Litovčina
| Litovčina (lietuviškai, lietuvių kalba) | |
| Štáty |  Litva |
|---|---|
| Región | pobaltské štáty |
| Počet hovoriacich | 3,15 milióna |
| Klasifikácia | indoeurópske jazyky
|
| Písmo | latinka |
| Postavenie | |
| Úradný jazyk | Litva Európska úniaUznaný menšinový jazyk:  Poľsko |
| Regulátor | Komisia litovského jazyka (Valstybinė lietuvių kalbos komisija) |
| Jazykové kódy | |
| ISO 639-1 | lt |
| ISO 639-2 | lit |
| Wikipédia | |
| Adresa | lt.wikipedia.org |
| Pomenovanie | Vikipedija - Laisvąją enciklopediją |
| Pozri aj: Jazyk – Zoznam jazykov | |
Litovčina je jazyk z indoeurópskej rodiny z vetvy baltských jazykov. Má dve nárečia – žemajtské (dolnolitovské) a aukštajské (hornolitovské). Základom litovskej abecedy je latinka doplnená o diakritiku.
Je to pre mnohých jazykovedcov zaujímavý jazyk, pretože si zo všetkých iných živých indoeurópskych jazykov zachoval archaické črty vo fonológii a morfológii. Niektoré fakty poukazujú na to, že skupina baltských jazykov existovala oddelene od iných skupín indoeurópskych jazykov už v 10. storočí pred Kr. Vývoj baltských jazykov z indoeurópčiny je nevyjasnený.
Dejiny litovčiny
[upraviť | upraviť zdroj]
Východobaltské jazyky sa oddelili od západobaltských jazykov (hypoteticky nazývaných protobaltské jazyky) medzi rokmi 400 – 600. Diferenciácia medzi litovským a lotyšským jazykom sa začala okolo roku 800, ale ešte dlho po tom boli tieto dva jazyky dialektami jedného litovského jazyka. V 13. – 14. storočí mali veľký vplyv na vývoj lotyšského a litovského jazyka Livónci, ktorí v tomto období obsadili územia okolo rieky Daugavy. Toto územie takmer zhodovalo s územím dnešnej Litovskej republiky. Definitívne zmizli až v 17. storočí.
Najstaršia písomná pamiatka litovského jazyka pochádza z roku 1545. Je to prepis modlitby zo skoršieho origenálu napísaný rukou na poslednej strane knihy Tractatus sacerdotalis vytlačenej v Štrasburgu. Text je napísaný v dzukiijskom dialekte. Ale niet pochýb o tom, že cirkevné litovské texty sa rozširovali na území Litvy už skôr – dokonca v 14. storočí. Veď v roku 1387 bolo v Litve oficiálne prijaté kresťanstvo a litovský ľud sa potreboval vzdelať aj v tomto smere. V historických análoch sa píše, že prvé cirkevné texty do litovského jazyka prekladal už Jogail
Súčasný litovský jazyk sa začal formovať v polovici 16. storočia. V roku 1547 v Kaliningrade (po litovsky: Karaliaučus) bola vytlačená prvá litovská kniha – luteránsky katechizmus Martiniasa Mažvidasa – v žemajtskom dialekte. Je to vlastne prvá litovská učebnica čítania a písania, v ktorej autor spomína pojem litovská abeceda a niekoľko ním vymyslených gramatických termínov. Úroveň gramotnosti litovcov na prelome 17. a 18. storočia bola nízka, preto knihy boli všetkým dostupné. Vydaním tejto knihy sa od tohto momentu v Litve datuje vznik spisovného litovského jazyka.
V roku 1620 vyšla prvá Učebnica litovčiny – Dictionarium trium linguarum – od Konstantinasa Sirvindasa, ktorá bola následne ešte päťkrát vydaná. V roku 1653 Danielius Kliainus napísal učebnicu gramatiky litovského jazyka Grammatica Litvanica.
