Bojnice
O rovnomennom zámku pozri Bojnický zámok.| Bojnice | ||
| mesto | ||
 Bojnice, pohľad zo zámku
| ||
|
||
| Štát |  Slovensko
| |
|---|---|---|
| Kraj | Trenčiansky kraj | |
| Okres | Prievidza | |
| Región | Horná Nitra | |
| Vodný tok | Nitra | |
| Nadmorská výška | 291 m n. m. | |
| Súradnice | 48°46′46″S 18°34′59″V / 48,779444°S 18,583056°V | |
| Rozloha | 19,92 km² (1 992 ha) [1] | |
| Obyvateľstvo | 5 013 (31. 12. 2023) [2] | |
| Hustota | 251,66 obyv./km² | |
| Prvá pís. zmienka | 1113 | |
| Primátor | Ladislav Smatana[3] (nezávislý) | |
| PSČ | 972 01 | |
| ŠÚJ | 513903 | |
| EČV (do r. 2022) | PD | |
| Tel. predvoľba | +421-46 | |
| Adresa mestského úradu |
Mestský úrad Sládkovičova 1 972 01 Bojnice | |
| E-mailová adresa | info@Bojnice.sk, urad@Bojnice.sk, primator@Bojnice.sk, prednosta@Bojnice.sk | |
| Telefón | 512 16 01, 512 16 05 | |
| Fax | 512 16 21 | |
  Poloha mesta na Slovensku
| ||
 Interaktívna mapa mesta
| ||
| Wikimedia Commons: Bojnice | ||
| Webová stránka: Bojnice.sk | ||
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | ||
| Freemap Slovakia: mapa | ||
| OpenStreetMap: mapa | ||
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | ||
Bojnice (nem. Weinitz, Bojnitz; maďarsky Bajmóc) sú kúpeľné mesto v Trenčianskom kraji pri meste Prievidza.
Polohopis
[upraviť | upraviť zdroj]Mesto sa nachádza na juhovýchodnom úpätí Malej Magury, na okraji Hornonitrianskej kotliny. Od susednej Prievidze ho oddeľuje rieka Nitra, južným smerom je zástavbou spojené s obcou Opatovce nad Nitrou.
Dejiny mesta
[upraviť | upraviť zdroj]
Najstaršie stopy osídlenia v okolí sa viažu k tunajším termálnym prameňom, ktoré priťahovali ľudí zo širokého okolia už v období riss-würmu, teda zhruba pred 100 000 rokmi. Nálezy skamenených kostrových častí zvierat v travertínových kopách priamo na území mesta svedčia o pobyte človeka v okolí. Dôkazy osídlenia neandertálcom v podobe kamenných nástrojov (driapadiel, škrabadiel, hrotov a vrtákov) sa našli aj v okolí Prepoštskej jaskyne svedčia o pobyte ľudí už v čase levallois moustérienu (70 000/65 000 – 40 000 pred Kr.), teda v čase stredopaleolitického würmu.
Útržkovité sú stopy osídlenia v mladšom paleolite a neolite a jasné dôkazy sa objavujú na území centra mesta až z obdobia halštatu (850 pred Kr. – 400 pred Kr.). Predpokladá sa, že prvé hradisko vzniklo na hradnom travertínovom vŕšku už v období púchovskej kultúry na prelome letopočtu. Výhodnú polohu využili aj Slovania, ktorí zanechali v okolí stopy v podobe železných predmetov a špecifickej keramiky a ktorí tu postupne vybudovali dôležitú osadu – obchodné, remeselné i vojenské centrum. Od 9. storočia, keď sa postupne začalo budovať opevnené hradisko, tak existuje nepretržité osídlenie dnešných Bojníc.
Prvá písomná zmienka o Bojniciach pochádza z roku 1113, keď sa v zoborských listinách spomína Bojnický zámok a jeho podhradie „de suburbanis Baimoz...“. V listinách sa spomína i budova fary, kostol je doložený v roku 1244, čo potvrdzuje pozíciu mesta ako strediska náboženského života na Hornej Nitre. Mestské výsady potvrdil Bojniciam kráľ Ľudovít I. v roku 1366, ktoré potvrdzovali právo na jatky, mlyn, kúpele a jarmočné právo, čím sa podporoval rozvoj obchodu a remesiel.
Obdobie neskorého stredoveku prinieslo nepokojné obdobie plné vojenských konfliktov a z nich plynúceho ohrozenia, ktoré viedli k vybudovaniu mestských hradieb. Turzovci a neskôr Pálffyovci dali postaviť ochranný systém, ktorý bol dokončený v roku 1663, čím sa posilnila ochrana hradu i mesta. Význam Bojníc posilnilo aj vybudovanie kráľovskej cesty Magna via z Viedne cez Bojnice až do Sedmohradska. Mesto bolo od roku 1613 až do roku 1823 jednou z poštových staníc, kde sa zároveň obchodovalo so soľou, železom a drahými kovmi. K obnoveniu mestských výsad došlo v roku 1647 cisárom Ferdinandom III.
