Eurominca
Eurozóna |
---|
Belgicko • Chorvátsko • Cyprus • Estónsko • Fínsko • Francúzsko • Grécko • Holandsko • Írsko • Litva • Lotyšsko • Luxembursko • Malta • Nemecko • Portugalsko • Rakúsko • Slovensko • Slovinsko • Španielsko • Taliansko |
Mikroštáty |
Andorra • Monako • San Maríno • Vatikán |
Budúce štáty eurozóny |
Ostatní členovia EÚ |
Nominálne hodnoty |
0,01 € • 0,02 € • 0,05 € • 0,10 € • 0,20 € • 0,50 € • 1 € • 2 € |
Pamätné euromince |
2004 •
2005 • 2006 • 2007 • 2008 • 2009 • 2010 • 2011 • 2012 • 2013 • 2014 • 2015 • 2016 • 2017 • 2018 • 2019 • 2020 • 2021 • 2022 • 2023 |
Euromince alebo eurové mince sú mince meny Európskej menovej únie euro a spolu s eurobankovkami boli dané do obehu 1. januára 2002 ako hotovostné platidlo. Jedno euro sa delí na 100 eurocentov.
Platidlá nižších nominálnych hodnôt (nominálov) sú emitované v tvare mincí, ktorých počet bol stanovený na osem. Mince majú stanovenú spoločnú rubovú stranu (reverz) pre všetky emitujúce národné banky eurozóny (vrátane mikroštátov na základe zvláštnych dohôd) a lícnu národnú stranu (averz) s vlastným motívom emitujúcej národnej banky.
Určité nejasnosti týkajúce sa lícnej a rubovej strany euromince boli usmernené na neformálnom zasadnutí Rady ministrov financií vo Verone v apríli 1996 takto: spoločná strana je rubovou (reverz) a národná strana je lícnou (averz).[1]
Počty obehových mincí, a rôznych pamätných mincí boli v rámci eurozóny upravené do presných kvót. Voľba motívov rubových strán mincí je v kompetencií emitujúcich národných bánk, zatiaľ čo zmena mincí ako celku je v kompetencii Európskej centrálnej banky (ECB).
Séria 2002
[upraviť | upraviť zdroj]Pôvodné návrhy 10-, 20- a 50-centových mincí vyobrazujú obrys každého z členských štátov európskej pätnástky. To znamenalo, že každý štát bol vyobrazený oddelene od ostatných, čo symbolizovalo Európu tvorenú mnohými ostrovmi. Členovia EÚ, ktoré nie sú súčasťou eurozóny (Spojené kráľovstvo, Švédsko a Dánsko) boli tiež vyobrazení.
Na 1 € a 2 € minciach sa objavila pevnina súdržnejšia hoci hranice sú označené. Vertikálne hrebene prechádzajú miestami nevyobrazených krajín. Všetky mince vyobrazujú 12 hviezd v ich dizajne.
Niektoré mince sú datované rokmi 1999, 2000, prípadne 2001, keď už bola mena formálne ustanovená (iba francúzske, španielske, belgické, fínske a holandské mince). Tieto krajiny tradične označujú mince rokom razby, teda skôr ako rok, v ktorom boli uvedené do obehu.
Séria 2007
[upraviť | upraviť zdroj]V roku 2007 bol zavedený nový design mincí s cieľom zohľadniť rozšírenie EÚ v roku 2004. Konštrukcia stále zachováva všetky prvky pôvodných návrhov, vrátane dvanástich hviezd, ale mapa pätnástich delených štátov je nahradená jednou zobrazujúcou Európu „ako kontinent“ bez hraníc. Vertikálne hrebene sa objavujú len v miestach „mora“.
Cyprus je zobrazený niekoľko stoviek kilometrov severozápadne od jeho skutočnej geografickej polohy podľa mapy. Na 1- a 2-eurových minciach je ostrov zobrazený priamo na východ od pevninského Grécka, na 10-, 20- a 50-centových eurominciach priamo pod Krétou. Pôvodný návrh Európskej komisie navrhoval zobraziť Turecko na mape, ale tento návrh zamietla Rada. Takto sa odrazil odpor Rady k ambíciám Turecka o členstvo v EÚ.