Litovskí jazykovedci sa počnúc 17. storočím začali zaoberať vedeckým výskumom litovského jazyka, ktorý v sa v 19. storočí zintenzívnil. Veľmi veľký význam pre ďalší vývin jazyka mali práce litovského jazykovedca 19. storočia Jonasa Jablonskisa.
V roku 1864 po Januárovom povstaní Michail Nikolajevič Muraviev (generál-gubernátor Litvy) zakázal používať latinskú abecedu a tlačené texty v litovskom jazyku. Tlač litovských kníh však naďalej pokračovala za hranicami krajiny vo Východnom Prusku a v USA. Aj keď sa pod hrozbou smrti tieto knihy do Litvy privážali, pomocou nich totiž vzrastalo národné povedomie Litovcov, zákaz sa v roku 1904 zrušil.
Súčasný litovský jazyk
[upraviť | upraviť zdroj]Dnes je litovčina úradným jazykom Litvy. Litovský jazyk však používa aj litovská menšina v Poľsku (5,8 tisíc), Bielorusku a Kaliningradskej oblasti (18 000) a tiež litovskí emigranti v USA (800 000), Rusku, Anglicku, Nemecku, Lotyšsku, Kanade, Austrálii, Brazílii a Argentíne. Celkovo litovským jazykom rozpráva 4 000 000 ľudí vrátane Litovcov v Litve.
Litovská abeceda
[upraviť | upraviť zdroj]Pre zápis litovského jazyka sa od 16. storočia používa mierne upravená latinka. V druhej polovici 60. rokov 19. storočia sa do popredia dostala cyrilika a azbuka, ale v konečnom dôsledku ju Litovci neprijali. V roku 1905 sa uskutočnila pravopisná reforma litovského jazyka, podľa ktorej dnes v súčasnej litovskej abecede existuje 32 písmen:
| Veľké písmená | A | Ą | B | C | Č | D | E | Ę | Ė | F | G | H | I | Į | Y | J | K | L | M | N | O | P | R | S | Š | T | U | Ų | Ū | V | Z | Ž |
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| Malé písmená | a | ą | b | c | č | d | e | ę | ė | f | g | h | i | į | y | j | k | l | m | n | o | p | r | s | š | t | u | ų | ū | v | z | ž |
Pre zápis niektorých zvukov spoluhlások sa používa kombinácia – „ch“.
Samohlásky
[upraviť | upraviť zdroj]Litovčina má 12 samohlások. Doplnkami k štandardnej latinke sú písmená „ą“, „ę“, „į“, „ų“, (tzv. nosné), ktoré historicky označovali nosovky (ako v súčasnom poľskom jazyku). Vyslovujú sa ako písmeno „n“ v slove Hanka.
| Veľké písmená | Ą | Ę | Į | Ų |
|---|---|---|---|---|
| Malé písmená | ą | ę | į | ų |
Ďalším typom samohlások sú písmená „ė“ a „ū“, ktoré sa v slovenčine vyslovujú ako dlhé.
| Veľké písmená | Ė | Ū |
|---|---|---|
| Malé písmená | ė | ū |
Spoluhlásky
[upraviť | upraviť zdroj]V litovčine existuje 20 spoluhlások, ktoré sa píšu latinkou. Navyše sa tu vyskytuje zložka CH ako v slovenčine.
| Veľké písmená | B | C | Č | D | F | G | H | J | K | L | M | N | P | R | S | Š | T | V | Z | Ž |
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| Malé písmená | b | c | č | d | f | g | h | j | k | l | m | n | p | r | s | š | t | v | z | ž |
| Slovenčina | b | c | č | d | f | g | h | j | k | l | m | n | p | r | s | š | t | v | z | ž |
Akcentológia v litovskom jazyku
[upraviť | upraviť zdroj]Akcent (prízvuk) v litovskom jazyku je veľmi dôležitý. Málo jazykov totiž má taký prízvuk ako litovský jazyk. Ak je napríklad v anglickom jazyku prízvuk individuálny, v slovenčine a lotyštine je na 1. slabike, v poľštine na predposlednej slabike, vo francúzštine vždy padá na tretiu slabiku, v macedónčine na 3. slabike od konca, v litovčine existuje celý systém pravidiel prízvukov a intonácie vo vetách.
