Preskočiť na obsah

Eurominca

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Euromince)
Eurozóna

BelgickoChorvátskoCyprusEstónskoFínskoFrancúzskoGréckoHolandskoÍrskoLitvaLotyšskoLuxemburskoMaltaNemeckoPortugalskoRakúskoSlovenskoSlovinskoŠpanielskoTaliansko

Mikroštáty

AndorraMonakoSan MarínoVatikán

Budúce štáty eurozóny

BulharskoČeskoMaďarskoPoľskoRumunsko

Ostatní členovia

DánskoŠvédsko

Nominálne hodnoty

0,01 €0,02 €0,05 €0,10 €0,20 €0,50 €1 €2 €

Pamätné euromince
2004

2005200620072008200920102011201220132014201520162017201820192020202120222023

Euromince alebo eurové mincemince meny Európskej menovej únie euro a spolu s eurobankovkami boli dané do obehu 1. januára 2002 ako hotovostné platidlo. Jedno euro sa delí na 100 eurocentov.

Platidlá nižších nominálnych hodnôt (nominálov) sú emitované v tvare mincí, ktorých počet bol stanovený na osem. Mince majú stanovenú spoločnú rubovú stranu (reverz) pre všetky emitujúce národné banky eurozóny (vrátane mikroštátov na základe zvláštnych dohôd) a lícnu národnú stranu (averz) s vlastným motívom emitujúcej národnej banky.

Určité nejasnosti týkajúce sa lícnej a rubovej strany euromince boli usmernené na neformálnom zasadnutí Rady ministrov financií vo Verone v apríli 1996 takto: spoločná strana je rubovou (reverz) a národná strana je lícnou (averz).[1]

Počty obehových mincí, a rôznych pamätných mincí boli v rámci eurozóny upravené do presných kvót. Voľba motívov rubových strán mincí je v kompetencií emitujúcich národných bánk, zatiaľ čo zmena mincí ako celku je v kompetencii Európskej centrálnej banky (ECB).

Séria 2002

[upraviť | upraviť zdroj]

Pôvodné návrhy 10-, 20- a 50-centových mincí vyobrazujú obrys každého z členských štátov európskej pätnástky. To znamenalo, že každý štát bol vyobrazený oddelene od ostatných, čo symbolizovalo Európu tvorenú mnohými ostrovmi. Členovia EÚ, ktoré nie sú súčasťou eurozóny (Spojené kráľovstvo, Švédsko a Dánsko) boli tiež vyobrazení.

Na 1 € a 2 € minciach sa objavila pevnina súdržnejšia hoci hranice sú označené. Vertikálne hrebene prechádzajú miestami nevyobrazených krajín. Všetky mince vyobrazujú 12 hviezd v ich dizajne.

Niektoré mince sú datované rokmi 1999, 2000, prípadne 2001, keď už bola mena formálne ustanovená (iba francúzske, španielske, belgické, fínske a holandské mince). Tieto krajiny tradične označujú mince rokom razby, teda skôr ako rok, v ktorom boli uvedené do obehu.

Séria 2007

[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 2007 bol zavedený nový design mincí s cieľom zohľadniť rozšírenie EÚ v roku 2004. Konštrukcia stále zachováva všetky prvky pôvodných návrhov, vrátane dvanástich hviezd, ale mapa pätnástich delených štátov je nahradená jednou zobrazujúcou Európu „ako kontinent“ bez hraníc. Vertikálne hrebene sa objavujú len v miestach „mora“.

Cyprus je zobrazený niekoľko stoviek kilometrov severozápadne od jeho skutočnej geografickej polohy podľa mapy. Na 1- a 2-eurových minciach je ostrov zobrazený priamo na východ od pevninského Grécka, na 10-, 20- a 50-centových eurominciach priamo pod Krétou. Pôvodný návrh Európskej komisie navrhoval zobraziť Turecko na mape, ale tento návrh zamietla Rada. Takto sa odrazil odpor Rady k ambíciám Turecka o členstvo v EÚ.

Prvá emisia týchto mincí bola vyrazená v roku 2006, vo fínskej mincovni, pre slovinskú centrálnu banku. Tieto mince sa do obehu dostali v roku 2007, spolu s ostatnými krajinami okrem Portugalska, Rakúska, San Marína, Talianska a Vatikánu. Tie zmenu aplikovali v roku 2008, pretože motív je od toho roku záväzný pre existujúce členské štáty eurozóny. Jeden, dva a päť centové euromince mince zostali nezmenené, pretože ukazujú, Európa našla svoje miesto vo svete, a to i napriek tomu, že na mape je stále zvýraznená pôvodná „európska pätnástka“.

