Gorila

	Gorila
	; Samec gorily nížinnej (Gorilla gorilla).
Vedecká klasifikácia
Doména	eukaryoty
Ríša (regnum)	živočíchy (Animalia)
Vývojový stupeň	epitelovce (Eumetazoa)
Skupina	dvojstranovce (Bilateralia)
Vývojová vetva	druhoústovce (Dueterostomia)
Kmeň (phylum)	chordáty (Chordata)
Podkmeň (subphylum)	stavovce (Vertebrata)
Nadtrieda (superclassis)	čeľustnatce (Gnathostomata)
Stupeň	štvornožce (Tetrapoda)
Trieda (classis)	cicavce (Mammalia)
Podtrieda (subclassis)	živorodé (Theria)
Nadrad (superordo)	placentovce (Eutheria)
Rad (ordo)	primáty (Primates)
Podrad (subordo)	celistvonosoblížne (Haplorhini)
Polopodrad (semisubordo)	antropoidné (Anthropoidea)
Infrarad (infraordo)	úzkonosovce (Catarrhini)
Nadčeľaď (superfamilia)	hominoidovce (Hominoidea)
Čeľaď (familia)	hominidi (Hominidae)
Skupina (tribus)	goriliny (Gorillini)
Rod (genus)	gorila (Gorilla)
Vedecký názov
	Gorilla; I. Geoffroy, 1852
	; Rozšírenie goríl: Gorila západná Gorila východná
	Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku
	Biologický portál

O iných významoch výrazu Gorila pozri Gorila (rozlišovacia stránka).

Gorila (lat. Gorilla) je rod primátov (presnejšie hominoidovcov).

Zaradenie v systéme

Zaradenie do čeľade/podčeľade nie je ustálené. Rod gorila sa môže zaradiť:

do monotypickej podčeľade gorilorodé (Gorillinae) z čeľade hominidi (Hominidae) v širšom zmysle [Wood a Constantino 2004 (in: Cracraft and Donghue 2004 ^[1] a in: Gaisler a Zima 2018)]
do podčeľade hominini (Homininae) z čeľade hominidi (Hominidae) v širšom zmysle [Groves 2001 ^[2]; Goodman 1974 ^[3]]
do podčeľade šimpanzorodé (Paninae) z čeľade hominidi (Hominidae) v širšom zmysle [Vančata 2003; Gantt 1983]
do monotypickej podčeľade gorilorodé (Gorillinae) z čeľade šimpanzovité (Panidae) [Thurzo 1998 (a Thurzo v Encyclopaedii Beliane)]
do monotypickej čeľade gorilovité (Gorillidae) [Soukup 2005]
v minulosti:
- do podčeľade Anthropithecinae z čeľade orangutanovité (Pongidae) [Wolpoff 1999]
- priamo do čeľade šimpanzovité (Panidae) [Ciochon 1983]
- do podčeľade orangutanorodé (Ponginae) z čeľade hominidi (Hominidae) v širšom zmysle
- priamo do čeľade orangutanovité (Pongidae)

Ojedinele sa gorila neklasifikuje ako samostatný rod, ale ako súčasť rodu človek (Homo) ^[4] (pozri aj článok človek (Homo)).

Charakteristika

Je to najväčší druh primátov. Dnes žije v Afrike. Je blízkym príbuzným človeka a tiež najväčším a najsilnejším ľudoopom na svete. Voľne žijúci dospelý samec váži až trikrát toľko ako človek, samice sú však menšie. Tieto veľké ľudoopice zvyčajne chodia po štyroch. Mláďatá sa šplhajú aj po stromoch. Gorily žijú v rodinnom spoločenstve, ktoré tvorí dominantný samec, niekoľko samíc a mláďatá. Tlupa pomaly putuje rozľahlým lesom aj niekoľko kilometrov a popritom požierajú rastlinnú potravu. Mimo ohrozenia sú to mierumilovné tvory, ale v prípade ohrozenia môže samec napadnúť aj leoparda či človeka, ale nikdy bez príčiny! Horské gorily dovolia človeku si aj sadnúť v ich blízkosti, ak sa presvedčia, že im nehrozí nebezpečenstvo.

