Rožňava
O rovnomennom okrese pozri Rožňava (okres).| Rožňava | |
| maď. Rozsnyó | |
| mesto | |
 Rožňavská katedrála a kostol sv. Anny
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Kraj | Košický kraj |
| Okres | Rožňava |
| Región | Gemer |
| Vodný tok | Slaná |
| Nadmorská výška | 313 m n. m. |
| Súradnice | 48°39′30″S 20°31′51″V / 48,658333°S 20,530833°V |
| Rozloha | 45,62 km² (4 562 ha) [1] |
| Obyvateľstvo | 16 932 (31. 12. 2023) [2] |
| Hustota | 371,15 obyv./km² |
| Prvá pís. zmienka | 1291 |
| Primátor | Michal Domik[3] (nezávislý) |
| PSČ | 048 01 |
| ŠÚJ | 525529 |
| EČV (do r. 2022) | RV |
| Tel. predvoľba | +421-58 |
| Adresa mestského úradu |
Mestský úrad Šafárikova 29 048 01 Rožňava |
| E-mailová adresa | primator@roznava.sk |
| Telefón | 058 / 777 31 11 |
| Fax | 058 / 732 45 09 |
  Poloha mesta na Slovensku
| |
 Interaktívna mapa mesta
| |
| Wikimedia Commons: Rožňava | |
| Webová stránka: roznava.sk | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Rožňava (maď. Rozsnyó, nem. Rosenau) je okresné mesto na Slovensku ležiace v Košickom kraji.
Polohopis
[upraviť | upraviť zdroj]Vodné toky
[upraviť | upraviť zdroj]Mesto sa nachádza v regióne Gemer, v Rožňavskej kotline. Z južnej strany mesto obkolesuje Slovenský kras, zo severu úpätia Volovských vrchov. Cez mesto preteká Rožňavský potok Drázus a rieka Slaná.
Dejiny
[upraviť | upraviť zdroj]Prvá písomná zmienka o Rožňave pochádza z roku 1291. Nachádza sa v darovacej listine vystavenej ostrihomskému arcibiskupovi Ladomérovi kráľom Ondrejom III. Prvou známou stavbou Rožňavy je pôvodný farský kostol (v súčasnosti biskupská katedrála) pochádzajúci z roku 1304. Tento kostol prešiel mnohými prestavbami, z ktorých najväčšie zmeny priniesla prestavba na prelome 15. a 16. storočia reprezentovaná tzv. Bakóczovskou kaplnkou, jej renesančným vstupným portálom a neskorogotickým pastofóriom na severnej strane presbytéria. V blízkosti kostola vznikla osada, ktorá v roku 1382, ako predchodca dnešného mestského jadra, dostala mestské práva od kráľa Ľudovíta I. Z pôvodnej osady baníkov, ktorí sem prišli vyťažiť nerastné bohatstvo okolitých hôr vzniklo mesto. Celá jeho nasledujúca história je úzko spätá s výnosnou ťažbou zlata, striebra, medi a neskôr železnej rudy.
Mesto bolo pomenované Rožňava podľa názvu mimoriadne výnosnej bane: Rosnoubana (Rozsnyóbánya, Rosenau). Prvé mestské výsady udelil mestu podľa tradície kráľ Ľudovít Veľký v roku 1382. V stredoveku sa tu ťažilo najmä zlato a striebro, neskôr sa Rožňava stala dôležitým centrom remeselnej výroby a školstva.[4]
Obyvateľstvo
[upraviť | upraviť zdroj]Národnostné zloženie (2021)
Spolu 17 569 obyvateľov
Slováci 12 362 (70,4%)
Maďari 3 298 (18,8%)
Rómovia 167 (0.95%)
Česi 63 (0,4%)
nezistená 1 535 (8,7%)
- Národnostné zloženie (2011)
Spolu 19 706 obyvateľov
| Národnosť | Počet | Percento |
|---|---|---|
| Slováci | 11 816 | 59,96 % |
| Maďari | 3 909 | 19,84 % |
| Rómovia | 470 | 2,38 % |
| Česi | 79 | 0,40 % |
| nezistená | 3 301 | 16,75 % |
- Vierovyznanie
| Vierovyznanie | Percento |
|---|---|
| Rímskokatolícke | 41,1% |
| Bez vyznania | 32,3% |
| Evanjelické | 12,0% |
| Gréckokatolícke | 1,3% |
| nezistené | 4,0% |
Kultúra a zaujímavosti
[upraviť | upraviť zdroj]Pamiatky
[upraviť | upraviť zdroj]Historické jadro Rožňavy pozostáva z priestranného štvorcového námestia, druhého najväčšieho svojho druhu na Slovensku[5] a niekoľkých priľahlých ulíc. Od roku 1991 je chránené ako pamiatková zóna.[6]