Prízvučná môže byť ktorákoľvek slabika. V priebehu skloňovania (časovania) sa miesto prízvuku mení. Dlhá prízvučná slabika má dodatočnú prozodickú charakteristiku – intonáciu. Rozlišujeme intonáciu klesajúcu („akut“) a intonáciu stúpajúcu („cirkumflex“).
Poloha prízvuku je zásadným faktorom litovského slova a má fonologickú funkciu, tzn. slová sa môžu líšiť polohou prízvuku – prízvuk je v litovčine významotvorný.
- giria (chváli) – giria (les)
- kasa (ryje) – kasa (cop)
- karti (vešať) – karti (horká)
V litovskom jazyku, na rozdiel od lotyšského jazyka, existujú dvojslabičné slová so stúpajúcou a klesajúcou intonáciou (lauki a laukas) a rozličným prízvukom. Lotyština tento jav počas fínskeho vplyvu v krajine stratila a presunula prízvuk na prvú slabiku.
Litovské dialekty
[upraviť | upraviť zdroj]Litovský jazyk sa rozdeľuje na dva dialekty – aukštajský dialekt (po litovsky: aukštaičių tarmės) a žemajtský dialekt (po litovsky: žemaičių tarmės). Pochádzajú z litovských slov vysoký (aukštaičių) a nízky (žemaičių) a ohraničujú územie obyvateľov okolo rieky Nemunas, ktorí nimi hovorili. Tieto dialekty sa ešte delia na tri poddialekty.
Aukštajský dialekt:
- východní Aukštajti
- západní Aukštajti (Suvalkovia)
- južní Aukštajti (Dzukovia)
Žemajtský dialekt:
- zapadní Žemajti (klajpedské nárečie)
- severozápadní Žemajti (telšiajské nárečie)
- južní Žemajti (razsejnícke nárečie)
Súčasný litovský jazyk je založený na dialekte západných Aukštajcov – Suvalkov.
Gramatika
[upraviť | upraviť zdroj]Litovčina je syntetický jazyk. Rozlišuje v základe tri časy – prítomný, minulý a budúci. Zvláštnosťou je tzv. minulý opakovaný čas, ktorý sa v jazyku vyskytuje minimálne. Má jednu formu oznamovacieho spôsobu, ktorá sa v minulom čase môže kombinovať s príčastiami.
Nijaký iný jazyk nemá toľko príčastí ako litovčina! Súčasný litovský jazyk používa obrovské množstvo príčastí a v tomto mu patrí prvenstvo. Pre každý čas existuje v litovčine aktívne a pasívne príčastie, okrem litovskej zvláštnosti – minulého opakovaného času, – ktorý má len aktívne príčastie. Pomocou týchto príčastí sa vytvárajú formy činného a trpného rodu.
Litovský jazyk má dva gramatické rody – mužský a ženský. Stredný rod sa prakticky nevyskytuje. Má päť vzorov podstatných mien a tri vzory prídavných mien.
Podstatné mená
[upraviť | upraviť zdroj]Podstatné a prídavné mená sa skloňujú siedmimi pádmi – tými istými ako v slovenčine.
| Slovensky | Litovsky | Otázka |
|---|---|---|
| Nominatív | Vardininkas | Kas? |
| Genitív | Kilmininkas | Ko? |
| Datív | Naudininkas | Kam? |
| Akuzatív | Galininkas | Ką? |
| Inštrumentál | Įnagininkas | Kuo? |
| Lokál | Vietininkas | Kur? |
| Vokatív | Šauksmininkas |
Lokál je však nahradený tzv. miestnym pádom, ktorý je bezpredložkový. Ten sa ešte delí na ďalšie štyri pády:
- inesív – v lese, v lesoch (miške, miškuose)
- illatív – do lesa, do lesov (miškan, miškuosna) (používa sa v hovorovej reči)
- adessív – pri lese, pri lesoch (miškiep, miškuosemp)
- allatív – k lesu, k lesom (miškop, miškump) (používa sa v niektorých stálych slovných spojeniach)
V súčasnosti sa v jazyku zachoval iba inesív. Práve on figuruje v gramatických pádoch podstatných mien pod názvom miestny pád.
