spoluhlások [ʕ] a [ɣ] (arabské غ a ع) do hlásky għ
* zlúčenie spoluhlások [ʕ] a [ɣ] (arabské غ a ع) do hlásky għ
Príklad: ''għarbi'' [arbī] = 1. „Arab; arabský“ (pôvodne [ʕarabī]); 2. „západný“ (pôvodne [ɣarbī])
Príklad: ''għarbi'' [arbī] = 1. „Arab; arabský“ (pôvodne [ʕarabī]); 2. „západný“ (pôvodne [ɣarbī])
*zánik h v niektorých pozíciách
* zánik h v niektorých pozíciách
Príklad: ''hu'' [u] = "on" (pôvodne [huwa]); ''hawn'' [awn] = "tu" (pôvodne [hunā])
Príklad: ''hu'' [u] = "on" (pôvodne [huwa]); ''hawn'' [awn] = "tu" (pôvodne [hunā])
*nové spoluhlásky [ʧ] a [ts] (píšu sa ako ċ a z), temer výlučne v slovách talianskeho alebo anglického pôvodu
* nové spoluhlásky [ʧ] a [ts] (píšu sa ako ċ a z), temer výlučne v slovách talianskeho alebo anglického pôvodu
Príklad: ''uffiċċjali'' [ufiʧjali] = "oficiálny"; ''nazzjon'' [natsjon] = "národ"
Príklad: ''uffiċċjali'' [ufiʧjali] = "oficiálny"; ''nazzjon'' [natsjon] = "národ"
*silná ''imála'', t.j. zmena [ā] na [ie] resp. [ī]
* silná ''imála'', t. j. zmena [ā] na [ie] resp. [ī]
Príklad: ''ktieb'' [ktieb; ktīb] = "kniha" (pôvodne [kitāb]), ''lsien'' [lsien; lsīn] = "jazyk" (pôvodne [lisān])
Príklad: ''ktieb'' [ktieb; ktīb] = "kniha" (pôvodne [kitāb]), ''lsien'' [lsien; lsīn] = "jazyk" (pôvodne [lisān])


== Morfológia ==
== Morfológia ==
=== Slovesá ===
=== Slovesá ===
Slovesá v maltčine možno rozdeliť na dve základné skupiny: slovesá pôvodné (arabské resp. semitské) a slovesá prevzaté. Pri pôvodných slovesách je základom pre časovanie a odvodzovanie slovesných tvarov spoluhláskový '''koreň''' (''&radic;KTB'', ''&radic;FHM'', ''&radic;XNDR'' a podobne). Pri prevzatých slovesách sa ako základ pre časovanie a odvodzovanie používa '''kmeň''' (napr. ''-eżist-'' alebo ''-uża-''). Rovnako ako ostatné formy arabčiny, aj maltské slovesá rozoznávajú dva sady tvarov, perfektum a imperfektum, ktoré významovo zodpovedajú minulému a prítomnému času. Maltské imperfektum sa vyznačuje rovnakými osobitosťami ako ostatné nárečia severnej Afriky, t.j. predpona ''n-'' v prvej osobe jednotného a množného čísla a prípona ''-u'' v prvej osobe množného čísla. Prípony a predpony sú rovnaké pre oba typy slovies:
Slovesá v maltčine možno rozdeliť na dve základné skupiny: slovesá pôvodné (arabské resp. semitské) a slovesá prevzaté. Pri pôvodných slovesách je základom pre časovanie a odvodzovanie slovesných tvarov spoluhláskový '''koreň''' (''√KTB'', ''√FHM'', ''√XNDR'' a podobne). Pri prevzatých slovesách sa ako základ pre časovanie a odvodzovanie používa '''kmeň''' (napr. ''-eżist-'' alebo ''-uża-''). Rovnako ako ostatné formy arabčiny, aj maltské slovesá rozoznávajú dva sady tvarov, perfektum a imperfektum, ktoré významovo zodpovedajú minulému a prítomnému času. Maltské imperfektum sa vyznačuje rovnakými osobitosťami ako ostatné nárečia severnej Afriky, t. j. predpona ''n-'' v prvej osobe jednotného a množného čísla a prípona ''-u'' v prvej osobe množného čísla. Prípony a predpony sú rovnaké pre oba typy slovies:


