Content-Length: 183306 | pFad | http://sk.wikipedia.org/wiki/Columbia_(raketopl%C3%A1n)

Columbia (raketoplán) – Wikipédia Preskočiť na obsah

Columbia (raketoplán)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Raketoplány

americké americké

sovietske sovietske

  • Buran (vyradený, poškodený v roku 2002)
  • Ptička (nedokončený)
  • 2.01 (nedokončený)
  • 2.02 (rozobratý)
  • 2.03 (rozobratý)

Columbia (podľa označenia NASA pre orbitálne dopravné prostriedky OV-102) bol prvý americký raketoplán, ktorý vzlietol do vesmíru. Jeho prvá misia STS-1 trvala od 12. do 14. apríla 1981. Stala sa tiež prvou kozmickou loďou, ktorá letela do vesmíru viac než jeden raz. Lietala do kozmu počas viac než dvadsaťročného obdobia a absolvovala celkovo 28 letov do vesmíru. Zanikla v roku 2003 počas misie STS-107.

Ako skúšobný prototyp mala Columbia najmohutnejšiu vnútornú konštrukciu krídel zo všetkých raketoplánov. Pri prvých letoch bola jej hlavná palivová nádrž ET natretá bielym protipožiarnym náterom, pri ďalších letoch sa kvôli zvýšeniu nosnosti prestal tento náter používať. Columbia bola jediným raketoplánom, ktorý sa nikdy nespojil s nijakou vesmírnou stanicou. Nebola na to vhodná kvôli svojej veľkej hmotnosti. Napriek tomu sa ale plánovalo, že by v budúcnosti predsa len podnikla let k vtedy budovanej Medzinárodnej vesmírnej stanici (ISS).

Konštrukcia

[upraviť | upraviť zdroj]

Stavba Columbie sa začala 25. marca 1975 v Palmdale v Kalifornii. Svoj názov dostala podľa lode menom Columbia, ktorej velil Američan Robert Gray, a ktorá ako prvá americká loď oboplávala svet. Podľa iných zdrojov bola pomenovaná po malej plachetnici, ktorá skúmala ústie rieky Columbia. Tento istý názov niesol aj veliteľský modul Apolla 11. 28. júna 1976 sa začala montáž kabíny pre posádku, v januári nasledujúceho roka konštrukcia vertikálneho stabilizátora. V júli 1978 bolo ukončené pripájanie dverí do nákladového priestoru ku konštrukcii orbitera. V marci 1979 bola Columbia prevezená z Palmdale na leteckú základňu Edwards.

Testovanie

[upraviť | upraviť zdroj]
Raketoplán Columbia na chrbte Boeingu 747 SCA, marec 1979

Po dokončení výroby bol raketoplán 24. marca 1979 lietadlom Shuttle Carrier Aircraft (SCA) dopravený do Kennedyho vesmírneho strediska (KSC) na Floride, a začal byť pripravovaný na svoju prvú misiu. Na KSC prebehlo niekoľko ďalších testov, napríklad testy turbočerpadiel hydrauliky APU (Auxiliary Power Unit), ktoré prebehli 3. novembra 1979. 19. marca 1981 došlo v priebehu pozemných testov k nehode. Po úspešnom zakončení záverečných predštartovných operácií chcela skupina technikov skontrolovať systémy motorov SSME (Space Shuttle Main Engines). Technici uvoľnili panel, v následku čoho došlo k úniku dusíka. V nedýchateľnej atmosfére čistého dusíku stratili vedomie, pričom jeden z nich na mieste zomrel, a o dva týždne na následky tejto nehody zomrel aj ďalší technik.

Prvý štart raketoplánu Columbia, 12. apríl 1981 (misia STS-1)
Pohľad na laboratórium Spacelab v nákladovom priestore raketoplánu Columbia na obežnej dráhe, 28. november 1983 (misia STS-9)
Okenné rámy raketoplánu Columbia vystavené na Kennedyho vesmírnom stredisku

