Preskočiť na obsah

Fajsal (Saudská Arábia)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Fajsal bin Abd al-Azíz)
Fajsal
kráľ Saudskej Arábie
Fajsal
Panovanie
DynastiaSaúdovci
Panovanie2. november 1964 – 25. marec 1975
PredchodcaSaúd bin Abd al-Azíz
NástupcaChálid bin Abd al-Azíz
Biografické údaje
Narodenie14. apríl 1906
Rijád, Nadžd (dnes Saudská Arábia)
Úmrtie25. marec 1975 (68 rokov)
Rijád, Saudská Arábia
Rodina
OtecIbn Saúd (Abd al-Azíz)
Odkazy
Spolupracuj na CommonsFajsal
(multimediálne súbory na commons)

Fajsal (iné mená pozri nižšie; * 14. apríl 1906[1], Rijád, Saudská Arábia – † 25. marec 1975, Rijád) bol tretí kráľ Saudskej Arábie. Vládol krajine od 2. novembra 1964 do svojej smrti. Zomrel na následky atentátu.

Jeho meno sa uvádza v tvaroch:

  • Fajsal[2][3]
  • Fajsal II.[4]
  • Fajsal ibn Abd al-Azíz[5]
  • Fajsal ibn Abd al-Azíz Ál Suúd[6]
  • Fajsal ibn Abd al-Azíz ibn Abd ar-Rahmán Ál Suúd[7]
  • Fajsal ibn Abd al-Azíz ibn Abd ar-Rahmán ibn Fajsal ibn Turkí ibn Abd Alláh ibn Muhammad ibn Suúd
  • Fajsal ibn Abd al-Azíz (ibn Abd ar-Rahmán) Ál Fajsal Ál Suúd[8]

Namiesto tvaru Fajsal môže byť (v slovenčine skôr zriedkavý) variant prepisu Faisal. Namiesto tvaru ibn môžu byť iné varianty prepisu (napr. bin) - pozri v článku ibn. Namiesto tvaru Abd al-Azíz môžu byť iné varianty prepisu - pozri v článku Abd al-Azíz. Namiesto tvaru Abd ar-Rahmán môžu byť iné varianty prepisu - pozri v článku Abd ar-Rahmán. Namiesto tvaru Suúd môžu byť iné varianty prepisu (Su′úd, Saúd, Sa′úd) - pozri v článku Saúdovci.

Životopis

[upraviť | upraviť zdroj]

Okolo roku 1958, za vlády kráľa Saúda, vyvrcholila v krajine finančná a politická kríza. Vnútri kráľovskej rodiny tak vznikli dve opozičné skupiny proti Saúdovi, jedna chcela nastoliť konštitučnú monarchiu, druhá zdôrazňovala nutnosť ekonomických reforiem – v jej čele stál princ Fajsal. Na nátlak svojich bratov odovzdal v roku 1958 kráľ Saúd Fajsalovi široké právomoci a 2. novembra 1964 Fajsal zasadol na trón.

Počas svojej vlády skutočne vykonal niekoľko ekonomických reforiem, štát sa významne modernizoval, investované boli veľké sumy do infraštruktúry, zdravotníctva a školstva. Modernizácia bola umožnená prudkým rastom príjmov z vývozu ropy. Ekonomický život sa významne priblížil kapitalizmu, napriek tomu Fajsal roku 1970 zaviedol plánovanie na päťročnice typické pre socialistické štáty. Roku 1962 oficiálne zrušil otroctvo.

Politický systém sa za Fajsala nezmenil, moc kráľa zostala takpovediac absolútna, volanie po ústave Fajsal odmietol známym výrokom „Našou ústavou je Korán.“. Ideologický dôraz bol kladený na panislamizmus (ktorým chcel vytlačiť z regiónu socializmus a arabský nacionalizmus), antikomunizmus a podporu Palestínskym Arabom. Fajsal odmietol nadviazať akékoľvek vzťahy so Sovietskym zväzom a štátmi východného bloku, jeho základným názorom bolo, že komunizmus a islam sú nezlučiteľné ideológie. Často zdôrazňoval tiež podobnosť komunizmu a sionizmu. Za svojich nepriateľov považoval panarabskú politiku v regióne, najmä egyptského prezidenta Džamála an-Násira a líbyjského vodcu Muammara Kaddáfího. Zblížil sa naopak s Násirovým nástupcom Anwarom as-Sádátom, na ktorého odklon od Sovietskeho zväzu mal zrejme vplyv. V roku 1973 patril k hlavným strojcom celosvetovej ropnej krízy, ktorú vyvolal na protest proti západnej podpore Izraela v Jomkipurskej vojne. Začal potom tiež masívne financovať palestínske organizácie, čo veľmi zvýšilo jeho prestíž v arabskom svete. Veľmi rozšíril svoj vplyv tiež v Pakistane, kde po ňom pomenovali niekoľko miest a mešít.

Vnútri štátu voči nemu rástla opozícia medzi islamskými duchovnými a v armáde. Roku 1969 Fajsal nechal pozatýkať stovky dôstojníkov, keď za jeho vlády starostlivo budovaná tajná služba údajne odhalila prípravy na vojenský štátny prevrat. 25. marca 1975 Fajsala zavraždil jeho synovec Fajsal ibn Musájd. Išlo pravdepodobne o pomstu za smrť ibn Musájdovho otca, ktorý bol zastrelený na demonštrácii proti zavedeniu televízie v Saudskej Arábii. Fajsal ibn Musájd bol odsúdený na smrť a verejne popravený. Na trón potom nastúpil kráľ Chálid bin Abd al-Azíz.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. The Saudi Network
  2. Kings of Saudi Arabia [online]. houseofsaud.com, [cit. 2021-01-04]. Dostupné online.
  3. Countries Sa [online]. rulers.org, [cit. 2021-01-04]. Dostupné online.
  4. TAUER, F. Svět islámu, jeho dějiny a kultura. Vyšehrad 1984, S. 277
  5. PETERSON, J. E.. Historical Dictionary of Saudi Arabia. [s.l.] : Rowman & Littlefield, 2020. 480 s. ISBN 978-1-5381-1980-8. S. 144.
  6. PETERSON, J. E.. Historical Dictionary of Saudi Arabia. [s.l.] : Rowman & Littlefield, 2020. 480 s. ISBN 978-1-5381-1980-8.
  7. Szaúd-Arábia uralkodó családja [online]. w3.hdsnet.hu, [cit. 2021-01-04]. Dostupné online.
  8. zarate.eu, [cit. 2021-01-05]. Dostupné online.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Fajsal bin Abd al-Azíz na českej Wikipédii.


Fajsal
Vladárske tituly
Predchodca
Saúd bin Abd al-Azíz
Kráľ Saudskej Arábie
2. november 196425. marec 1975
Nástupca
Chálid bin Abd al-Azíz


pFad - Phonifier reborn

Pfad - The Proxy pFad of © 2024 Garber Painting. All rights reserved.

Note: This service is not intended for secure transactions such as banking, social media, email, or purchasing. Use at your own risk. We assume no liability whatsoever for broken pages.


Alternative Proxies:

Alternative Proxy

pFad Proxy

pFad v3 Proxy

pFad v4 Proxy