{| class="wikitable"
{| class="wikitable"
Riadok 79: Riadok 98:
|-
|-
!bgcolor="#EFEFEF"| '''tretia osoba <small>mužský rod</small>'''
!bgcolor="#EFEFEF"| '''tretia osoba <small>mužský rod</small>'''
| -&oslash; || -u
| -ø || -u
|-
|-
!bgcolor="#EFEFEF"| '''tretia osoba <small>ženský rod</small>'''
!bgcolor="#EFEFEF"| '''tretia osoba <small>ženský rod</small>'''
| -et || ------
| -et || ------
|-
|-bgcolor="#EFEFEF"
|-bgcolor="#EFEFEF"
|colspan="2" rowspan="1"|
|colspan="2" rowspan="1"|
Riadok 90: Riadok 108:
!bgcolor="#EFEFEF" rowspan="4"| '''imperfektum'''
!bgcolor="#EFEFEF" rowspan="4"| '''imperfektum'''
!bgcolor="#EFEFEF"| '''prvá osoba'''
!bgcolor="#EFEFEF"| '''prvá osoba'''
|colspan="1"| n - &oslash; ||colspan="1"| n - u
|colspan="1"| n - ø ||colspan="1"| n - u
|-
|-
!bgcolor="#EFEFEF"| '''druhá osoba'''
!bgcolor="#EFEFEF"| '''druhá osoba'''
|colspan="1"| t - &oslash; ||colspan="1"| t - u
|colspan="1"| t - ø ||colspan="1"| t - u
|-
|-
!bgcolor="#EFEFEF"| '''tretia osoba <small>mužský rod</small>'''
!bgcolor="#EFEFEF"| '''tretia osoba <small>mužský rod</small>'''
|colspan="1"| j - &oslash; ||colspan="1"| j - u
|colspan="1"| j - ø ||colspan="1"| j - u
|-
|-
!bgcolor="#EFEFEF"| '''tretia osoba <small>ženský rod</small>'''
!bgcolor="#EFEFEF"| '''tretia osoba <small>ženský rod</small>'''
|colspan="1"| t - &oslash; ||colspan="1"| ------
|colspan="1"| t - ø ||colspan="1"| ------
|}
|}


== Slovná zásoba ==
== Jazyková politika na Malte ==
== Jazyková politika na Malte ==
=== Akkademja tal-Malti ===
=== Il-Kunsill Nazzjonali tal-Malti ===
=== Il-Kunsill Nazzjonali tal-Malti ===
Vláda a parlament Maltskej republiky v roku 2005 prijali zákon o maltskom jazyku (''Att dwar l-Ilsien Malti''). Tento zákon zriadil novú centrálnu inštitúciu, ''Il-Kunsill Nazzjonali tal-Malti'' (Národná rada pre maltčinu), ktorá má za úlohu podporovať používanie maltčiny a starať sa o jej jazykovú kultúru. Zákon taktiež Národnej rade pre maltčinu ukladá povinnosť aktualizovať pravopis maltčiny a na základe tohto ustanovenia momentálne prebieha reforma maltského pravopisu. Výsledkom prvej fázy bol dokument ''Deċizjonijjiet 1'', ktorý bol vydaný 25.8.2008 v zbierke zákonov Maltskej republiky a ktorým sa zjednotil pravopis niektorých pravopisných variantov. V druhej a tretej fáze reformy sa pozornosť bude venovať výpožičkám z angličtiny a fonetickým variantom.
Vláda a parlament Maltskej republiky v roku 2005 prijali zákon o maltskom jazyku (''Att dwar l-Ilsien Malti''). Tento zákon zriadil novú centrálnu inštitúciu, ''Il-Kunsill Nazzjonali tal-Malti'' (Národná rada pre maltčinu), ktorá má za úlohu podporovať používanie maltčiny a starať sa o jej jazykovú kultúru. Zákon taktiež Národnej rade pre maltčinu ukladá povinnosť aktualizovať pravopis maltčiny a na základe tohto ustanovenia momentálne prebieha reforma maltského pravopisu. Výsledkom prvej fázy bol dokument ''Deċizjonijiet 1'', ktorý bol vydaný 25.8.2008 v zbierke zákonov Maltskej republiky a ktorým sa zjednotil pravopis niektorých pravopisných variantov. V druhej a tretej fáze reformy sa pozornosť bude venovať výpožičkám z angličtiny a fonetickým variantom.


