Burkina

	Burkina Faso
Vlajka	Znak
	Národné motto:; Unité, Progrès, Justice; (Jednota, pokrok, spravodlivosť)
	Štátna hymna:; Une Seule Nuit; (Jedna jediná noc)
Miestny názov
• dlhý	Burkina Faso
• krátky	Burkina
Hlavné mesto	Ouagadougou; 12°20′ s.š. 1°40′ z.d.
Najväčšie mesto	Ouagadougou
Úradné jazyky	francúzština ;
Štátne zriadenie; Prezident	republika pod vojenskou juntou; Ibrahim Traoré
Vznik	5. august 1960
Susedia	Benin, Pobrežie Slonoviny, Ghana, Mali, Niger, Togo
Rozloha; • celková; • voda (%)	; 274 200 km² (73.) ; 400 km² (0,1 %)
Počet obyvateľov; • odhad (2020); • sčítanie (2006); • hustota (2020)	; 21 510 181 (64.) ; 14 017 262; 64/km² (120.)
HDP; • celkový; • na hlavu (PKS)	2020; 45 339 mil. $ (116.); 2 207 $ (161.)
Index ľudského rozvoja (2019)	0,452 (182.) – nízky
Mena	frank BCEAO/CFA (XOF)
Časové pásmo; • Letný čas	GMT (UTC); bez zmeny (UTC)
Medzinárodný kód	BFA / BF
Medzinárodná poznávacia značka	BF
Internetová doména	.bf
Smerové telefónne číslo	+226

Súradnice: 12°16′00″S 2°04′00″Z / 12,266667°S 2,066667°Z / 12.266667; -2.066667

Burkina, dlhý tvar Burkina Faso, je vnútrozemský štát v Západnej Afrike, ktorého rozloha činí 274 200 km². Na severe susedí s Mali, na východe s Nigerom, na juhovýchode s Beninom, na juhu s Togom a Ghanou a na juhozápade s Pobrežím Slonoviny. Krajina je bývalou francúzskou kolóniou a teda aj jej oficiálnym jazykom je francúzština^[1] a naďalej udržiava úzke diplomatické styky s Francúzskom.

Dejiny

V oblasti Burkiny vznikali v 11. a 12. storočí tri mosijské ríše, ktoré sa roku 1896 stali súčasťou Francúzskej Západnej Afriky a roku 1919 samostatnou kolóniou, ktorá bola roku 1932 zrušená a roku 1947 znovu obnovená.

11. decembra 1958 získala dnešná Burkina, vtedy nazývaná Horná Volta, postavenie autonómnej republiky v rámci Francúzskeho spoločenstva, na čele s Mauricem Yaméogom ako premiérom a Paulom Massonom ako vysokým komisárom.^[2] 5. augusta 1960 získala nezávislosť od Francúzska ako Republika Horná Volta (franc. Republique de Haute Volta) a 20. septembra sa stala členom Organizácie Spojených národov. 11. júla hornovoltský prezident M. Yaméogo a francúzsky premiér Michel Debré podpísali dohodu o vystúpení Hornej Volty z Francúzskeho spoločenstva, ktorá bola ratifikovaná 27. júla.^[3]

Politika

Vnútropolitický vývoj

Začiatkom roku 1966 zvrhol prvého prezidenta Maurice Yaméoga vojenský puč, ktorý vyvolal hospodárske ťažkosti. Vojenská vláda po čase znovu povolila činnosť politickým stranám a krajina sa mohla opäť považovať za stabilnú a demokratickú. Roku 1977 vstúpila do platnosti ústava, vo voľbách sa však zúčastnilo priemerne len 20 % z prevažne analfabetického obyvateľstva. Roku 1980 prevzala moc nová vojenská vláda, zrušila ústavu a zakázala činnosť politickým stranám. Pri puči v októbri 1987 bol zavraždený prezident Thomas Sankara. Moc prevzal Blaise Compaoré. V júni 1991 vstúpila do platnosti nová ústava zakotvujúca pluralitný systém. V prezidentských voľbách bol opakovane zvolený Blaise Campaoré, avšak všetky voľby boli sporné. Po protestoch podporovaných armádou Campaoré odstúpil v októbri 2014. Jeho nástupcom sa stal bývalý premiér Roch Marc Christian Kaboré, zvolený vo voľbách v novembri 2015.^[4]