Prvá emisia týchto mincí bola vyrazená v roku 2006, vo fínskej mincovni, pre slovinskú centrálnu banku. Tieto mince sa do obehu dostali v roku 2007, spolu s ostatnými krajinami okrem Portugalska, Rakúska, San Marína, Talianska a Vatikánu. Tie zmenu aplikovali v roku 2008, pretože motív je od toho roku záväzný pre existujúce členské štáty eurozóny. Jeden, dva a päť centové euromince mince zostali nezmenené, pretože ukazujú, Európa našla svoje miesto vo svete, a to i napriek tomu, že na mape je stále zvýraznená pôvodná „európska pätnástka“.
Séria 2017
[upraviť | upraviť zdroj]Od roku 2017 začali jednotlivé členské štáty s modifikáciou vzoru rubovej strany mincí s nominálnou hodnotou 1, 2 a 5 centov. Tento vzor sa vyznačuje menšou a zaoblenejšou číslicou a dlhšími úsekmi čiar na vonkajšej strane hviezd pri okraji mince.[2] Slovenské mince prešli na nový vzor v roku 2019, kedy boli ešte razené obe ich verzie.[3]
Technické parametre mincí
[upraviť | upraviť zdroj]Mince sa razia v rôznych členských krajinách, ktoré často využívajú polotovary vyrobené v birminghamskej mincovni v Anglicku. Problém nastal v rozlíšení mincí vyrobených podobnými technikami z podobných polotovarov. Napríklad minca 1 turecká líra sa veľmi podobá dvojeurovej minci, veľkosťou aj hmotnosťou. Obe mince môžu byť v automatoch rozpoznané ako 2 eurá (ktoré majú asi 4-násobnú hodnotu). Niektoré automaty boli preto vylepšené za účelom rozpoznania jednolírovej mince.
Spoločná strana | Národná strana | Nominál | Priemer mm |
Hrúbka mm |
Hmotnosť gram |
Zloženie | Okraj | Motív, spoločná strana | Prvá emisia | |
---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
|
0,01 € | 16,25 | 1,67 | 2,30 | meďou pokovená oceľ 94.35% oceľ 5.65% meď |
Pohľad na Zem s Európou, Afrikou a Stredným Východom | 2002 | |||
hladký | ||||||||||
|
0,02 € | 18,75 | 1,67 | 3,06 | ||||||
Jedna drážka po obvode okraja | ||||||||||
|
0,05 € | 21,25 | 1,67 | 3,92 | ||||||
hladký | ||||||||||
|
0,10 € | 19,75 | 1,93 | 4,10 | Severské zlato 89% meď 5% hliník 5% zinok 1% cín |
Európa vľavo | 2007 | |||
drobné vlnky na okraji | ||||||||||
|
0,20 € | 22,25 | 2,14 | 5,74 | ||||||
7 zubov na okraji tzv.("Španielsky kvet") | ||||||||||
|
0,50 € | 24,25 | 2,38 | 7,80 | ||||||
drobné vlnky na okraji | ||||||||||
|
1 € | 23,25 | 2,33 | 7,50 Core: 3,71 |
1 € vonkajšok/2 € stred: niklová mosadz 75% meď 20% zinok 5% nikel 2 € vonkajšok/1 € stred: medinikel 75% meď 25% niklový poťah na niklovom jadre |
Európa vpravo | ||||
prerušované kolmé drážkovanie okraja (striedavo šestina obvodu hladká, šestina drážkovaná) | ||||||||||
|
2 € | 25,75 | 2,20 | 8,50 Core: 4,10 |
||||||
razené znaky (každá krajina vlastný námet) v kolmo zúbkovanom okraji | ||||||||||
Zdroj: Copper Development Association UK. The Euro - Born out of Copper [online]. [Cit. 2007-05-29]. Dostupné online. Sources: Európska centrálna banka. ECB:Common sides [online]. [Cit. 2007-11-23]. Dostupné online. |
Okraj mince
[upraviť | upraviť zdroj]Okraj euromince nominálu 2€ je v každej emitujúcej krajine razený s vlastným motívom – kombináciou znakov, prípadne textom po obvode razenom do kolmo zúbkovaného okraja. Dosiaľ jediná krajina (Fínsko) využila možnosť rôznych motívov pri emitovaní pamätných mincí.