== Maltská literatúra ==
== Maltská literatúra ==
Riadok 116: Riadok 132:
Immanuel Mifsud sa narodil 12.9.1967 na Malte. Študoval maltčinu, angličtinu a filozofiu na University of Malta. Po ukončení štúdia sa venoval literatúre a divadelnej réžii. Bol zakladateľom viacerých avantgardných divadelných skupín a organizátorom niekoľkých divadelných a literárnych festivalov, medziiným v Sarajeve a na Malte. V súčasnosti vyučuje maltskú literatúru na University of Malta.
Immanuel Mifsud sa narodil 12.9.1967 na Malte. Študoval maltčinu, angličtinu a filozofiu na University of Malta. Po ukončení štúdia sa venoval literatúre a divadelnej réžii. Bol zakladateľom viacerých avantgardných divadelných skupín a organizátorom niekoľkých divadelných a literárnych festivalov, medziiným v Sarajeve a na Malte. V súčasnosti vyučuje maltskú literatúru na University of Malta.


Ako spisovateľ debutoval Immanuel Mifsud zbierkou poviedok ''Stejjer ta 'Nies Koroh'' („Príbehy škaredých ľudí“, 1991), no preslávil sa svojou druhou zbierkou poviedok ''Il-Ktieb tas-Sibt Filgħaxija'' („O šiestej večer“, 1993). Neskôr publikoval tri ďalšie zbierky poviedok, jednu knihu pre deti a päť zbierok básní. V zbierke ''Polska-Slovensko'' (2004), publikovanej dvojjazyčne (maltčina-angličtina), mu námetom bola jeho cesta po Poľsku, kde navštívil koncentračné tábory, a návšteva Slovenska.
Ako spisovateľ debutoval Immanuel Mifsud zbierkou poviedok ''Stejjer ta 'Nies Koroh'' („Príbehy škaredých ľudí“, 1991), no preslávil sa svojou druhou zbierkou poviedok ''Il-Ktieb tas-Sibt Filgħaxija'' („Kniha na sobotnú noc“, 1993). Neskôr publikoval tri ďalšie zbierky poviedok, jednu knihu pre deti a päť zbierok básní. V zbierke ''Polska-Slovensko'' (2004), publikovanej dvojjazyčne (maltčina-angličtina), mu námetom bola jeho cesta po Poľsku, kde navštívil koncentračné tábory, a návšteva Slovenska.


== Ukážka textu ==
== Ukážka textu ==
Riadok 146: Riadok 162:


== Externé odkazy ==
== Externé odkazy ==
* [http://www.ethnologue.org/show_language.asp?code=mlt Záznam maltčiny v katalógu Ethnologue]
*[[:en:Maltese language|Heslo "Maltčina" v medzinárodnej Wikipédii]]
* [http://www.immanuelmifsud.com Domovská stránka Immanuela Mifsuda]
*[[:mt:Lingwa_Maltija|Heslo "Maltčina" v maltskej Wikipédii]]
*[http://www.ethnologue.org/show_language.asp?code=mlt Záznam maltčiny v katalógu Ethnologue]
*[http://www.immanuelmifsud.com Domovská stránka Immanuela Mifsuda]


{{Jazyky EÚ}}
{{Jazyky EÚ}}
{{Semitské jazyky}}
{{Semitské jazyky}}


[[Kategória:Maltčina| ]]
[[Kategória:Jazyky na Malte]]
[[Kategória:Semitské jazyky]]
[[Kategória:Semitské jazyky]]