Prvej misii (STS-1) velil skúsený John Young a pilotom bol nováčik Robert Crippen. Columbia bola na obežnej dráhe od 12. apríla do 14. apríla 1981 a Zem obehla 36-krát. Columbia potom absolvovala ešte ďalšie štyri lety za sebou, kým nebol v prevádzke ďalší americký raketoplán – Challenger. Pri prvých misiách, kedy posádku tvorili iba dvaja piloti, bola dokonca vybavená katapultovacími kreslami. Nijaký iný operačný raketoplán nikdy nemal katapultovacie kreslá, a aj na Columbii sa prestali používať od prvého letu viacčlennej posádky, pretože z technických dôvodov nie je možné na palubu raketoplánu umiestniť viac ako dve katapultovacie kreslá. V roku 1983 sa uskutočnila prvá misia so šiestimi astronautmi (STS-9), medzi ktorými bol aj prvý neameričan na palube raketoplánu Ulf Merbold. 12. januára 1986 vyniesla Columbia na obežnú dráhu prvého amerického hispánca, ktorým bol Franklin Chang Díaz, a taktiež prvého člena Snemovne reprezentantov, Billa Nelsona. Ďalšie prvenstvo si Columbia pripísala 5. marca 1998, keď NASA vymenovala veliteľku ďalšej misie raketoplánu Columbia Eileen Collinsovú, ktorá sa tak stala prvou veliteľkou raketoplánu.

Počas 22-ročného obdobia svojich letov Columbia dvakrát absolvovala dôkladnú údržbu, opravu a modernizáciu nazývanú OMDP (Orbiter Maintenance Down Period). Prvú úpravu absolvovala v rokoch 19941995, druhú v rokoch 19992000. Po druhej úprave prekonala vyše 100 zmien a jej hmotnosť klesla približne o 500 kg, vďaka odstráneniu nepotrebných káblov a prístrojov. Prázdny orbiter s motormi SSME tak vážil 80 700 kg.

Columbia sa stala strojom s najväčším počtom odložených štartov. Na odpaľovacej rampe stála až 1 208 dní, o 200 dní viac než ktorýkoľvek iný raketoplán.

Bližšie informácie v hlavnom článku: Havária raketoplánu Columbia

Raketoplán Columbia bol zničený pri svojej poslednej misii, STS-107. 1. februára 2003 sa vracala zo svojej šestnásťdňovej vedeckej misie. 16 minút pred plánovaným pristátím však riadiace stredisko stratilo s raketoplánom spojenie. Podľa radarových meraní sa Columbia rozpadla nad Texasom vo výške asi 63 km pri rýchlosti 5,6 km/s. Zahynulo všetkých sedem astronautov na palube. Podľa neskorších vyšetrovaní bolo príčinou tejto tragédie poškodenie tepelného štítu na nábežnej hrane krídla. Toto poškodenie spôsobil pri štarte kus penovej izolácie, ktorý odpadol z hlavnej palivovej nádrže. Do vzniknutej štrbiny vnikla žeravá plazma a zničila celý raketoplán. NASA urobila množstvo opatrení známych pod názvom RTF (Return to Flight) opatrenia, ktoré zvýšili bezpečnosť pri ďalších letoch zostávajúcich troch orbiterov.

Uloženie trosiek

[upraviť | upraviť zdroj]

Po nehode sa podarilo vyzbierať a katalogizovať 84 000 trosiek. Po ukončení vyšetrovania nehody boli uskladnené v jednom z vyšších poschodí haly VAB, kde sa pred nehodou štartovacia zostava Columbie kompletizovala. V roku 2011 bola vystavená časť upomienkových predmetov, ktoré Columbia na svojej palube pri poslednej misii niesla a v júni 2015 došlo k vystaveniu jedného z nájdených dielov raketoplánu. Išlo o rámy okien pilotnej kabíny Columbie bez skiel (aj keď časť ich črepov pôvodne ostala vo výplni). V rovnakej miestnosti je vystavená aj troska z raketoplánu Challenger.

Zoznam misií

[upraviť | upraviť zdroj]
Raketoplán Columbia na štartovacej rampe 39A, 27. február 2002 (pred štartom misie STS-109)
Štart raketoplánu Columbia, 19. november 1996 (misia STS-80)
Columbia na obežnej dráhe, marec 1994 (misia STS-62)
Columbia pristáva v Kennedyho vesmírnom stredisku, 18. marec 1994 (misia STS-62)
Posledný štart raketoplánu Columbia, 16. január 2003 (misia STS-107)


Úplný zoznam misií v programe Space Shuttle absolvovaných s orbiterom Columbia. Do svojho zničenia vo februári 2003 absolvovala Columbia 28 letov, celkovo obehla Zem 4 808-krát a preletela pritom vzdialenosť 201 497 772 km.