Séria 2017

[upraviť | upraviť zdroj]

Od roku 2017 začali jednotlivé členské štáty s modifikáciou vzoru rubovej strany mincí s nominálnou hodnotou 1, 2 a 5 centov. Tento vzor sa vyznačuje menšou a zaoblenejšou číslicou a dlhšími úsekmi čiar na vonkajšej strane hviezd pri okraji mince.[2] Slovenské mince prešli na nový vzor v roku 2019, kedy boli ešte razené obe ich verzie.[3]

Technické parametre mincí

[upraviť | upraviť zdroj]

Mince sa razia v rôznych členských krajinách, ktoré často využívajú polotovary vyrobené v birminghamskej mincovni v Anglicku. Problém nastal v rozlíšení mincí vyrobených podobnými technikami z podobných polotovarov. Napríklad minca 1 turecká líra sa veľmi podobá dvojeurovej minci, veľkosťou aj hmotnosťou. Obe mince môžu byť v automatoch rozpoznané ako 2 eurá (ktoré majú asi 4-násobnú hodnotu). Niektoré automaty boli preto vylepšené za účelom rozpoznania jednolírovej mince.

Spoločná strana Národná strana Nominál Priemer
mm
Hrúbka
mm
Hmotnosť
gram
Zloženie Okraj Motív, spoločná strana Prvá emisia
0,01 € 16,25 1,67 2,30 meďou pokovená oceľ
94.35% oceľ
5.65% meď
Pohľad na Zem s Európou, Afrikou a Stredným Východom 2002
hladký
0,02 € 18,75 1,67 3,06
Jedna drážka po obvode okraja
0,05 € 21,25 1,67 3,92
hladký
0,10 € 19,75 1,93 4,10 Severské zlato
89% meď
5% hliník
5% zinok
1% cín
Európa vľavo 2007
drobné vlnky na okraji
0,20 € 22,25 2,14 5,74
7 zubov na okraji tzv.("Španielsky kvet")
0,50 € 24,25 2,38 7,80
drobné vlnky na okraji
1 € 23,25 2,33 7,50
Core: 3,71
1 € vonkajšok/2 € stred: niklová mosadz
75% meď
20% zinok
5% nikel

2 € vonkajšok/1 € stred: medinikel
75% meď
25% niklový poťah na niklovom jadre
Európa vpravo
prerušované kolmé drážkovanie okraja (striedavo šestina obvodu hladká, šestina drážkovaná)
2 € 25,75 2,20 8,50
Core: 4,10
razené znaky (každá krajina vlastný námet) v kolmo zúbkovanom okraji

Zdroj: Copper Development Association UK. The Euro - Born out of Copper [online]. [Cit. 2007-05-29]. Dostupné online.
Sources: Európska centrálna banka. ECB:Common sides [online]. [Cit. 2007-11-23]. Dostupné online.

Okraj mince

[upraviť | upraviť zdroj]

Okraj euromince nominálu 2€ je v každej emitujúcej krajine razený s vlastným motívom – kombináciou znakov, prípadne textom po obvode razenom do kolmo zúbkovaného okraja. Dosiaľ jediná krajina (Fínsko) využila možnosť rôznych motívov pri emitovaní pamätných mincí.

Krajina Motív Séria Okraj Text
Rakúsko AT 2002 2007
Belgicko BE 2002 2007
Cyprus CY 2007 nominál s názvom meny striedavo v gréckej a latinskej abecede.
Estónsko EE 2007 názov emitujúcej krajiny v estónčine, oddelený krúžkom.
Fínsko FI 2002 2007 názov emitujúcej krajiny vo fínskom a švédskom jazyku, tri levie hlavy.
Francúzsko FR 2002 2007
Nemecko DE 2002 2007 Jednota a právo a sloboda, orlica.
Grécko GR 2002 2007 dlhý názov emitujúcej krajiny v gréckej abecede, hviezdička.
Írsko IE 2002 2007
Taliansko IT 2002 2007
Luxembursko LU 2002 2007
Malta MT 2007
Monako MC 2002 2007
Holandsko NL 2002 2007 text „Boh s nami“ prerušovaný hviezdičkami.
Portugalsko PT 2002 2007
San Maríno SM 2002 2007
Slovensko SK 2007 Dlhý názov emitujúcej krajiny v latinskej abecede, hviezdička, lipový lístok, hviezdička.
Slovinsko SI 2007 Krátky názov emitujúcej krajiny v latinskej abecede, plný krúžok.
Španielsko ES 2002 2007
Vatikán VA 2002 2007
Fínsko FI 2005 Skratka pre OSN vo fínčine, letopočet 1945 – 2005, skratka pre OSN vo švédčine, tri levie hlavy.
Fínsko FI 2007 Text „50 rokov európskej zmluvy“ vo švédčine.
Fínsko FI 2009 Text „Hospodárska a menová únia HMÚ“ vo fínčine.