Litovčina používa aj produktívny pád vokatív, ktorý sa používa pri oslovení. V množnom čísle má tvar nominatívu.
Litovčina prechyľuje ženské priezviská a to tak, že koncovka priezviska -aitė, -ytė alebo -(i)utė označuje slobodné dievča, koncovka -ienė vydatú ženu.[1]
Skloňovanie
[upraviť | upraviť zdroj]Podstatné mená v litovčine sa zaraďujú do piatich skupín skloňovania.
| 1. skupina | -as, -ias, -ys, -jas | vakaras (vakaro) = večer, tarnautojas (tarnautojo) = sluha, butelis (butelio) = fľaša |
|---|---|---|
| 2. skupina | -a, -ia, -ė | daina (dainos) a giesmė (giesmės) = pieseň |
| 3. skupina | niektoré na -is | akis (akies) = oko, ausis (ausies) = ucho, dalis (dalies) = časť, dantis (danties) = zub, debesis (debesies) = oblak, žveris (žveries) = zviera |
| 4. skupina | -us, -ius | alus (alaus) = pivo, sūnus (sūnaus) = syn, direktorius (direktoriaus) = riaditeľ |
| 5. skupina | -uo, niektoré na -ė a -is | vanduo (vandens) = voda, akmuo (akmens) = kameň, šuo (šuns) = pes, sesuo (sesers) = sestra, duktė (dukters) = dcéra, mėnuo (mėnesio) = mesiac |
Slovesá
[upraviť | upraviť zdroj]Slovesá môžu mať tieto tvary: neurčitok, prítomný, minulý, budúci čas, frekventatív. Litovčina má bohatý systém príčastí. Tretia osoba jednotného a množného čísla majú vždy rovnaký tvar.
Časovanie slovies
[upraviť | upraviť zdroj]Prítomný čas
| dirbti = pracovať | norėti = chcieť | skaityti = čítať | |
|---|---|---|---|
| 1. sg. | dirbu | noriu | skaitau |
| 2. sg. | dirbi | nori | skaitai |
| 3. sg. | dirba | nori | skaito |
| 1. pl. | dirbame | norime | skaitome |
| 2. pl. | dirbate | norite | skaitote |
| 3. pl | dirba | nori | skaito |
Minulý čas
| dirbti = pracovať | norėti = chcieť | skaityti = čítať | |
|---|---|---|---|
| 1. sg. | dirbau | norėjau | skaičiau (palatalizácia – vznik afrikáty t→č) |
| 2. sg. | dirbai | norėjai | skaitei |
| 3. sg. | dirbo | norėji | skaitė |
| 1. pl. | dirbome | norėjome | skaitėme |
| 2. pl. | dirbote | norėjote | skaitėte |
| 3. pl | dirbo | norėjo | skaitė |
Budúci čas – infinitív bez koncovky -ti + s + koncovka.
| dirbti = pracovať | norėti = chcieť | skaityti = čítať | |
|---|---|---|---|
| 1. sg. | dirb-s-iu | norė-s-iu | skaity-s-iu |
| 2. sg. | dirb-s-i | norė-s-i | skaity-s-i |
| 3. sg. | dirb-s | norė-s | skaity-s |
| 1. pl. | dirb-s-ime | norė-s-ime | skaity-s-ime |
| 2. pl. | dirb-s-ite | norė-s-ite | skaity-s-ite |
| 3. pl | dirb-s | norė-s | skaity-s |
Frekventatív (opakovaný dej v minulosti) – infinitív bez koncovky -ti + dav + koncovka.