Posledný spoločný predok človeka a gorily žil pred 6,2 – 8,4 (Chen 2001, Wildman 2003, Bailey 1992)/ 14,4 (Arnason 1996) / 5,8 – 6,2 (Adachi 1995) miliónmi rokov.

Systematika

Typický starý systém (1967 až cca. do konca 90. rokov)^[5]^[6]:
rod Gorila (Gorilla):

gorila obyčajná^[7]^[8]^[9] / gorila africká^[10] / gorila pralesná^[11] / gorila hôrna^[12]^[13]/ gorila^[14]/gorila nížinná^[15](Gorilla gorilla [v staršom zmysle])
- gorila obyčajná nížinná / gorila nížinná (Gorilla gorilla gorilla [v staršom zmysle])
- gorila obyčajná horská^[16]/ gorila horská / gorila vrchovská (Gorilla gorilla beringei)
- gorila obyčajná Grauerova / gorila Grauerova (Gorilla gorilla graueri) – pred rokom 1967 klasifikovaná ako súčasť Gorilla gorilla beringei

Typický nový systém (od cca. 1996/2001)^[6]^[17]^[18]^[19]:
rod Gorila (Gorilla):

gorila západná^[17]/gorila nížinná^[15] / gorila obyčajná/gorila africká/gorila pralesná^[20]/gorila hôrna/gorila ^[21] (Gorilla gorilla [v novšom zmysle])
- gorila nížinná^[17] (Gorilla gorilla gorilla [v novšom zmysle])
- gorila nigérijská^[17] (Gorilla gorilla diehli)
gorila východná^[17]/ gorila horská ^[15]/ gorila vrchovská (Gorilla beringei)
- gorila horská^[17]/ gorila vrchovská (Gorilla beringei beringei)
- ? Gorilla beringei bwindi – väčšinou zaraďovaná ako súčasť Gorilla beringei beringei
- gorila Grauerova^[17]^[15] (Gorilla beringei graueri)

Variantom tohto nového systému je systém, v ktorom je gorila Grauerova presunutá pod gorilu západnú, kde jej vedecké meno potom samozrejme znie Gorilla gorilla graueri (okrem toho je Gorilla beringei bwindi zaradená ako súčasť poddruhu Gorilla beringei beringei).^[22]^[23]

Viacerí bádatelia s rozdelením gorily na dva druhy nesúhlasia a držia sa starého systému, čiže uznávajú len jeden druh gorily a spravidla len 3 poddruhy.^[24]

K slovenským názvom treba poznamenať, že – ako hore vidno – ten istý (prominentný) autor P. Lupták v roku 2002 (v knihe Zviera) nazval druhy gorily „gorila nížinná“ a „gorila horská“, zatiaľ čo o rok neskôr (v knihe Slovenské mená cicavcov sveta) už tie isté druhy gorily nazval „gorila západná“ a „gorila východná“ a názvy „gorila nížinná“ a „gorila horská“ použil pre niektoré poddruhy týchto druhov.