Dátum štartu Označenie Cieľ misie
12. apríl 1981 STS-1 Prvý skúšobný let raketoplánu do vesmíru.
12. november 1981 STS-2 Druhý skúšobný let a testy manipulačného ramena RMS.
22. marec 1982 STS-3 Tretí skúšobný let a prvé experimenty v bezváhovom stave.
27. jún 1982 STS-4 Štvrtý a posledný skúšobný let, vojenské experimenty.
11. november 1982 STS-5 Pri tejto misii boli na obežnú dráhu vynesené komunikačné družice SBS-3 a Anik-C3. Boli to vôbec prvé družice vynesené raketoplánom na obežnú dráhu.
28. november 1983 STS-9 Prvý let európskeho vesmírneho laboratória Spacelab-1.
12. január 1986 STS-61-C Vypustenie družice Satcom Ku-1, experimenty.
8. august 1989 STS-28 Vojenské experimenty.
9. január 1990 STS-32 Vypustenie družice Syncom 4 F-5, zachytenie a návrat na Zem satelitu LDEF.
2. december 1990 STS-35 Astronomické pozorovania.
5. jún 1991 STS-40 Let laboratória Spacelab SLS-1, lekárske a biologické experimenty.
25. jún 1992 STS-50 Let laboratória Spacelab USML-1, vedecké experimenty.
22. október 1992 STS-52 Vypustenie družice LAGEOS, experimenty.
26. apríl 1993 STS-55 Let laboratória Spacelab-D2, experimenty a pozorovania.
18. október 1993 STS-58 Let laboratória Spacelab SLS-2, lekárske a biologické experimenty.
4. marec 1994 STS-62 Pokusy so súborom prístrojov USMP-2.
8. júl 1994 STS-65 Let laboratória IML-2.
20. október 1995 STS-73 Let laboratória Spacelab USML-2, vedecké experimenty.
22. február 1996 STS-75 Zopakovanie pokusu s družicou TSS. (pozri Atlantis STS-46).
20. jún 1996 STS-78 Let laboratória Spacelab-LMS.
19. november 1996 STS-80 Vypustenie a znovuzachytenie troch voľne lietajúcich plošín. Bola to zatiaľ najdlhšie trvajúca misia raketoplánu: 17 dní 15 hodín a 53 minút.
4. apríl 1997 STS-83 Let laboratória Spacelab MSL, misiu bolo treba z dôvodu technických problémov predčasne ukončiť.
1. júl 1997 STS-94 Zopakovanie let laboratória Spacelab MSL z misie STS-83.
19. november 1997 STS-87 Vypustenie a znovuzachytenie družice Spartan-201, pozorovanie s pomocou prístrojov USMP-4.
17. apríl 1998 STS-90 Let laboratória Spacelab.
23. júl 1999 STS-93 Vypustenie röntgenového observatória Chandra. Po prvýkrát v histórii kozmonautiky letela žena (Eileen Collinsová) vo funkcii veliteľa vesmírnej lode.
1. marec 2002 STS-109 Štvrtý servisný let k Hubblovmu vesmírnemu ďalekohľadu.
1. február 2003 STS-107 Posledný let Columbie. Pri pristávaní raketoplán zhorel v atmosfére a celá posádka zahynula (pozri havária raketoplánu Columbia).

Pamiatka raketoplánu Columbia a znaky misií

[upraviť | upraviť zdroj]
Pamiatka raketoplánu Columbia
Znaky misií raketoplánu Columbia
STS-1
STS-2
STS-3
STS-4
STS-5
STS-9
STS-61-C
STS-28
STS-32
STS-35
STS-40
STS-50
STS-52
STS-55
STS-58
STS-62
STS-65
STS-73
STS-75
STS-78
STS-80
STS-83
STS-94
STS-87
STS-90
STS-93
STS-109
STS-107
STS-118 (Pre let bol použitý raketoplán Endeavour.)
STS-121 (Pre let bol použitý raketoplán Discovery.)

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]








ApplySandwichStrip

pFad - (p)hone/(F)rame/(a)nonymizer/(d)eclutterfier!      Saves Data!


--- a PPN by Garber Painting Akron. With Image Size Reduction included!

Fetched URL: http://sk.wikipedia.org/wiki/Columbia_(raketopl%C3%A1n)

Alternative Proxies:

Alternative Proxy

pFad Proxy

pFad v3 Proxy

pFad v4 Proxy