Rozvoj remesiel a obchodu podnietil vznik cechov, z ktorých sa v meste od roku 1653 spomína cech ševcov, murárov, čižmárov, krajčírov, tkáčov, farbiarov, kožušníkov a debnárov. Na čele mesta stál richtár s 12 senátormi, pôsobil tu notár, ale aj hajdúch, ktorý mal k dispozícii pranier, dereš a mestskú väznicu na námestí. Bojnice zostali až do roku 1872 hospodárskym, administratívnym a vojenským centrom regiónu; túto úlohu od začiatku 20. storočia postupne prebrala susedná Prievidza.
Bojnice sa v novodobých dejinách stali kúpeľným mestom a významným turistickým centrom. Okrem množstva kultúrno-historických pamiatok a známej ZOO sa v meste často konajú kultúrne, športové a turistické podujatia, lákajúce návštevníkov zo Slovenska i zahraničia.
Kúpele
[upraviť | upraviť zdroj]História
[upraviť | upraviť zdroj]Teplé pramene sa spomínajú v dokumentoch z 13. storočia. História kúpeľov je nerozlučne spojená s Bojnickým zámkom, do ktorého panstva patrili.
Bojnické panstvo, hrad a kúpele pripadli roku 1526 známemu hrdinovi z protitureckých vojen, grófovi Alexovi Thurzovi, kráľovskému taverníkovi. Nový majiteľ sa zaujímal o stav a využívanie termálnych prameňov. Nad jedným z nich dal vybudovať bazén z otesaných kameňov, kamenné schodište a po celom obvode lavičky. Tento, v tom čase výstavný bazén s teplou až horúcou vodou bol vyhradený majiteľovi, jeho osobným hosťom a šľachte. Dal vybudovať i druhý, menej honosný, ktorý slúžil poddaným.
Majiteľ Bojnického zámku gróf Ján Pálffy dal v roku 1895 po ukončení jeho modernizácie a prestavby zrenovovať a čiastočne prestavať kúpeľný dom. Zriadil nové vaňové kúpele a z dvoch bazénov dal vytvoriť bazén určený pre obyvateľstvo.
V kúpeľnej budove bolo v tom čase iba 36 hosťovských izieb; stálych kúpeľných hostí nebolo veľa, v roku 1905 iba 125 osôb. Počet ambulantne liečených bol však veľký, ročne sa pripravilo takmer 10 tisíc kúpeľov. V roku 1906, po rekonštrukcii prírodného bazénu na Bažantici, ostal slúžiť už iba vznešeným a bohatým návštevníkom. Správa majetkov po smrti Jána Pálffyho zvýšila poplatky za kúpeľnú starostlivosť a ubytovanie, čo malo za následok rapídny pokles počtu kúpajúcich. Na jar roku 1915 zabralo priestory kúpeľov vojsko za účelom vybudovania nemocnice.
20. storočie a súčasnosť
[upraviť | upraviť zdroj]Po prevrate v roku 1918 vojsko kúpele opustilo a ponechalo v zdevastovanom stave. Rekonštrukcii bránil spor o dedičstvo po grófovi Jánovi Pálffym, ktorý pokračoval prakticky po celý čas trvania buržoáznej republiky a skončil sa až roku 1938, keď veľkostatok s objektmi zámkom ako aj samotnými kúpeľmi kúpila firma Baťa.
Bazény v Starom Kúpeli boli za éry Baťu pre obyvateľov prakticky neprístupné; tí sa kúpavali v termálnom prameni Jazero. Správa kúpeľov však neskôr aj toto Jazero ohradila, a začala za kúpeľ vyberať poplatok vo výške 4,- Kčs. Bazény boli zle udržiavané, a zanedbané, ročná návštevnosť bola iba 600 hostí. Mierne vzrástla po zachytení ďalšieho prameňa na Bažantici, ktorého vodou plnili letné termálne kúpalisko. V roku 1932 pribudol v kúpeľoch bazén uhličitého kúpeľa, do ktorého pritekala uhličitá voda otvormi na dne.
Bojnice počas 1. česko-slovenskej republiky nemali štatút liečivých kúpeľov a dokonca im hrozil zákaz už existujúcej liečebnej prevádzky. Tá bola celoročná, ale najväčšia návštevnosť bola počas leta. V tom čase mali dostatočné množstvo liečivej termálnej vody i bahna. Firma Baťa v auguste roku 1938 otvorila nový objekt – Jánov kúpeľ a mala v pláne zmodernizovať celý kúpeľný areál, predovšetkým na liečenie svojich zamestnancov. K tomu však už pre vypuknutie 2. svetovej vojny a neskôr vzniku socialistického Česko-Slovenska nedošlo.
V máji roku 1950 prevzala kúpele Bojnice štátna zdravotná správa od národného podniku vtedajšie Závody 29. augusta v Partizánskom (bývalé Baťove závody). Bývalá slobodáreň bola prebudovaná a modernizovaná bol opravený uhličitý kúpeľ a roku 1952 sa začala postupná rekonštrukcia všetkých bazénov počnúc Bielym kúpeľom.