| dirbti = pracovať | norėti = chcieť | skaityti = čítať | |
|---|---|---|---|
| 1. sg. | dirb-dav-au | norė-dav-au | skaity-dav-au |
| 2. sg. | dirb-dav-ai | norė-dav-ai | skaity-dav-ai |
| 3. sg. | dirb-dav-o | norė-dav-o | skaity-dav-o |
| 1. pl. | dirb-dav-ome | norė-dav-ome | skaity-dav-ome |
| 2. pl. | dirb-dav-ote | norė-dav-ote | skaity-dav-ote |
| 3. pl | dirb-dav-o | norė-dav-o | skaity-dav-o |
Kondicionál
[upraviť | upraviť zdroj]Podmieňovací spôsob (pracoval by som, chcel by som, čítal by som)
| dirbti = pracovať | norėti = chcieť | skaityti = čítať | |
|---|---|---|---|
| 1. sg. | dirb-č-iau | norė-č-iau | skaity-č-iau |
| 2. sg. | dirb-t-um (ei) | norė-t-um (ei) | skaity-t-um (ei) |
| 3. sg. | dirb-t-ų | norė-t-ų | skaity-t-ų |
| 1. pl. | dirb-t-ume / umėme | norė-t-ume / umėme | skaity-t-ume / umėme |
| 2. pl. | dirb-t-ute / umėte | norė-t-ute / umėte | skaity-t-ute / umėte |
| 3. pl | dirb-t-ų | norė-t-ų | skaity-t-ų |
Imperatív
[upraviť | upraviť zdroj]Rozkazovací spôsob
| dirbti = pracovať | norėti = chcieť | skaityti = čítať | |
|---|---|---|---|
| 1. sg. | – | – | – |
| 2. sg. | dirb-k | norė-k | skaity-k |
| 3. sg. | tegu + prítomný čas | tegu + prítomný čas | tegu + prítomný čas |
| 1. pl. | dirb-k-ime | norė-k-ime | skaity-k-ime |
| 2. pl. | dirb-k-ite | norė-k-ite | skaity-k-ite |
| 3. pl | tegu + prítomný čas | tegu + prítomný čas | tegu + prítomný čas |
Číslovky
[upraviť | upraviť zdroj]| číslovka | po litovsky |
|---|---|
| 1 | vienas |
| 2 | du, dvi (mužský rod / ženský rod) |
| 3 | trys |
| 4 | keturi, keturios |
| 5 | penki, penkios |
| 6 | šeši, šešios |
| 7 | septyni, septynios |
| 8 | aštuoni, aštuonios |
| 9 | devyni, devynios |
| 10 | dešimt |
| 11 | vienuolika |
| 12 | dvylika |
| 13 | trylika |
| 14 | keturiolika |
| 15 | penkiolika |
| 16 | šešiolika |
| 17 | septyniolika |
| 18 | aštuoniolika |
| 19 | devyniolika |
| 20 | dvydešimt |
| 30 | trysdešimt |
| 40 | keturiasdešimt |
| 50 | penkiasdešimt |
| 60 | šešiasdešimt |
| 70 | septyniasdešimt |
| 80 | aštuoniasdešimt |
| 90 | devyniasdešimt |
| 100 | šimtas |
| 1000 | tūkstantis |
Slovníček
[upraviť | upraviť zdroj]| po slovensky | po litovsky | poznámka |
|---|---|---|
| Litovec | Lietuvis | |
| Litovka | Lietuvė | |
| Litovsky | Lietuviškai | |
| Litva | Lietuva | |
| Lotyšsko | Latvija | |
| Lotyš | Latvis | |
| Lotyška | Latvė | |
| Vitajte v... | Sveiki atvykę į... | |
| Ahoj (neformálne) | Labas | |
| Dovi | Iki! | |
| Dovidenia | Iki pasimatymo!
