Hranice (okres Přerov)

	Hranice
	mesto
	Námestie
Vlajka	Znak
Štát	Česko
Kraj (NUTS 3)	Olomoucký (CZ071)
Okres (LAU 1)	Přerov (CZ0714)
Obec s rozš. pôs.	Hranice
Poverená obec	Hranice
Historická krajina	Morava
Nadmorská výška	250 m n. m.
Súradnice	49°33′09″S 17°46′06″V / 49,552500°S 17,768333°V
Rozloha	49,79 km² (4 979 ha)
Obyvateľstvo	18 651 (1. 1. 2014)
Hustota	374,59 obyv./km²
Starosta	Ing. Radka Ondriášová (ČSSD)
Časové pásmo	SEČ (UTC+1)
- letný čas	SELČ (UTC+2)
PSČ	753 01 až 753 61
Miestne časti	9
Zákl. síd. jednotky	31
Katastrálne územie	8
LAU 2 (obec)	CZ0714 513750
Adresa mestského; úradu	Pernštejnské náměstí 1; Město; 753 01 Hranice (okr. Přerov)
E-mailová adresa	podatelna@mesto-hranice.cz
	Poloha mesta v Česku
	Wikimedia Commons: Hranice (Přerov District)
	Štatistika: ČSÚ
	Webová stránka: www.mesto-hranice.cz
	OpenStreetMap: mapa
	Geografický portál; Český portál

Súradnice: 49°33′09″S 17°46′06″V / 49,552500°S 17,768333°V

Hranice je české mesto ležiace v okrese Přerov. Má 18 745 obyvateľov a ich katastrálne územie má rozlohu 5251 ha.

Vznik mesta

Hranice, mesto s takmer 20 000 obyvateľmi, leží prevažne na pravom brehu rieky Bečvy v nadmorskej výške 251 metrov. V minulosti bolo označované tiež ako Granice, Alba Ecclesia, Weissenkirchen, Weisskirchen, prípadne Mährische Weisskirchen. Geograficky príhodná krajina Moravskej brány bola osídlená prinajmenšom od paleolitu, ako o tom svedčia nálezy pazúrikových nástrojov a ďalších predmetov v okolí vrchu Kobylanka. Okolím mesta viedli početné cesty z Opavy alebo Poľska do Kelče a Kroměříža a cesta proti prúdu Bečvy do Poodria. Najstaršia písomne dochovaná správa o Hraniciach datovaná rokom 1169 je falzom zo začiatku 13. storočia, vzniknutým za sporu medzi kláštorom Hradiskom pri Olomouci a rajhradským kláštorom, a zmieňuje skôr územie nazývané Hranice, ako osadu. Označenie Hranice sa objavuje po prvýkrát bezpečne až v listine z roku 1222. Pôvodne trhová dedina Hranice bola vysadená na mesto pod názvom Alba Ecclesia po prvýkrát v roku 1276, druhýkrát 1292. Mesto bolo vystavané na podlhovastej vyvýšenine, z troch strán obklopenej potokmi Veličkou, Ludinou a riekou Bečvou.

Dejiny

Strategická zemepisná poloha Hraníc v Moravskej bráne už od praveku predurčila toto územie, aby sa stalo prirodzenou križovatkou chodníkov a ciest vedúcich z Pomoravia do severnej a severovýchodnej Európy, na Opavsko a do Považia. Osídlenie v širšom okolí mesta dokladajú archeologické nálezy už od staršej doby kamennej. Po prvýkrát sú Hranice zmieňované v listinnom falzifikáte z roku 1169. Skutočnú existenciu osady možno predpokladať od konca 12. storočia Táto kolonizácia je spájaná s menom rajhradského benediktínskeho mnícha Jurika. Od začiatku 13. storočia sú Hranice majetkom premonštrátov z Hradiska pri Olomouci a sú často dávané do zálohy šľachte.

Na mesto boli Hranice vysadené roku 1276, ale iba čiastočne a vysadenie bolo dokončené roku 1292. Od 20. rokov 15. storočia prešlo mesto do majetku pánov z Cimburku a od roku 1499 bolo v dedičnej držbe pánov z Pernštejnu. V tej dobe boli Hranice dobre opevneným a výstavným hospodárskym a správnym centrom rozľahlého panstva s prosperujúcim obchodom a remeslami. Druhá polovica 16. storočia a počiatok 17. storočia priniesol časté striedanie majiteľov panstva, z ktorých posledný traja v predbielohorskom období sa zaslúžili o výstavbu a následné úpravy renesančného zámku, jedného z najkrajších v Česku.

V roku 1611 došlo k prvému predaju kamenných domov Židom a znamená to začiatok vzniku významnej náboženskej a politickej židovskej obce. Jej pripomienkou sú dve zachované a rekonštruované pamiatky - synagóga a cintorín.

Po porážke českého stavovského odboja bol jeho aktívny účastník - majiteľ hranického panstva - Václav Mol z Modřelic uväznený, jeho majetok skonfiškovaný a darovaný olomouckému biskupovi kardinálovi Františkovi Dietrichsteinovi a jeho dedičom. Od tej doby sa zámok prestal využívať na bývanie a stal sa iba sídlom vrchnostenskej správy.

V priebehu 18. a 19. storočia bolo do Hraníc preložených niekoľko správnych inštitúcií - roku 1783 z Přerova c. k. krajský úrad, v polovici 19. storočia okresné hajtmanstvo. Na prelome 18. a 19. storočia pracovala v meste vrchnostenská manufaktúra na výrobu fajánsového tovaru.

K významným stavebným činom 18. storočia patrí barokový chrám Sťatia sv. Jána Krstiteľa na námestí a najvýznamnejšou stavbou 2. polovice 19. storočia sa stal rozsiahly areál c. k. vojenských ústavov, neskoršej vojenskej akadémie na západnej strane mesta. K známym osobnostiam, ktoré tu bývali a pôsobili, patrí rakúsky spisovateľ Robert Musil.

Od 50. rokov 20. storočia sa v Hraniciach rozvíjal priemysel, najmä strojársky (Sigma) a stavebný (cementáreň, tehelňa) a v súvislosti s tým aj bytová výstavba na nových sídliskách. Diaľničný ťah mestom (80. roky) pozmenil tvárnosť severnej časti mesta, rovnako ako výstavba sídlisk zmenila hranické predmestia. Historické jadro mesta (okrem predzámčia na severnej strane zámku) však zostalo zachované a od roku 1992 je pamiatkovou zónou (od roku 1994 s pamiatkovým ochranným pásmom). Do pamiatkového ochranného pásma je zaradené tiež okolie cintorínskeho kostola Panny Márie (zv. Kostelíček) a areálu cintorína. Historické texty o meste Hranice je možné na stránkach Hranickej historickej knižnice.

V meste sídli 7. mechanizovaná brigáda.