Sakrálne pamiatky
[upraviť | upraviť zdroj]- Katedrála nanebovzatia Panny Márie, dvojloďová gotická stavba s polygonálnym ukončením presbytéria, bez veže, pôvodne z 13. storočia. Stavba bola výrazne prestavovaná v 15. a 16. storočí. Interiér je neogoticky upravený. Z pôvodného gotického zariadenia sa tu nachádza empora[7], hodnotné vežové pastofórium z roku 1509 a gotický obraz Metercia, teda zobrazenie sv. Anny samotretej z roku 1513. Hlavný oltár je barokový z dielne Jozefa Godeho. Fasády kostola sú členené opornými piliermi a oknami s lomeným oblúkom. Portál kostola je gotický, ukončený oslím chrbtom s fiálou s reliéfom veraikonu neseného anjelom. Pri kostole sa nachádza samostatne stojaca neskorobaroková zvonica členená kordónovými rímsami a pilastrami s barokovou helmicou s laternou z rokov 1776-1779.[8]
- Rímskokatolícky kostol sv. Františka Xaverského, jednoloďová baroková stavba s pravouhlým ukončením presbytéria, bez veže, z roku 1650. Kostol dal postaviť na mieste starej radnice a protestantskej školy arcibiskup Juraj Lipai. Stavba patrila najskôr jezuitom a neskôr, od začiatku 19. storočia premonštrátom. Na hlavnej fasáde, po stranách okolo portálu sa nachádzajú dve niky s drevenými sochami kráľa Dávida a Mojžiša. Pod kostolom sa nachádzajú premonštrátske hrobky umiestnené v priestoroch, ktoré boli pravdepodobne pivnicami pôvodnej radnice.[9]
- Evanjelický kostol, jednoloďová tolerančná stavba s pravouhlým ukončením presbytéria, bez veže, z rokov 1784-1786. V interiéri sa nachádza priebežná murovaná empora. Zariadenie v štýle luiséz je z dielne Jozefa Godeho, oltár, kazateľnica a krstiteľnica. Na oltári sa nachádzajú dva vyrezávané reliéfy, Posledná večera a Vzkriesený Kristus medzi anjelmi. Organ z roku 1785 je dielom majsta Jána Gertnera.[10] Fasády kostola sú členené lizénami a elipsovo ukončenými oknami so šambránami. Nad oknami sú dekoratívne kazety s festónmi. Kratšie strany pôdorysu sú ukončené prelamovanými štítmi.
- Reformovaný kostol, jednoloďová neogotická stavba s polygonálnym záverom a predstavanou vežou, z rokov 1904–1905.[11] Stavba má výraznú dekoratívnu fasádu členenú opornými piliermi s kombináciou hrubej omietky a režnej tehly. Uplatňuje sa tu neogotické tvaroslovie s prvkami secesie. Veža je ukončená trojuholníkovými štítmi a ihlancovou helmicou.
Ostatné pamiatky
[upraviť | upraviť zdroj]- Strážna veža, neskororenesančná stavba na pôdoryse štvorca z rokov 1643-1654. Pôvodne išlo o súčasť gotickej radnice. Vznikla v dôsledku tureckého nebezpečenstva. Dokončená bola v roku 1654 za richtára Mateja Bakoša. Stavbu dokončil spišský staviteľ Juraj Gerscheuer. Je 38 metrov vysoká. Ukončená je drevenou ochodzou, ktorá dnes slúži ako vyhliadka a drevenou šindľovou strechou. Na južnej strane veže je osadená renesančná pamätná tabuľa s menami richtárov a datáciou stavby. Nad ňou je umiestnená kamenná turecká delová guľa.[12]
- Biskupský úrad, sídlo Rožňavskej rímskokatolíckej diecézy, dvojpodlažná klasicistická stavba na pôdoryse písmea U z rokov 1776-1778. Biskupstvo v Rožňave založila cisárovná Mária Terézia v roku 1776. Úpravami prešla v polovici 19. storočia.[13] Fasáda paláca je členená dvoma nárožnými a stredným rizalitom s osovým balkónom a atikou. Fasády sú členené kordónovou rímsou a dekoratívnymi kazetami. Okná rizalitov majú segmentové frontóny.