Bol zrušený bahenný kúpeľ a zábaly. Novšie Jánove kúpele prešli modernizáciou a boli prestavané na rehabilitačné oddelenie s bazénom a telocvičňou, ostatné pomocné liečebné procedúry zriadili v kúpeľnom dome Mier. Moderne vybavené rehabilitačné oddelenie umožnilo liečiť veľmi úspešne poúrazové stavy.
V Bojniciach sa v tomto období začal dôkladný hydrogeologický prieskum spojený so zachytením prameňov. Zároveň bolo potrebné zabezpečiť ochranu všetkých termálnych prameňov, ktoré mali byť údajne ohrozené pokračujúcou podzemnou ťažbou uhlia z neďalekých Nováckych baní. Po doriešení tohto problému vyčlenením ochranných pásiem Bojnických Kúpeľov bolo možné zabezpečiť dostatočné množstvo termálnej vody nielen na liečenie v kúpeľoch ale aj pre novootvorené termálne kúpalisko Čajka, ktoré bolo dokončené a dané do užívania v roku 1959, Napájajú ho dva nezávislé pramene, dlhé roky však v 90-tych rokoch nebolo riadne prevádzkované, nakoľko sa v ňom opakovane vyskytovali problémy s amébami. S rozvíjajúcim sa priemyslom sa rýchlo rozrástli okolité mestá, najmä Prievidza, Nováky a Handlová, a tak sa Bojnice stali nielen kúpeľným, ale aj rekreačným strediskom hornej Nitry. Mesto Bojnice vybudovalo divadlo, v ktorom sa začali podľa vzoru ostatných kúpeľov realizovať podujatia Hornonitrianskeho kultúrneho leta.
Od roku 1995 sú Kúpele Bojnice akciovou spoločnosťou. Od 31. augusta 2005 vlastnia Certifikát kvality ISO 9001:2000 platný pre poskytovanie kúpeľnej starostlivosti a služieb v kúpeľníctve.
Objekty
[upraviť | upraviť zdroj]
- Bojnický zámok z 11. stor., zobrazený v mnohých filmoch a seriáloch, každoročný Festival duchov a strašidiel
- pôvodne gotický kostol sv. Martina zo 14. storočia s cenným barokovým interiérom. Archeologický výskum pod súčasnou stavbou odkryl zvyšky románskej baziliky z 12. storočia
- baroková kaplnka sv. Jána Nepomuckého pôvodne zo 16. storočia
- renesančné a barokové meštianske domy na námestí
- Národná zoologická záhrada Bojnice, prvá na Slovensku
- Lipa kráľa Mateja, 700 ročná lipa veľkolistá, jeden z najstarších stromov na Slovensku [4]
- Bojnická hradná jaskyňa
- Prepoštská jaskyňa
- kúpeľné budovy zo 17. storočia
- Botany Park – skleníky s kaktusmi[5][6]
Časti mesta
[upraviť | upraviť zdroj]- Mestské časti: Bojnice-kúpele, Dubnica, Kúty
- Ostatné časti: Čampurka, Lúčky, Rybníčky
Osobnosti
[upraviť | upraviť zdroj]- Miloslav Mečíř (* 1964), tenista a tenisový tréner
- Andrej Kraus (* 1967), herec, režisér, humorista a moderátor
- Karina Habšudová (* 1973), tenistka
- Juraj Mokrý (* 1977), herec a moderátor
- Andrej Sekera (* 1986), hokejový reprezentant
- Juraj Kucka (* 1987), futbalový reprezentant
- Martin Petráš (* 1987), futbalový reprezentant
Partnerské mestá
[upraviť | upraviť zdroj]
Galéria
[upraviť | upraviť zdroj]-
-
Hurbanovo námestie -
Kostol Sv. Martina -
-
Vstup do ZOO -
Bojnice centrum - Sládkovičova ulica pohľad od námestia na staré pôvodné osídlenie...
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
- ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
- ↑ Bojnická lipa [online]. sopsr.sk, [cit. Chyba: Neplatný čas]. Dostupné online.
- ↑ Domov [online]. Botany Park Bojnice, [cit. 2023-11-16]. Dostupné online.
- ↑ Exotické kaktusy v Bojniciach: 50 stupňová teplota a pýcha, na ktorej by mali sedieť svokry [online]. www.noviny.sk, 2021-07-04, [cit. 2023-11-16]. Dostupné online.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Bojnice
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- Oficiálne stránky mesta - bojnice.sk
- Informácie o Bojniciach - bojnice.net
- 30 ročná jubilantka - Kultúrne stredisko v Bojniciach
- www.apsida.sk - článok o románskej bazilike pod gotickým kostolom
- Bojnická zoologická záhrada
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]- Dejiny mesta
- BENIAČ Peter: Bakalárska práca – Kvalita služieb a ich hodnotenie v kúpeľoch Bojnice, VŠEMVS v Bratislave, Bratislava 2008, strana číslo 15-17.