Viso gero! Sudie! |
|
| Ako sa voláte? | Koks jūsų vardas? | |
| Ako sa voláš? | Kuo tu vardu? | |
| Prosím | Prašau | |
| Ďakujem | Ačiū | |
| Koľko to stojí? | Kiek tai kainuoja? | |
| Áno | Taip
Jo |
|
| Nie | Ne | |
| Možno | Gal | |
| Prepáč/prepáčte. | Atsiprašau. | |
| Pomôžte | Padėkite | |
| Nerozumiem. | Nesuprantu. | |
| Hovoríš po anglicky? | Ar tu kalbi angliškai? | |
| Hovoríte po anglicky? | Ar jūs kalbate angliškai? | |
| Hovorím rusky. | Moku (kalbėti) rusiškai. | |
| Nehovorím litovsky. | Nekalbu lietuviškai. | |
| Môžete hovoriť rusky. | Galite kalbėti rusiškai? | (vyslovuje sa Gálite kalbéti...) – vo východnej časti žiaden problém |
| Kde je...? | Kur yra…? | |
| Som cudzinec. | Aš esu užsienietis. | |
| Som Slovák. | Aš esu Slovakas. | |
| Som Slovenka. | Aš esu Slovakė. | |
| Som zo Slovenska. | Aš esu iš Slovakijos. | |
| V Litve som po prvýkrát. | Aš esu Lietuvoje pirmą kartą. | |
| Litva sa mi páči. | Lietuva man patinka. | |
| V Litve sa mi páči. | Lietuvoje man patinka. | |
| Ide tento autobus do...? | Ar šis autobusas važiuos į...? |
Dni v týždni
[upraviť | upraviť zdroj]Dni v týždni Litovci počítajú. Doslovný preklad znamená "prvý deň", "druhý deň"...
Zaujímavé je, že keď Litovci chcú povedať, že niečo je v pondelok, nepoužijú lokál jednotného čísla ako my (v kom? v čom?), ale akuzatív jednotného čísla (koho? čo?). To isté platí aj pri mesiacoch. Ak chcú vyjadriť opakovanosť (napr. že niečo sa opakuje každý pondelok alebo žito sa seje vždy v auguste (každý rok)) tak použijú inštrumentál množného čísla.
| po slovensky | po litovsky |
|---|---|
| pondelok | pirmadienis |
| utorok | antradienis |
| streda | trečiadienis |
| štvrtok | ketvirtadienis |
| piatok | penktadienis |
| sobota | šeštadienis |
| nedeľa | sekmadienis |
Mesiace v roku
[upraviť | upraviť zdroj]Názvy litovských mesiacov sú odvodené z etymológie.
| po slovensky | po litovsky | poznámka |
|---|---|---|
| január | sausis | odvodené od slova suchý |
| február | vasaris | |
| marec | kovas | havran |
| apríl | balandis | holub |
| máj | gegužė | kukučka |
| jún | birželis | odvodené od slova breza |
| júl | liepa | lipa |
| august | rugpjūtis | odvodené od kosenia žita |
| september | rugsėjis | odvodené od siatia žita |
| október | spalis | |
| november | lapkritis | lapas = list; kristi, krenta, krito = padať; teda analógia českému listopad |
| december | gruodis | odvodené od zamrznutej zeme |
Komunikácia Litovec vs. Lotyš
[upraviť | upraviť zdroj]Litovčina je gramaticky blízko príbuzná s lotyštinou, ale hovorcovia oboch jazykov si navzájom veľmi nerozumejú. Mnohé slovíčka sú si podobné, časté sú ale prípady, kedy to isté slovo označuje úplne niečo iné. Rozdiely medzi litovčinou a lotyštinou sú v slovnej zásobe oveľa väčšie než medzi slovenčinou a češtinou. Občas pri vzájomnej komunikácii Litovca a Lotyša môže dôjsť k trapasom.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ MRUŠKOVIČ, Viliam. Európa jazykov a národov na prahu tretieho tisícročia. Martin : Matica slovenská, 2008. 517 s. ISBN 978-80-7090-858-7. S. 274.
