Javorinka (Galanta)
| Javorinka | |
| Štefánikovo (do r. 1960) | |
| mestská časť Galanty | |
 | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Kraj | Trnavský kraj |
| Okres | Galanta |
| Nadmorská výška | 118 m n. m. |
| Súradnice | 48°10′12″S 17°42′40″V / 48,169903°S 17,711135°V |
| Prvá pís. zmienka | 1921 |
| PSČ | 925 01 |
| EČV (do r. 2022) | GA |
| Tel. predvoľba | +421-31 |
  Poloha mestskej časti na Slovensku
| |
 Interaktívna mapa mestskej časti
| |
| Wikimedia Commons: Javorinka (Galanta) | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Demonym: Javorinčan
| |
Javorinka (staršie názvy pozri nižšie) je časť obce a základná sídelná jednotka mesta (a katastrálneho územia) Galanta. V roku 2011 mala 256 obyvateľov. [1]
Od centra Galanty je Javorinka dosť vzdialená, nachádza sa bezprostredne vedľa obce Matúškovo. Do roku 1960 bola Javorinka samostatná obec a do roku 1936 to bola súčasť obce Matúškovo (podrobnosti pozri nižšie).
Názvy
[upraviť | upraviť zdroj]Oficiálne slovenské názvy[2][3][4]:
- 1921 - 1948: Štefánikov (do roku 1936 časť obce Takšoň, dnes nazývanej Matúškovo)
- 1948 – 1960: Štefánikovo
- od 1961: Javorinka (časť obce Galanta)
Maďarské názvy:
V rokoch 1923 - 1938 boli polooficiálne maďarské názvy sídla Stefankó a Stefanyikó, neoficiálne názvy boli Stefankói fődek a Sárditelep. V rokoch 1938 - 1945 bolo sídlo prechodne de-facto súčasťou Maďarska, kde jeho oficiálny názov znel Sárditelep (pričom Sárditelep bol zrejme znovu pripojený k obci Takšoň). Niektoré zdroje nepresne uvádzajú, že maďarský názov obce je Kórószegmajor; Kórószegmajor bol v skutočnosti trochu iná historická lokalita (severne od Javorinky).
[5][6][7][8][9][10]
Dejiny
[upraviť | upraviť zdroj]Sídlo vzniklo pod názvom Štefánikov (časť obce Takšoň, čiže Matúškovo) v rámci prvej česko-slovenskej pozemkovej reformy podľa zákona 215/1919[11] osídlením 39 slovenských rodín pôvodom hlavne z Považia (Papradno, Brvnište, Strečno) a Rajeckej doliny.[12][13] Štefánikov je uvádzaný ako prvá česko-slovenským štátom organizovaná kolónia na Slovensku.[14] Kolónia vznikla podľa projektu staviteľa Ing. Mášu zo Žiliny, prvé stavby boli skolaudované v roku 1925.[12] Významnú časť osídlencov tvorili navrátilci „z Ameriky“ (USA)[12] z rokov 1911 – 1920. V roku 1936 sa kolónia stala samostatnou obcou. Po prvej viedenskej arbitráži v roku 1938 sa Štefánikov de facto stal súčasťou Maďarského kráľovstva. Od roku 1945 bol de facto znovu súčasťou Česko-Slovenska. V roku 1948 bol premenovaný na Štefánikovo. V roku 1960 bolo Štefánikovo pripojené k mestu Galanta ako jeho mestská časť, a to pod novým názvom Javorinka.
Spoločenský a hospodársky život
[upraviť | upraviť zdroj]V roku 1924 vznikol dobrovoľný hasičský zbor, od roku 1928 bola v kolónii (osade) zriadená školská budova (jednotriedka, časom dvojtriedka).[14]
Pôvodní osadníci boli výlučne veriaci katolíci, navštevovali zbory v susednom Matúškove alebo v Galante, od roku 1936 so snahou o vybudovanie kostola. Počas rokov 1938 – 1945 vyučovacím jazykom zostala slovenčina. V súčasnosti v Javorinke existuje Detské centrum. V roku 1950 vzniklo v Javorinke Jednotné roľnícke družstvo Javorinka (v súčasnosti ako Poľnohospodárske družstvo), nachádza sa tam potravinový veľkoobchod, predajňa potrieb pre domáce zvieratá a chovateľská stanica chrtov.[chýba zdroj]
Pamiatky
[upraviť | upraviť zdroj]Kostol
[upraviť | upraviť zdroj]Bol postavený až v roku 2000 na mieste pôvodnej drevenej zvonice z roku 1924, ktorá bola aj požiarnou zbrojnicou.[chýba zdroj]
Pamätník založenia obce[14]
[upraviť | upraviť zdroj]Prvý pamätník bol vyhotovený ako pilier s menoslovom zakladateľov kolónie, a to na mieste bývalej požiarnej zbrojnice. Pri výstavbe kostola pamätník zanikol a zoznam zakladateľov kolónie je umiestnený na dvoch pamätných tabuliach na kostole (pri vstupnej bráne do kostola).
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ [1]
- ↑ Galanta; Matúškovo. In: MAJTÁN, M.: Názvy obcí Slovenskej republiky. Vývin v rokoch 1773 - 1997. Bratislava: Veda. 1998.
- ↑ Galanta. In: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku. 1. vyd. Zväzok I. Bratislava : Veda, 1977
- ↑ Takšoň. In: Masarykův slovník naučný VII, 1933, S. 144
- ↑ NÉMETH, Z. Pozsony megyei Taksony helynevei. In: NÉVTANI ÉRTESÍTŐ 7 1982 (najmä str. 23, 24) [2]
- ↑ SIMON, Attila. Telepesek és telepes falvak Dél-Szlovákiában a két világháború között. Somorja : Fórum Kisebbségkutató Intézet, 2009. 286 s. Dostupné online. ISBN 978-80-89249-27-5. S. 237.
- ↑ BUKOVSZKY, László. Mátyusföld. 1. kiad. vyd. Dunaszerdahely : Fórum Kisebbségkutató Intézet, 2005. 385 s. Dostupné online. ISBN 80-8062-277-9. S. 184.
- ↑ Magyarország Katonai Felmérése (1941) | Mapire - Történelmi Térképek Online [online]. mapire.eu, [cit. 2021-03-16]. Dostupné online.
- ↑ A honvédelemről szóló 1939. II. T. C. 229 §-ban foglalt felh... [B XV c 363] [online]. maps.hungaricana.hu, [cit. 2021-03-16]. Dostupné online.
- ↑ Galántai j. [online]. arcanum.hu, [cit. 2021-03-16]. Dostupné online.
- ↑ Zákon 215/1919 [online]. [Cit. 2020-01-25]. Dostupné online.
- ↑ a b c Eva Horváthová, Ján Oberta, Patrik Oberta: Javorinka - 90 rokov 1921-2011, zborník výstavy, Galanta-Javorinka 2011
- ↑ Miroslav Košťany: Cesta za chlebom, nepredajná publikácia vydaná MsNV Galanta, 1971, 42 strán formátu A5
- ↑ a b c PUKKAI, LADISLAV.. Dejiny Javorinky : mestská časť Galanta, 85, 1921-2006. Galanta. Slovakia : [s.n.], 2006. Dostupné online. ISBN 80-969521-2-9.