Molière
| Molière | |
| francúzsky herec a dramatik | |
 | |
| Narodenie | 15. január 1622 Paríž, Francúzske kráľovstvo |
|---|---|
| Úmrtie | 17. február 1673 (51 rokov) Paríž, Francúzske kráľovstvo |
| Podpis |  |
| Odkazy | |
| Projekt Gutenberg | Molière (plné texty diel autora) |
| Commons |  Molière |
Molière, vlastným menom Jean Baptiste Poquelin (pokrstený 15. januára 1622, Paríž, Francúzske kráľovstvo – † 17. február 1673, Paríž) bol francúzsky herec, dramatik, režisér a divadelný riaditeľ. Spolu s Pierrom Corneillom a Jeanom Racinom patrí k trojici najvýznamnejších dramatikov francúzskeho klasicizmu. Pre komédiu má podobný význam ako William Shakespeare pre tragédiu.
Molière bol všeobecne považovaný za jedného z najväčších spisovateľov francúzskeho jazyka a svetovej literatúry. Medzi jeho zachované diela patria komédie, frašky, tragikomédie, comédie-ballets a ďalšie. Jeho hry boli preložené do všetkých hlavných žijúcich jazykov a v Comédie-Française sa hrajú častejšie ako hry ktoréhokoľvek iného súčasného dramatika.
Molière sa narodil v zámožnej rodine a študoval na Collège de Clermont (dnes Lycée Louis-le-Grand), mal teda dobré predpoklady na to, aby začal svoj život v divadle. Trinásť rokov putovného herectva mu pomohlo vybrúsiť svoje komediálne schopnosti a zároveň začal písať, pričom kombinoval prvky Commedia dell'arte s rafinovanejšou francúzskou komédiou.
Vďaka záštite aristokratov vrátane Filipa I., vojvodu Orleánskeho - brata Ľudovíta XIV. - si Molière zabezpečil predstavenie pred kráľom v Louvri. Moliérovi, ktorý predviedol klasickú hru Pierra Corneilla a vlastnú frašku "Zamilovaný doktor", bolo umožnené využívať salle du Petit-Bourbon v blízkosti Louvru, priestrannú miestnosť na divadelné predstavenia. Neskôr dostal do užívania divadlo v Palais-Royal. Na oboch miestach Molière našiel úspech medzi Parížanmi s hrami ako Aféry, Škola pre manželov a Škola pre manželky. Táto kráľovská priazeň priniesla jeho súboru kráľovskú penziu a titul Troupe du Roi ("Kráľovská skupina"). Molière bol naďalej oficiálnym autorom dvorných zábavných predstavení.
Napriek obdivu dvora a Parížanov Molièrove satiry priťahovali kritiku z iných kruhov. Pre bezbožnosť v hre Tartuffe odsúdila túto štúdiu náboženského pokrytectva katolícka cirkev vo Francúzsku, po čom nasledoval zákaz zo strany Parlamentu, zatiaľ čo Dona Juana Molière stiahol a už nikdy ho znovu neuviedol. Náročná práca v toľkých divadelných funkciách sa podpísala na jeho zdraví a v roku 1667 bol nútený dať si od javiska pauzu. V roku 1673 počas inscenácie jeho poslednej hry Zdravý nemocný Molière, ktorý trpel pľúcnou tuberkulózou, dostal záchvat kašľa a krvácanie, keď hral hypochondra Argana. Predstavenie dokončil, ale o niekoľko hodín neskôr opäť skolaboval a zomrel.
Životopis
[upraviť | upraviť zdroj]Jean Baptiste Poquelin sa narodil v Paríži ako syn kráľovského čalúnnika a komorníka. Študoval právo a pripravoval sa na povolanie notára.
Avšak neskôr, v roku 1643, stretol svoju lásku - herečku Madeleine Béjartovú a štúdium zanechal, stal sa hercom a prijal meno Molière. Spolu s Béjartovou a jej bratom a sestrou založili divadelnú skupinu L'Illustre Théâtre (fran. Slávne divadlo). Kvôli dlhom však spoločnosť v roku 1645 zbankrotovala a Molière sa na niekoľko týždňov dostal aj do väzenia.
Ešte v ten istý rok vstúpil do kočovnej spoločnosti herca Charlesa Dufresnea, v ktorej rýchlo získal vedúce postavenie. Celých trinásť rokov spolu cestovali a hrali po francúzskom vidieku. Molière počas týchto rokov spoznal najrôznejšie odtiene ľudskej povahy a stýkal sa s ľuďmi zo všetkých spoločenských vrstiev, čo využil najmä vo svojej neskoršej dramatickej práci. Taktiež sa naučil dramaturgicky upravovať hry, tak aby mali na divákov čo najväčší účinok.