- Staré premonštrátske gymnázium, neskôr detská nemocnica, dvojpodlažná trojtraktová baroková stavba na pôdoryse písmena U z roku 1778. Úpravami prešla v roku 1808 a v polovici 20. storočia.[14]
- Radnica, trojpodlažná pôvodne baroková stavba na pôdoryse obdĺžnika z roku 1711. Klasicisticky bola stavba upravená v prvej polovici 19. storočia.[15]
- Kláštor Vincentiek, dvojpodlažná neorenesančná stavba na nepravidelnom pôdoryse z roku 1866.[16] Stavbe dominuje stredný rizalit s oblúčkovým vlysom. Polkruhovo ukončené okná majú profilované šambrány.
- Gymnázium P. J. Šafárika, trojpodlažná eklektická stavba na pôdoryse obdĺžnika z roku 1906.[17]
Pomníky
[upraviť | upraviť zdroj]- Morový stĺp so sochou Immaculaty, baroková socha z roku 1710. Úpravami prešla v roku 1730.[18] Nachádza sa na Námestí baníkov pred biskupským palácom.
- Socha Františky Andrášiovej (1838 – 1902), patrónky chudobných, mramorová secesná socha odhalená 29. 10. 1905.[19] Nachádza sa na námestí pred mestskou vežou.
- Pomník partizána Tótha, popraveného fašistami počas SNP (Rožňava vtedy patrila Horthyho Maďarsku), na Námestí baníkov.
- Socha Ľudovíta Košuta, uhorského politika. Je umiestnená sekundárne pri budove Baníckeho múzea.
- Pomník pre všetkých padlých v boji za oslobodenie Rožňavy počas 2. svetovej vojny, na Mestskom cintoríne.
- Busta Štefana Moyzesa (prvého predsedu Matice slovenskej), Námestie baníkov (na rohu pri ceste ku hlavnej pošte).
- Pamätník Pavla Jozefa Šafárika. Nachádza sa pred budovou Osvetového kultúrneho centra.
Divadlo
[upraviť | upraviť zdroj]- V mestskom divadle ACTORES v priestoroch budovy OKC sa hrajú rôzne divadelné predstavenia, ale aj iné výchovné koncerty a podobne.
Múzeá
[upraviť | upraviť zdroj]- Banícke múzeum – V zbierkach Baníckeho múzea v Rožňave sa nachádza ojedinelý technický unikát – tretí najstarší parný cestný valec na svete. Pracovný stroj vyrobila firma Aveling & Porter vo Veľkej Británii v roku 1883 s výrobným číslom 1904.
- Mestská galéria
Verejné ustanovizne
[upraviť | upraviť zdroj]- Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave
- Amatérsky Filmový Klub Rožňava GEMERFILM
- Miestny odbor Matice slovenskej v Rožňave
- Turistický a informačný sprievodca regiónom Gemer[20]
- Gemerská hvezdáreň Rožňava
Parky
[upraviť | upraviť zdroj]- Mestský park pri dome humanity Slovenského Červeného kríža, známy aj ako Póschova záhrada (u maďarskej menšiny), sídlisko Stred
- Park pri Obchodnej Akadémii
- Mestský park pri Gemerskej knižnici
Médiá
[upraviť | upraviť zdroj]- Rožňavská televízia (RVTV) – pravidelné vysielanie informácií z regiónu v slovenskom a maďarskom jazyku
Školstvo
[upraviť | upraviť zdroj]- Ústav vzdelávania UPJŠ Košice
- Detašované pracovisko PF UPJŠ Košice
- Gymnázium P. J. Šafárika
- Obchodná akadémia Rožňava
- SPŠ – stavebná
- Stredná odborná škola technická
- Združená stredná škola služieb
- Stredná zdravotnícka škola
Šport
[upraviť | upraviť zdroj]- MBK Agrotrade Rožňava – basketbal ženy
- TJ Geológ Rožňava – stolný tenis (Extraliga)
- BK ŠPD Rožňava – basketbal muži
- Taekwondo Hakimi Rožňava – taekwondo WTF
- Klub gemerských Badmintonistov (KGB Rožňava) – bedminton
- GEMERUNNERS – bežecký klub
- MFK Rožňava - Futbalový tím
Pravidelné podujatia
[upraviť | upraviť zdroj]- Rožňavský jarmok (2. septembrový týždeň) – výročie vzniku Rožňavy
- Dni mesta Rožňava (2. septembrový týždeň) – výročie udelenia mestských privilégií
- Vianočné trhy (3. decembrový týždeň)
- Tempus Art – Medzinárodný festival alternatívnych divadiel (september)
- Novoročný výstup na vrch Skalisko (1 293 m n. m.) (prvá sobota v roku)
Doprava
[upraviť | upraviť zdroj]Cestná doprava
[upraviť | upraviť zdroj]Regiónom horného Gemera prechádzajú dva významné cestné ťahy:
- Cesta I/16 (E 58 a E 571) východo-západným smerom
- Cesta I/67 severojužným smerom
Cestné vzdialenosti z Rožňavy:
- Bratislava – 329 km
- Nitra – 238 km
- Zvolen – 143 km
- Banská Bystrica – 143 km
- Poprad – 74 km
- Košice – 70 km
Autobusová doprava
[upraviť | upraviť zdroj]Z Bratislavy (cez Nitru, Zvolen, Lučenec) do Rožňavy premávajú spoje denne približne každú druhú hodinu. Z Košíc do Rožňavy premávajú spoje denne približne každú hodinu. [1].