[[af:Maltees]]
[[als:Maltesische Sprache]]
[[am:ማልትኛ]]
[[an:Idioma maltés]]
[[ar:لغة مالطية]]
[[arz:مالطى]]
[[ast:Maltés]]
[[az:Malta dili]]
[[bg:Малтийски език]]
[[br:Malteg]]
[[bs:Malteški jezik]]
[[ca:Maltès]]
[[ceb:Pinulongang Maltes]]
[[cs:Maltština]]
[[cy:Malteg]]
[[da:Maltesisk (sprog)]]
[[de:Maltesische Sprache]]
[[el:Μαλτεζική γλώσσα]]
[[en:Maltese language]]
[[eo:Malta lingvo]]
[[es:Idioma maltés]]
[[et:Malta keel]]
[[eu:Maltera]]
[[fa:زبان مالتی]]
[[fi:Maltan kieli]]
[[fr:Maltais]]
[[fy:Malteesk]]
[[ga:An Mháltais]]
[[gl:Lingua maltesa]]
[[gv:Maltish]]
[[he:מלטית]]
[[hr:Malteški jezik]]
[[hsb:Maltašćina]]
[[hu:Máltai nyelv]]
[[ia:Lingua maltese]]
[[id:Bahasa Malta]]
[[io:Maltana linguo]]
[[is:Maltneska]]
[[it:Lingua maltese]]
[[ja:マルタ語]]
[[jbo:bangrmalti]]
[[jv:Basa Malta]]
[[ko:몰타어]]
[[la:Lingua Melitica]]
[[li:Maltees]]
[[lt:Maltiečių kalba]]
[[lv:Maltiešu valoda]]
[[mk:Малтешки јазик]]
[[ms:Bahasa Malta]]
[[mt:Lingwa Maltija]]
[[nl:Maltees]]
[[nn:Maltesisk språk]]
[[no:Maltesisk]]
[[oc:Maltés]]
[[pl:Język maltański]]
[[pt:Língua maltesa]]
[[qu:Malta simi]]
[[ro:Limba malteză]]
[[ru:Мальтийский язык]]
[[scn:Lingua maltisa]]
[[sh:Malteški jezik]]
[[simple:Maltese language]]
[[sl:Malteščina]]
[[sq:Gjuha malteze]]
[[sr:Малтешки језик]]
[[sv:Maltesiska]]
[[sw:Kimalta]]
[[szl:Maltańsko godka]]
[[th:ภาษามอลตา]]
[[tl:Wikang Maltes]]
[[tr:Maltaca]]
[[ug:مالتا تىلى]]
[[uk:Мальтійська мова]]
[[wa:Maltès]]
[[zh:马耳他语]]
[[zh-min-nan:Malta-gí]]

Aktuálna revízia z 00:07, 7. január 2024

Maltčina
(Malti)
ŠtátyMalta Malta
Austrália Austrália
Kanada Kanada
Taliansko Taliansko
USA Spojené štáty
RegiónStredozemné more
Počet hovoriacich400 000
Poradienenachádza sa v prvej 100
Klasifikáciaafroázijské jazyky
Písmolatinka
Postavenie
Úradný jazykMalta Malta
Európska únia Európska únia
Jazykové kódy
ISO 639-1mt
ISO 639-2mlt
ISO 639-3mlt
Wikipédia
Adresamt.wikipedia.org
PomenovanieWikipedija, L-enċiklopedija ħielsa
Pozri aj: Jazyk – Zoznam jazykov
Rozšírenie maltčiny

Maltčina je semitský jazyk, považovaný z lingvistického a historického hľadiska za nárečie arabčiny. Vďaka kontaktu so sicílskymi nárečiami taliančiny je maltčina plná talianskych slov, taliančina taktiež výrazne ovplyvnila fonológiu a syntax maltčiny. Maltčina je jediný semitský jazyk, ktorý sa zapisuje latinkou.

Ľudia a územie

[upraviť | upraviť zdroj]

Maltčina sa používa na Malte (ostrovy Malta, Gozo a Commino). Po maltsky hovoria i vysťahovalci, a to najmä v Austrálii, USA a Kanade. Používa ju spolu takmer 400 000 ľudí, je spolu s angličtinou úradným jazykom Malty a používa sa ako jeden z oficiálnych jazykov Európskej únie.

Nárečia maltčiny

[upraviť | upraviť zdroj]

Austrália

[upraviť | upraviť zdroj]

Osobitnou formou maltčiny je austrálska maltčina, tzv. Maltraljan (kombinácia slov Malti + Awstraljan).