Referencie

↑ [1]
↑ Groves, C. P. 2001: Primate taxonomy. Smithsonian Institution Press, Washington, DC, citované in: [2]
↑ GOODMAN: Biochemical evidence on hominid phylogeny, 1974 [3]
↑ Watson 2001 citovaný in: [4]
↑ Savci upol.cz [5]
↑ ^a ^b Groves, Colin (2002). "A history of gorilla taxonomy" . In Andrea B. Taylor & Michele L. Goldsmith. Gorilla Biology: A Multidisciplinary Perspective. Cambridge University Press. pp. 15–34. [6]
↑ gorila. In: Malá slovenská encyklopédia. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Goldpress Publishers, 1993. 822 s. ISBN 80-85584-12-3. S. 232.
↑ Svet živočíšnej ríše. Dotlač 1. vydania. Martin: Osveta, 1984. s. 91
↑ opice. In: BETINA, Vladimír et al. Malá encyklopédia biológie. Bratislava: Obzor, 1975. s. 344
↑ [7]
↑ Dohovor o ochrane sťahovavých druhov voľne žijúcich živočíchov. [8]
↑ STANĚK, V. J. Veľký obrazový atlas zvierat. Bratislava: Mladé letá, 1965. s. 485
↑ Afrika. In: Pyramída. s. 44.
↑ gorila. In: Pyramída S. 1142
↑ ^a ^b ^c ^d BURNIE, D. et al.: Zviera. Bratislava: Ikar, 2002. ISBN 80-551-0375-5. s. 135 (kapitolu prekladal P. Lupták)
↑ vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 93/1999 Z. z. o chránených rastlinách a chránených živočíchoch a o spoločenskom ohodnocovaní chránených rastlín, chránených živočíchov a drevín
↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g LUPTÁK, Peter. Slovenské mená cicavcov sveta. [1. vyd.] Bojnice : Zoologická záhrada, 2003. 218 s. ISBN 80-969059-9-6. S. 60.
↑ Mammal Species of the World 3rd ed. [9]
↑ Mikko's Phylogeny Archive [10]
↑ gorila. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 2008. 670 s. ISBN 978-80-224-0982-7. Zväzok 5. (Galb – Hir), s. 230.
↑ NARIADENIE KOMISIE (EÚ) č. 750/2013 z 29. júla 2013, ktorým sa mení nariadenie Rady (ES) č. 338/97 o ochrane druhov voľne žijúcich živočíchov a rastlín reguláciou obchodu s nimi
↑ Vančata 2010 citovaný v: [11]
↑ gorila. In: Encyklopedie antropologie [12]
↑ HARCOURT, Alexander H.; STEWART, Kelly J.. Gorilla Society (Conflict, Compromise, and Cooperation Between the Sexes). [s.l.] : University of Chicago Press, 2007. 416 s. ISBN 978-0-226-31602-4. S. 66 – 72.

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Gorila
Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Gorila
Wikislovník ponúka heslo Gorila

Externé odkazy

Gorily

Tento článok týkajúci sa živočíchov je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.

[1] [1]

[2] Groves, C. P. 2001: Primate taxonomy. Smithsonian Institution Press, Washington, DC, citované in: [2]

[3] GOODMAN: Biochemical evidence on hominid phylogeny, 1974 [3]

[4] Watson 2001 citovaný in: [4]

[5] Savci upol.cz [5]

[Groves-6] Groves, Colin (2002). "A history of gorilla taxonomy" . In Andrea B. Taylor & Michele L. Goldsmith. Gorilla Biology: A Multidisciplinary Perspective. Cambridge University Press. pp. 15–34. [6]

[7] rila. In: Malá slovenská encyklopédia. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Goldpress Publishers, 1993. 822 s. ISBN 80-85584-12-3. S. 232.

[8] Svet živočíšnej ríše. Dotlač 1. vydania. Martin: Osveta, 1984. s. 91

[9] . In: BETINA, Vladimír et al. Malá encyklopédia biológie. Bratislava: Obzor, 1975. s. 344

[10] [7]

[11] Dohovor o ochrane sťahovavých druhov voľne žijúcich živočíchov. [8]

[12] STANĚK, V. J. Veľký obrazový atlas zvierat. Bratislava: Mladé letá, 1965. s. 485

[13] Afrika. In: Pyramída. s. 44.

[14] rila. In: Pyramída S. 1142

[Burnie-15] BURNIE, D. et al.: Zviera. Bratislava: Ikar, 2002. ISBN 80-551-0375-5. s. 135 (kapitolu prekladal P. Lupták)

[16] vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 93/1999 Z. z. o chránených rastlinách a chránených živočíchoch a o spoločenskom ohodnocovaní chránených rastlín, chránených živočíchov a drevín

[L2003-17] ↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g LUPTÁK, Peter. Slovenské mená cicavcov sveta. [1. vyd.] Bojnice : Zoologická záhrada, 2003. 218 s. ISBN 80-969059-9-6. S. 60.

