Spánok
Spánok je pravidelný stav odpočinku, pozorovaný u všetkých druhov cicavcov, vtákov a rýb.
Je charakterizovaný spomalením rytmu dýchania, tepu srdca, nižšou citlivosťou na vonkajšie podnety, zvýšenou mierou anabolizmu (syntéza bunkových štruktúr) a zníženou mierou katabolizmu (zánik bunkových štruktúr). Na rozdiel od bezvedomia, spánok sa považuje len za alterovaný stav vedomia a z veľkej miery ho ovplyvňujú hormóny, ako napr. melatonín.
Spánok zabezpečuje regeneráciu organizmu a jeho nedostatok môže spôsobiť celý rad zdravotných komplikácií.
Rozlišuje sa:
Vek | Priemerná potreba spánku v hodinách/deň |
---|---|
Novorodenci (0–3 mesiacov) | 12-15 (muži); 16-18 (ženy) |
Dojčatá (4–11 mesiacov) | 11-14 (muži); 15-17 (ženy) |
Batoľatá (1–2 rokov) | 10-12 (muži); 13-15 (ženy) |
Predškoláci (3–5 rokov) | 9-11 (muži); 12-14 (ženy) |
deti v školskom veku (6–9 rokov) | 7-9 (muži); 10-12 (ženy) |
mládež (10–25 rokov) | 6-7 (muži); 9-11 (ženy) |
Dospelí (26–64 rokov) | 5-7 (muži); 8-11 (ženy) |
Starší dospelí (uber 65 rokov) | 5-7 (muži) 8-10 (ženy) |
Štúdium spánku
[upraviť | upraviť zdroj]Na štúdium spánku a jeho priebeh sa používajú hlavne tri prístroje:
- elektroencefalograf (EEG) – prístroj na zaznamenávanie elektrickej aktivity mozgových buniek
- elektrookulograf (EOG) – prístroj na zaznamenávanie pohybov očí
- elektromyograf (EMG) – prístroj na zaznamenávanie elektrickej aktivity svalov.
Pomocou týchto prístrojov môžeme spoľahlivo rozoznávať stav bdelosti a stav spánku.
Poruchy spánku
[upraviť | upraviť zdroj]- spavosť (hypersomnia)
- narkolepsia
- somnambulizmus
- bruxizmus