Fonetika a pravopis maltčiny

[upraviť | upraviť zdroj]

Maltčina sa zapisuje latinkou s niektorými osobitnými znakmi.

Samohlásky

[upraviť | upraviť zdroj]
Veľké písmená A E I IE O U
Malé písmená a e i ie o u
IPA a ɛ i ɪ̯ɛ / iː[1] o u

Spoluhlásky

[upraviť | upraviť zdroj]
Veľké písmená B C Ċ D F Ġ G Għ H Ħ J K L M N P Q R S T V W X Ż Z
Malé písmená b c ċ d f ġ g għ h ħ j k l m n p q r s t v w x ż z
IPA b [2] ʧ d f d͡ʒ g [3] [4] ħ j k l m n p ʔ r s t v w ʃ z ʦ
  1. ↑ Výslovnosť sa líši podľa nárečia resp. oblasti.
  2. ↑ Len v cudzích slovách alebo vlastných menách.
  3. ↑ Għ sa na začiatku slova, medzi samohláskami alebo ak nasleduje po samohláske nevyslovuje a predlžuje predchádzajúcu samohlásku, pred h sa vyslovuje ako [ħ].
  4. ↑ H sa nevyslovuje.

Historická fonológia

[upraviť | upraviť zdroj]

V porovnaní s fonetikou klasickej arabčiny, ako i fonetikou severoarabských nárečí, došlo v maltčine k týmto hlavným zmenám:

  • zánik emfatických spoluhlások
  • zánik spoluhlásky qáf [q] (arabské ق), resp. jej nahradenie rázom [ʔ]

Príklad: qal [ʔāl] = "povedal" (pôvodne [qāla])

  • zlúčenie spoluhlások [ʕ] a [ɣ] (arabské غ a ع) do hlásky għ

Príklad: għarbi [arbī] = 1. „Arab; arabský“ (pôvodne [ʕarabī]); 2. „západný“ (pôvodne [ɣarbī])

  • zánik h v niektorých pozíciách

Príklad: hu [u] = "on" (pôvodne [huwa]); hawn [awn] = "tu" (pôvodne [hunā])

  • nové spoluhlásky [ʧ] a [ts] (píšu sa ako ċ a z), temer výlučne v slovách talianskeho alebo anglického pôvodu

Príklad: uffiċċjali [ufiʧjali] = "oficiálny"; nazzjon [natsjon] = "národ"

  • silná imála, t. j. zmena [ā] na [ie] resp. [ī]

Príklad: ktieb [ktieb; ktīb] = "kniha" (pôvodne [kitāb]), lsien [lsien; lsīn] = "jazyk" (pôvodne [lisān])

Morfológia

[upraviť | upraviť zdroj]

Slovesá

[upraviť | upraviť zdroj]

Slovesá v maltčine možno rozdeliť na dve základné skupiny: slovesá pôvodné (arabské resp. semitské) a slovesá prevzaté. Pri pôvodných slovesách je základom pre časovanie a odvodzovanie slovesných tvarov spoluhláskový koreň (√KTB, √FHM, √XNDR a podobne). Pri prevzatých slovesách sa ako základ pre časovanie a odvodzovanie používa kmeň (napr. -eżist- alebo -uża-). Rovnako ako ostatné formy arabčiny, aj maltské slovesá rozoznávajú dva sady tvarov, perfektum a imperfektum, ktoré významovo zodpovedajú minulému a prítomnému času. Maltské imperfektum sa vyznačuje rovnakými osobitosťami ako ostatné nárečia severnej Afriky, t. j. predpona n- v prvej osobe jednotného a množného čísla a prípona -u v prvej osobe množného čísla. Prípony a predpony sú rovnaké pre oba typy slovies:

jednotné číslo množné číslo
perfektum prvá osoba -t -na
druhá osoba -t -tu
tretia osoba mužský rod -ø -u
tretia osoba ženský rod -et ------
jednotné číslo množné číslo
imperfektum prvá osoba n - ø n - u
druhá osoba t - ø t - u
tretia osoba mužský rod j - ø j - u
tretia osoba ženský rod t - ø ------