Európske mincovne
[upraviť | upraviť zdroj]Každá krajina, ktorá je členom eurozóny, má vlastnú mincovňu a keď splní podmienky, má právo raziť euromince. Krajiny bez vlastnej mincovne razia mince v rôznych mincovniach v rámci eurozóny. Viac informácií o razbe je na stránkach informujúcich o eurominciach jednotlivých krajín a na stránkach pamätných euromincí pre jednotlivé roky.
Krajina | Vlastná mincovňa | Názov mincovne, Lokalita | Značka | Aktivita | Webstránka |
---|---|---|---|---|---|
Rakúsko | ✓ | Rakúska mincovňa, Viedeň | - | 1194 - doteraz | austrian-mint.at |
Belgicko | ✓ | Belgická kráľovská mincovňa, Brusel | Hlava archanjela Sv. Michaela [3] | 1932 - 2017 | |
Fínsko | ✓ | Fínska mincovňa, Vantaa | Štátny znak Fínska v kruhu | 1860 - doteraz | mint.fi |
Francúzsko | ✓ | Monnaie de Paris, Paríž | [4] | 864 - doteraz | monnaiedeparis.fr |
Nemecko | ✓ | Štátna mincovňa, Berlín | A | 1871 - doteraz | muenze-berlin.de |
Bavorská štátna mincovňa, Mníchov | D | 1872 - doteraz | hma.bayern.de | ||
Štátna mincovňa Bádensko-Württembersko, Stuttgart | F | 1872 - doteraz | staatlichemuenzenbw.de Archivované 2011-07-19 na Wayback Machine | ||
Štátna mincovňa Bádensko-Württembersko, Karlsruhe | G | 1872 - doteraz | staatlichemuenzenbw.de Archivované 2011-07-19 na Wayback Machine | ||
Hamburská krajská mincovňa, Hamburg | J | 1875 - doteraz | muenzehamburg.de | ||
Grécko | ✓ | Grécka národná mincovňa, Atény | Palmeta [5] | - doteraz | bankofgreece.gr Archivované 2015-06-28 na Wayback Machine |
Írsko | ✓ | Írska mincovňa, Sandyford | - | 1926 - doteraz | centalbank.ie |
Taliansko | ✓ | Štátna mincovňa a polygrafický inštitút, Rím | R (Rím) | 269 p.n.l. - doteraz (v roku 1978 zlúčená s Polygrafickým inštitútom) | ipzs.it |
Luxembursko | ✘ | – | |||
Monako | ✘ | – | |||
Holandsko | ✓ | Holandská kráľovská mincovňa, Utrecht | [6] | 1567 - doteraz | knm.nl |
Portugalsko | ✓ | Národná mincovňa, Lisabon | INCM | 13. storočie - doteraz (v roku 1972 zlúčená s Imprensa Nacional) | incm.pt |
San Maríno | ✘ | – | |||
Španielsko | ✓ | Kráľovská mincovňa, Madrid | Kráľovská korunu nad M [7] Archivované 2014-06-09 na Wayback Machine | 1893 - doteraz | fnmt.es |
Vatikán | ✘ | – | |||
Slovinsko | ✘ | – | |||
Cyprus | ✘ | – | |||
Malta | ✘ | – | |||
Slovensko | ✓ | Mincovňa Kremnica, Kremnica | MK v kruhu [8] | 1328 - doteraz | mint.sk |
Estónsko | ✘ | – | |||
Andora | ✘ | – | |||
Lotyšsko | ✘ | – | |||
Litva | ✓ | Litovská mincovňa, Vilnius | LMK v kruhu [9] | 1990 - doteraz | kalykla.lt |
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Eurominca