Európske mincovne

[upraviť | upraviť zdroj]

Každá krajina, ktorá je členom eurozóny, má vlastnú mincovňu a keď splní podmienky, má právo raziť euromince. Krajiny bez vlastnej mincovne razia mince v rôznych mincovniach v rámci eurozóny. Viac informácií o razbe je na stránkach informujúcich o eurominciach jednotlivých krajín a na stránkach pamätných euromincí pre jednotlivé roky.

Krajina Vlas­tná min­covňa Názov mincovne, Lokalita Značka Aktivita Webstránka
Rakúsko Rakúsko Rakúska mincovňa, Viedeň - 1194 - doteraz austrian-mint.at
Belgicko Belgicko Belgická kráľovská mincovňa, Brusel Hlava archanjela Sv. Michaela [3] 1932 - 2017
Fínsko Fínsko Fínska mincovňa, Vantaa Štátny znak Fínska v kruhu 1860 - doteraz mint.fi
Francúzsko Francúzsko Monnaie de Paris, Paríž [4] 864 - doteraz monnaiedeparis.fr
Nemecko Nemecko Štátna mincovňa, Berlín A 1871 - doteraz muenze-berlin.de
Bavorská štátna mincovňa, Mníchov D 1872 - doteraz hma.bayern.de
Štátna mincovňa Bádensko-Württembersko, Stuttgart F 1872 - doteraz staatlichemuenzenbw.de Archivované 2011-07-19 na Wayback Machine
Štátna mincovňa Bádensko-Württembersko, Karlsruhe G 1872 - doteraz staatlichemuenzenbw.de Archivované 2011-07-19 na Wayback Machine
Hamburská krajská mincovňa, Hamburg J 1875 - doteraz muenzehamburg.de
Grécko Grécko Grécka národná mincovňa, Atény Palmeta [5] - doteraz bankofgreece.gr Archivované 2015-06-28 na Wayback Machine
Írsko Írsko Írska mincovňa, Sandyford - 1926 - doteraz centalbank.ie
Taliansko Taliansko Štátna mincovňa a polygrafický inštitút, Rím R (Rím) 269 p.n.l. - doteraz (v roku 1978 zlúčená s Polygrafickým inštitútom) ipzs.it
Luxembursko Luxembursko
Monako Monako
Holandsko Holandsko Holandská kráľovská mincovňa, Utrecht [6] 1567 - doteraz knm.nl
Portugalsko Portugalsko Národná mincovňa, Lisabon INCM 13. storočie - doteraz (v roku 1972 zlúčená s Imprensa Nacional) incm.pt
San Maríno San Maríno
Španielsko Španielsko Kráľovská mincovňa, Madrid Kráľovská korunu nad M [7] Archivované 2014-06-09 na Wayback Machine 1893 - doteraz fnmt.es
Vatikán Vatikán
Slovinsko Slovinsko
Cyprus Cyprus
Malta Malta
Slovensko Slovensko Mincovňa Kremnica, Kremnica MK v kruhu [8] 1328 - doteraz mint.sk
Estónsko Estónsko
Andorra Andora
Lotyšsko Lotyšsko
Litva Litva Litovská mincovňa, Vilnius LMK v kruhu [9] 1990 - doteraz kalykla.lt

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Eurominca
pFad - Phonifier reborn

Pfad - The Proxy pFad of © 2024 Garber Painting. All rights reserved.

Note: This service is not intended for secure transactions such as banking, social media, email, or purchasing. Use at your own risk. We assume no liability whatsoever for broken pages.


Alternative Proxies:

Alternative Proxy

pFad Proxy

pFad v3 Proxy

pFad v4 Proxy