Zahraničná politika

Burkinsko-slovenské medzinárodné vzťahy

Slovensko udržiava s Burkinou diplomatické styky prostredníctvom svojho veľvyslanectva v Abuji v Nigérii a prostredníctvom veľvyslanectva Burkiny vo Viedni.^[5]

Ekonomika

Burkina je nerozvinutý poľnohospodársky štát, ktorého hlavný export tvoria zlato a poľnohospodárske produkty, najmä bavlna,^[6] ale aj káva, čaj, arašidy a koža. Obchoduje najmä so Švajčiarskom (65,7 % exportu k roku 2016), Indiou (6,3 % exportu, 4,1 % importu), Južnou Afrikou (5,2 %), Singapurom (4,6 %), Francúzskom (7,1 % importu), Čínou (12,2 % importu), Pobrežím Slonoviny (8,2 % importu), Japonskom (7,8 % importu), Holandskom (4,5 % importu), Španielskom (4,2 % importu), Ruskom (4 % importu) a Spojenými štátmi,.^[7]^[8] Vzhľadom na dominanciu zlata a bavlny ako exportných artiklov sú príjmy krajiny zo zahraničného obchodu značne závislé od cien týchto komodít na svetových trhoch. V posledných rokoch Burkina zaznamenala nárast v ťažbe a vývoze zlata.^[6]

Podľa údajov z roku 1995 burkinská rastlinná výroba vyprodukovala 26 000 ton kávy, 500 000 ton manioku a 674 000 ton batátov, pričom v živočíšnej výrobe sa k danému roku chovalo 420 000 kusov hovädzieho dobytka, 350 000 kusov oviec a 920 000 kusov kôz.^[8] Podľa odhadu z roku 2011 tvorí 43 % rozlohy štátu poľnohospodárska pôda, z toho 20,8 % orná pôda, 0,3 % trvalé plodiny a 21,9 % trvalé pasienky. Poľnohospodárstvu sa venuje až približne 90 % obyvateľstva a podľa odhadu k roku 2016 sa na hrubom domácom produkte podieľa 32,6 % (na prvom mieste je sektor služieb s 45,2 %), avšak kvôli závislosti od dostatočnej vlahy preň veľké prírodné riziko predstavujú opakujúce sa obdobia sucha.^[6]

Obrat rybolovu v jazere Tanganika v roku 1995 činil 23 050 ton rýb a ťažba dreva 4,6 miliónov m³ dreva.^[8]

Doprava a komunikácie

Cestná sieť nie je dostatočne rozvinutá.^[5] V roku 1992 predstavovala 14 473 km^[8] v roku už 15 272 km. Železničná sieť predstavuje len 622 km (k roku 2014). V krajine sa nachádzajú dve letiská so spevnenou a 21 letísk s nespevnenou vzletovou a pristávacou dráhou.^[6] Z toho je jediné medzinárodne letisko v hlavnom meste Ouagadougou. Jediná letecká spoločnosť sídliaca v krajine, Air Burkina, S.A., operuje dve stredné dopravné lietadlá Embraer 170.^[9]

Podľa odhadu k júlu 2016 je v krajine 64 000 registrovaných telefónov pevnej linky a 15 404 040 mobilných telefónov (tzn. na 100 obyvateľov pripadá 79 mobilných telefónov. Prístup na Internet má len 14 % obyvateľov (2 723 950 používateľov). K roku 2007 v krajine sídlila jedna štátna a jedna súkromná televízna stanica.^[6]

Náboženstvo

Burkina Faso je nábožensky rozmanitá krajina. Dominantným náboženstvom je islam. Podľa štatistík sa 63,2 % populácie hlási k islamu.^[10] Väčšina moslimov v Burkine Faso sú sunnitskí moslimovia, ktorí nasledujú Malíkovskú právnu školu (tzv. Malíkovský mazhab)^[11] ovplyvnenú súfizmom. Šíitska forma islamu má v krajine malé zastúpenie. Značný počet sunnitských moslimov sa stotožňuje s poriadkom Tijaniyah. Rímskych katolíkov je 24,6 %, protestantov 6,9 %. Tradičné africké náboženstvo vyznáva 4,2 % obyvateľov.^[10] Mnoho ľudí praktizuje islam alebo kresťanstvo spolu s niektorým z tradičných náboženstiev (viacpočetná náboženská identita), prípadne ich synkretizmus.^[12]