Železničná doprava
[upraviť | upraviť zdroj]Južným okrajom mesta vedie železničná trať Zvolen – Košice, na ktorú sa pripája trať do Dobšinej. Z Bratislavy do Rožňavy (cez Zvolen) premávajú denne dva rýchliky, niekoľko ďalších začína vo Zvolene. Z Košíc do Rožňavy premávajú denne štyri rýchliky a niekoľko osobných vlakov.
Letecká doprava
[upraviť | upraviť zdroj]Najbližšie letiská sa nachádzajú v Poprade a v Košiciach.
Osobnosti mesta
[upraviť | upraviť zdroj]Rodáci
[upraviť | upraviť zdroj]- Ján Silaši (* 1705 - † 1782), slovenský zlatník
- Kálmán Tichy (* 1888 – † 1968), maliar, od roku 1930 viedol miestne múzeum.
- Michal Bacúrik (* 1914 – † 1983), speleológ
- Ladislav Baffy (* 1944 – † 1992), speleológ
- Vladimír Oravský (* 1947), spisovateľ, dramatik, filmový a divadelný režisér
- Agáta Klimeková (* 1955), bibliografka a spisovateľka
- Adam Szentpétery (* 1956), akademický maliar
- Asen Almáši (* 1965), kultúrny pracovník, básnik
- Erik Šille (* 1978), výtvarník
- Róbert Šimko (* 1989), hudobník, spevák, skladateľ
Pôsobili tu
[upraviť | upraviť zdroj]- Vladimír Ivaniš (* 1999), Vojenský právnik, mučeník
- Pavel Jozef Šafárik (* 1795 – † 1861), básnik, historik, etnograf, slavista a univerzitný profesor
- Samo Tomášik (* 1813 – † 1887), evanjelický farár, romantický prozaik a básnik, autor piesne Hej, Slováci
- Jur Hronec (* 1881 – † 1959), matematik
- Ján Kadár (* 1918 – † 1979), režisér oscarového filmu Obchod na korze
- Michal Bubnič (* 1877 – † 1945), katolícky biskup, mučeník
Partnerské mestá
[upraviť | upraviť zdroj]
Bačka Topola, Srbsko, 2006
Budapešť V., okres Belváros-Lipotváros, Maďarsko, 1997
Cieszyn, Poľsko, 2001
Český Těšín, Česko, 2001
Glarus, Švajčiarsko, 1998- Szerencs, Maďarsko, 1991
- Szeged, Maďarsko
- Baia Sprie
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
- ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
- ↑ Stručná história mesta [online]. [Cit. 2008-12-29]. Dostupné online. Archivované 2010-06-18 z origenálu.
- ↑ Kliment Ondrejka. Rekordy Slovenska - človek a spoločnosť. Bratislava : Mapa Slovakia, 2002. ISBN 978-80-8067-077-1. S. 183.
- ↑ Pamiatková zóna Rožňava [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
- ↑ Je západná empora v katedrálnom kostole v Rožňave gotická? [online]. Gotická cesta. Dostupné online.
- ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
- ↑ Rožňava [online]. Retep.sk. Dostupné online.
- ↑ Evanjelický kostol, vzhľad a historické prvky [online]. Cirkevný zbor ECAV Rožňava. Dostupné online.
- ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
- ↑ Strážna veža v Rožňave [online]. Roznava.sk. Dostupné online. Archivované 2021-07-19 z origenálu.
- ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
- ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
- ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
- ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
- ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
- ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
- ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
- ↑ www.gemer.biz [online]. [Cit. 2011-02-18]. Dostupné online. Archivované 2011-03-02 z origenálu.
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Rožňava