[18] Mammal Species of the World 3rd ed. [9]

[19] Mikko's Phylogeny Archive [10]

[20] rila. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 2008. 670 s. ISBN 978-80-224-0982-7. Zväzok 5. (Galb – Hir), s. 230.

[21] NARIADENIE KOMISIE (EÚ) č. 750/2013 z 29. júla 2013, ktorým sa mení nariadenie Rady (ES) č. 338/97 o ochrane druhov voľne žijúcich živočíchov a rastlín reguláciou obchodu s nimi

[22] Vančata 2010 citovaný v: [11]

[23] rila. In: Encyklopedie antropologie [12]

[24] HARCOURT, Alexander H.; STEWART, Kelly J.. Gorilla Society (Conflict, Compromise, and Cooperation Between the Sexes). [s.l.] : University of Chicago Press, 2007. 416 s. ISBN 978-0-226-31602-4. S. 66 – 72.

[1]

[2]

[3]

[4]

[5]

[6]

[7]

[8]

[9]

[10]

[11]

[12]

[13]

[14]

[15]

[16]

[17]

[18]

[19]

[20]

[21]

[22]

[23]

[24]

z d u Homininae v širšom zmysle, teda ľudia, šimpanzy, gorily a ich blízki príbuzní
?rod Pierolapithecus	?Pierolapithecus catalaunicus
?rod Nakalipithecus	?Nakalipithecus nakayamai
? rod Langsonia	?Langsonia liquidens
? rod uranopitek – Ouranopithecus	?Ouranopithecus macedoniensis
? rod Graecopithecus	?Greacopithecus freybergi
? rod Samburupithecus	?Samburupithecus kiptalami
rod Chorapithecus	Chorapithecus abyssinicus
rod gorila – Gorilla	gorila západná – Gorilla gorilla gorila východná – Gorilla beringei
rod šimpanz – Pan	Pan sp. (fosílne nálezy) šimpanz bonobo – Pan paniscus šimpanz učenlivý – Pan troglodytes
?rod Sahelanthropus	?Sahelanthropus tchadensis
rod Orrorin	Orrorin tugenensis
rod ardipitek – Ardipithecus	ardipitek aramiský – Ardipithecus ramidus Ardipithecus kadabba
rod australopitek – Australopithecus	australopitek jazerný – Australopithecus anamensis ? Australopithecus sp. Clarke australopitek africký – Australopithecus africanus australopitek afarský – Australopithecus afarenis australopitek bahrelghazálsky – Australopithecus bahrelghazali ?Australopithecus sicilianus ?Australopithecus praegens Australopithecus sediba Australopithecus garhi
rod parantrop alebo australopitek – Paranthropus alebo Australopithecus	parantrop robustný – Paranthropus robustus parantrop Boiseov Paranthropus boisei parantrop etiópsky – Paranthropus aethiopicus
rod Kenyanthropus	Kenyanthropus platyops
rod človek – Homo	Homo sp. (viacero nálezov) ?Homo gautengensis človek turkanský – Homo rudolfensis človek zručný – Homo habilis ?človek pracujúci – Homo ergaster ?človek gruzínsky – Homo georgicus človek vzpriamený – Homo erectus (zahŕňa: človek trinilský – Homo erectus erectus · človek modžokertský – Homo erectus modjokertensis · človek pekinský – Homo erectus pekinensis · človek lantiansky – Homo erectus lantianensis) človek predchodca – Homo antecessor ?človek floreský – Homo floresiensis ?Homo sp. Altai/Homo altaiensis človek heidelberský/archaický Homo sapiens – Homo heidelbergensis · (zahŕňa: človek heidelberský v užšom zmysle – Homo heidelbergensis sensu stricto · človek cepranský – Homo cepranensis · človek steinheimský – Homo steinheimensis · človek rodézsky – Homo rhodesiensis · človek mauretánsky – Homo mauritanicus · človek ngandonský – Homo soloensis · iné) človek neandertálsky – Homo neanderthalensis človek rozumný – Homo sapiens (zahŕňa: Homo helmei · Homo sapiens idaltu · človek palestínsky – Homo sapiens palestinus · kromaňonec · Homo kanamensis · iné)