Jazyková politika na Malte

[upraviť | upraviť zdroj]

Il-Kunsill Nazzjonali tal-Malti

[upraviť | upraviť zdroj]

Vláda a parlament Maltskej republiky v roku 2005 prijali zákon o maltskom jazyku (Att dwar l-Ilsien Malti). Tento zákon zriadil novú centrálnu inštitúciu, Il-Kunsill Nazzjonali tal-Malti (Národná rada pre maltčinu), ktorá má za úlohu podporovať používanie maltčiny a starať sa o jej jazykovú kultúru. Zákon taktiež Národnej rade pre maltčinu ukladá povinnosť aktualizovať pravopis maltčiny a na základe tohto ustanovenia momentálne prebieha reforma maltského pravopisu. Výsledkom prvej fázy bol dokument Deċizjonijiet 1, ktorý bol vydaný 25.8.2008 v zbierke zákonov Maltskej republiky a ktorým sa zjednotil pravopis niektorých pravopisných variantov. V druhej a tretej fáze reformy sa pozornosť bude venovať výpožičkám z angličtiny a fonetickým variantom.

Maltská literatúra

[upraviť | upraviť zdroj]

Prvé pamiatky

[upraviť | upraviť zdroj]

Prvou písomnou pamiatkou maltčiny (s výnimkou mien) je Cantilena, báseň, ktorú zložil Pietru Caxaro v roku 1450. Báseň sa zachovala v záznamoch jeho príbuzného, notára Brandana Caxara, z rokov 1533-1536.

Moderná maltská literatúra

[upraviť | upraviť zdroj]

Immanuel Mifsud

[upraviť | upraviť zdroj]

Immanuel Mifsud sa narodil 12.9.1967 na Malte. Študoval maltčinu, angličtinu a filozofiu na University of Malta. Po ukončení štúdia sa venoval literatúre a divadelnej réžii. Bol zakladateľom viacerých avantgardných divadelných skupín a organizátorom niekoľkých divadelných a literárnych festivalov, medziiným v Sarajeve a na Malte. V súčasnosti vyučuje maltskú literatúru na University of Malta.

Ako spisovateľ debutoval Immanuel Mifsud zbierkou poviedok Stejjer ta 'Nies Koroh („Príbehy škaredých ľudí“, 1991), no preslávil sa svojou druhou zbierkou poviedok Il-Ktieb tas-Sibt Filgħaxija („Kniha na sobotnú noc“, 1993). Neskôr publikoval tri ďalšie zbierky poviedok, jednu knihu pre deti a päť zbierok básní. V zbierke Polska-Slovensko (2004), publikovanej dvojjazyčne (maltčina-angličtina), mu námetom bola jeho cesta po Poľsku, kde navštívil koncentračné tábory, a návšteva Slovenska.

Ukážka textu

[upraviť | upraviť zdroj]
Originál Preklad
Minn kull ma ħlomt f'zgħoziti Dušu plnú snov mladosti
Infittex-kollox bahh. Dnes nachádzam prázdnu
Il-qalb xiha u għajjiena Srdce staré, unavené,
Ma tafx tgħid ħlief "ahh" nevládze už žasnúť
Li ħlomt kien kollu ħolma, Čo som sníval bol iba sen,
Li għext kien ħajja biss, Čo som žil bol život iba.
Ah kieku t-tnejn inqagħdu, Kiež by tie dva boli jedno,
Il-qamar komt imiss Do splnu len málo chýba
Issa qasira l-ħajja Krátky okamih života
U l-ħolm duhhan ittir... A zo sna je prchavý dym…
Ruzar Briffa

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]
Semitské jazyky (výber)
akkadčina (babylončina a asýrčina) • amharčina • arabčina • aramejčina • hebrejčina • maltčina • sýrčina
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Maltčina&oldid=7772903“
pFad - Phonifier reborn

Pfad - The Proxy pFad of © 2024 Garber Painting. All rights reserved.

Note: This service is not intended for secure transactions such as banking, social media, email, or purchasing. Use at your own risk. We assume no liability whatsoever for broken pages.


Alternative Proxies:

Alternative Proxy

pFad Proxy

pFad v3 Proxy

pFad v4 Proxy