Oskar II.
Oskar II. | |
švédsky a nórsky kráľ | |
Anders Zorn, Štokholmský palác | |
Panovanie | |
---|---|
Dynastia | rod Bernadotte |
Panovanie | 1872 – 1907 (švédsky kráľ) 1872 – 1905 (nórsky kráľ) |
Predchodca | Karol XV. |
Nástupca | Gustáv V. ako švédsky král Haakon VII. ako nórsky kráľ |
Biografické údaje | |
Pôvodné meno | Oscar Fredrik z Östergötlandu |
Narodenie | 21. január 1829 Štokholm |
Úmrtie | 8. december 1907 (78 rokov) Štokholm |
Rodina | |
Manželka | |
Potomstvo |
Gustáv V., Oskar, Karol, Eugen |
Otec | Oskar I. |
Matka | Joséphine z Leuchtenbergu |
Odkazy | |
Oskar II. (multimediálne súbory na commons) | |
Oskar II. (* 21. január 1829, Štokholm – † 8. december 1907, Štokholm) bol švédsky kráľ od roku 1872 a nórsky kráľ v rokoch 1872 – 1905. Bol mladším synom Oskara I., stúpenec zblíženia s Nemeckom. Za jeho vlády došlo k rozpadu švédsko-nórskej personálnej únie.
Život
[upraviť | upraviť zdroj]Narodil sa v Štokholme ako princ Oscar Fredrik z Östergötlandu. Bol tretím synom kráľa Oskara I. a jeho manželky Joséphine z Leuchtenbergu. V jedenástich rokoch vstúpil do námorníctva a v roku 1845 sa stal podporučíkom. Neskôr študoval na univerzite v Uppsale.
Od roku 1859 bol korunným princom, pretože jeho starší brat Karol XV. nemal mužských potomkov a prostredný brat Gustaf zomrel v roku 1852.
18. septembra nastúpil po bratovi Karolovi na švédsky a nórsky trón. Počas jeho života sa uskutočnilo pokojné zrušenie personálnej únie medzi Nórskom a Švédskom. 7. júla 1905 zbavil nórsky parlament Oskara trónu a on sám naň abdikoval 26. októbra toho roku. Takisto odmietol návrh, aby sa niektorý z jeho synov stal nórskym kráľom. Na nórsky trón potom nastúpil jeho dánsky prasynovec Karol, ktorý vládol pod menom Haakon VII. Súčasný švédsky kráľ Karol XVI. Gustáv je jeho prapravnukom. Harald V., súčasný kráľ Nórska, je tiež potomkom Oskara II., a to cez svoju matku Martu, ktorá bola jeho vnučkou.
Kráľ Oskar sa v krajinách ktorým vládol veľmi zasadzoval o rozvoj vzdelania. Veľmi sa zaujímal o kultúru, najmä o literatúru a divadlo. Sám bol literárne činný – napísal okrem iného svoje vlastné memoáre, divadelnú hru Hrad Cronberg a jeho zbierka básní, ktorú zverejnil anonymne, vyhrala v roku 1858 cenu Švédskej akadémie. V roku 1881 založil vo svojej letnej rezidencii neďaleko dnešného Osla prvé open-air múzeum na svete.
Bol veľkým priaznivcom prieskumu Arktídy a spolusponzoroval veľa polárnych výprav.
Rodina
[upraviť | upraviť zdroj]Dňa 6. júna 1857 sa oženil vo Wiesbaden-Biebrichu so Žofiou Nasavskou (* 1836 – † 1913), najmladšou dcérou Viliama, vojvodu z Nassau, a jeho druhej manželky princeznej Paulíny z Württembergu. Mali spolu štyroch synov:
- Gustáv V. (* 1858 – † 1950), kráľ švédsky ∞ 1881 princezná Viktória Bádenská (* 1862 – † 1930)
- Oskar (* 1859 – † 1953), vojvoda z Gotlandu, neskôr gróf Oskar Bernadotte z Wisborgu ∞ 1888 Ebba Muncková
- Karol (* 1861 – † 1951), vojvoda z Västergötlandu ∞ 1897 princezná Ingeborg Dánska (* 1878 – † 1958)
- Eugen (* 1865 – † 1947), vojvoda z Närke, známy umelec
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Oskar II.
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Oskar II. na českej Wikipédii.
Oskar II.
| ||
Vladárske tituly | ||
---|---|---|
Predchodca Karol XV. |
Švédsky kráľ 1872 – 1907 |
Nástupca Gustáv V. |
Oskar II.
| ||
Vladárske tituly | ||
---|---|---|
Predchodca Karol XV. |
Nórsky kráľ 1872 – 1905 |
Nástupca Haakon VII. |
- Narodenia 21. januára
- Narodenia v 1829
- Úmrtia 8. decembra
- Úmrtia v 1907
- Biografické výhonky
- Vládcovia Švédska
- Bernadottovci
- Nositelia Rádu zlatého rúna
- Protestantskí panovníci
- Osobnosti na nórskych bankovkách
- Absolventi Uppsala universitet
- Osobnosti zo Štokholmu
- Rytieri Radu čiernej orlice
- Nositelia Radu Vasovho
- Nositelia Radu holandského leva
- Nositelia Radu svätého Alexandra Nevského
- Rytieri Radu svätého Andreja
- Nositelia španielskeho Rádu zlatého rúna
- Nositelia veľkokríža Radu čestnej légie
- Rytieri veľkokríža Rádu Kristovho