V roku 1658 sa Molière vracia do Paríža a hrá v Louvri, ktorý v tom čase slúžil ako divadelná budova. Hral tu v Corneillovej tragédii Nicomède a vo fraške Zamilovaný doktor (Le docteur amoureux). Bol mu udelený titul Troupe de Monsieur (Monsieur bol brat kráľa) a s pomocou kráľovho brata sa začala Molièrova skupina striedať s talianskymi hercami v paláci Petit Bourbon. Stretnutím s talianskymi hercami Molière spoznal commediu dell'Arte, pod ktorej vplyvom začal písať komédie. Svoju dramatickú prvotinu - Smiešne preciózky (Les Précieuses ridicules) predstavil 18. novembra 1659 v Petit Bourbon. Toto dielo je považované za jedno z jeho najlepších a ide o vôbec prvý z jeho pokusov vysmiať sa určitým manierom, ktoré boli bežné v súvekom Francúzsku.
Napriek tomu, že samotný Molière obľuboval tragédie, písal predovšetkým komédie a frašky. Jeho prvé frašky boli napísané len sčasti, zvyšok sa zakaždým improvizoval v štýle commedie dell'Arte. Je to práve Molièrov výrok, že satira castigat ridendo mores (lat. kritizuje zvyky pomocou humoru), ktorý je často zamieňaný s latinským príslovím Ridendo dicere verum. Štýl a obsah jeho diel sa dostal do centra pozornosti divadelnej a literárnej kritiky.
Rok po jeho debute v Petit Bourbon sa jeho herecká skupina presťahovala do Palais Royal. Tu sa prvýkrát hrali Molièrove hry Škola mužov (L'École des maris) a Škola žien (L'École des femmes), ktoré sa obe zapodievali ľudskými vlastnosťami, ktoré nebezpečne ohrozujú rodinný život. Téma manželstva a rodinných vzťahov, obohatená o ľudskú falošnosť v medziľudských vzťahoch bola častá v Molièrových dielach.
Vplyv na francúzsku kultúru
[upraviť | upraviť zdroj]Mnohé zo slov či fráz použitých v Molièrových hrách sa používajú vo francúzštine i po 300 rokoch. Tu je pár z nich:
- tartuffe je pokrytec, najmä taký čo sa vystatuje svojou (falošnou) zbožnosťou a morálkou.
- socha veliteľa (statue du Commandeur) z hry Don Juan je používaná ako prirovnanie absolútnej tvrdohlavosti (raide comme la statue du Commandeur).
- Don Juan je výraz používaný pre muža, zvodcu, ktorý ženy zláka na falošné sľuby a neskôr ich opustí.
Zoznam diel
[upraviť | upraviť zdroj]- La Jalousie du Barbouillé
- Le Médecin volant (1645)
- L'Étourdi ou les Contretemps (1655)
- Zamilovaný doktor (Le Docteur amoureux) (1658)
- Smiešne preciózky (Les Précieuses ridicules) (1659)
- Domnelý paroháč (Sganarelle ou le Cocu imaginaire) (1660)
- Žiarlivý princ (Dom Garcie de Navarre ou le Prince jaloux) (1661)
- Škola mužov (L'École des maris) (1661)
- Les Fâcheux (1661)
- Škola žien (L'École des femmes) (1662)
- La critique de l'École des femmes (1663)
- L'Impromptu de Versailles (1663)
- Le Mariage forcé (1664)
- La Princesse d'Élide (1664)
- Tartuffe (Tartuffe) (1664)
- Don Juan (Don Juan) (1665)
- L'Amour médecin (1665)
- Mizantrop (Le Misanthrope) (1666)
- Lekárom proti svojej vôli (Le Médecin malgré lui) (1666)
- Mélicerte (1666)
- Pastorale comique
- Le Sicilien (1667)
- Amfitryon (Amphitryon) (1668)
- Georges Dandin (Georges Dandin) (1668)
- Lakomec (L'Avare) (1668)
- Pán z Prasiatkova (Monsieur de Pourceaugnac) (1669)
- Les Amants magnifiques (1670)
- Meštiak šľachticom (Le Bourgeois Gentilhomme) (1670)
- Psyché (Psyché) (1671)
- Scapinove šibalstvá (Les Fourberies de Scapin) (1671)
- La Comtesse d'Escarbagnas (1671)
- Učené ženy (Les Femmes savantes) (1672)
- Zdravý nemocný (Le Malade imaginaire) (1673)
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- Molièrove diela on-line
- Molièrove diela on-line
- Molièrova biografia, bibliografia, prehľad a analýzy hier
- Výstava v roku Molièra
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Molière na anglickej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).