Referencie

↑ Article 35, Constitution du Burkina Faso, Adoptée par le Référendum du 02 Juin 1991. Kiti N° AN-VIII-330/FP/PRES du 11 juin 1991.
↑ Rupley, Lawrence – Bangali, Lamissa – Diamitani, Boureima. Historical Dictionary of Burkina Faso. 3rd ed. Lanham, MD : Scarecrow Press, 2013. ISBN 978-0-8108-8010-8, p. xliii.
↑ Rupley, Lawrence – Bangali, Lamissa – Diamitani, Boureima. Historical Dictionary of Burkina Faso. 3rd ed. Lanham, MD : Scarecrow Press, 2013. ISBN 978-0-8108-8010-8, pp. xliv-xlv.
↑ Novým prezidentom Burkiny je expremiér Roch Marc Christian Kaboré. In SME, 2015-12-01 [cit. 2017-12-10].
↑ ^a ^b Burkina Archivované 2018-12-14 na Wayback Machine. Bratislava : Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky, c2016 [cit. 2017-12-10].
↑ ^a ^b ^c ^d ^e Burkina Faso Archivované 2019-09-06 na Wayback Machine. In The World Factbook. Washington, D.C. : Central Intelligence Agency, c2017 [cit. 2017-12-10].
↑ Všetky číselné údaje k roku 2016 podľa: Burkina Faso Archivované 2019-09-06 na Wayback Machine. In The World Factbook.
↑ ^a ^b ^c ^d Burkina. In Novotný, Jiří (ed.). Vreckový atlas sveta. Harmanec : Vojenský kartografický ústav, 2001. ISBN 80-8042-292-3, s. 147.
↑ Our Fleet. Ouagadougou : Air Burkina, [s. a.] [cit. 2017-12-10].
↑ ^a ^b Burkina Faso. [s.l.] : Central Intelligence Agency, 2022-09-19. Dostupné online. (po anglicky)
↑ LEVTZION, Nehemia; POUWELS, Randall L.. The History od Islam in Africa. 1. vyd. Athens, Ohio : Ohio University Press,, 2000. S. 2.
↑ HAVELKA, Ondřej. Burkina Faso. In: Západní Afrikou. 1. vyd. Praha : GEN, 2011. ISBN 80-86681-77-7. S. 278-291.

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Burkina

[1] Article 35, Constitution du Burkina Faso, Adoptée par le Référendum du 02 Juin 1991. Kiti N° AN-VIII-330/FP/PRES du 11 juin 1991.

[2] Rupley, Lawrence – Bangali, Lamissa – Diamitani, Boureima. Historical Dictionary of Burkina Faso. 3rd ed. Lanham, MD : Scarecrow Press, 2013. ISBN 978-0-8108-8010-8, p. xliii.

[3] Rupley, Lawrence – Bangali, Lamissa – Diamitani, Boureima. Historical Dictionary of Burkina Faso. 3rd ed. Lanham, MD : Scarecrow Press, 2013. ISBN 978-0-8108-8010-8, pp. xliv-xlv.

[4] Novým prezidentom Burkiny je expremiér Roch Marc Christian Kaboré. In SME, 2015-12-01 [cit. 2017-12-10].

[MZVEZSR-5] Burkina Archivované 2018-12-14 na Wayback Machine. Bratislava : Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky, c2016 [cit. 2017-12-10].

[Factbook-6] Burkina Faso Archivované 2019-09-06 na Wayback Machine. In The World Factbook. Washington, D.C. : Central Intelligence Agency, c2017 [cit. 2017-12-10].

[7] Všetky číselné údaje k roku 2016 podľa: Burkina Faso Archivované 2019-09-06 na Wayback Machine. In The World Factbook.

[VKU-8] Burkina. In Novotný, Jiří (ed.). Vreckový atlas sveta. Harmanec : Vojenský kartografický ústav, 2001. ISBN 80-8042-292-3, s. 147.

[9] Our Fleet. Ouagadougou : Air Burkina, [s. a.] [cit. 2017-12-10].

[:0-10] Burkina Faso. [s.l.] : Central Intelligence Agency, 2022-09-19. Dostupné online. (po anglicky)

[11] LEVTZION, Nehemia; POUWELS, Randall L.. The History od Islam in Africa. 1. vyd. Athens, Ohio : Ohio University Press,, 2000. S. 2.

[12] HAVELKA, Ondřej. Burkina Faso. In: Západní Afrikou. 1. vyd. Praha : GEN, 2011. ISBN 80-86681-77-7. S. 278-291.

[1]

[2]

[3]

[4]

[5]

[6]

[7]

[8]

[9]

[10]

[11]

[12]

1

2

1