Terézia Vansová

	Terézia Vansová
	slovenská prozaička, prekladateľka a etnografka
Narodenie	18. apríl 1857; Zvolenská Slatina, Rakúske cisárstvo
Úmrtie	10. október 1942 (85 rokov); Banská Bystrica, Slovensko
Rodičia	Samuel Medvecký; Terézia rod. Langová
Manžel	Ján Vansa
Odkazy
Commons	Terézia Vansová
	Literárny portál; Slovenský portál; Biografický portál

Terézia Zuzana Vansová (pseudonymy Johanka Georgiadesová, Milka S., Milka Žartovnická, Nemophila, Neznáma veličina, P. Kronikár, P. Rokytovský, Reseda, Tereza Vansová-Medvecká, Terézka M.; * 18. apríl 1857, Zvolenská Slatina – † 10. október 1942, Banská Bystrica) bola slovenská spisovateľka, predstaviteľka prvej generácie realizmu na Slovensku, zakladateľka ženského časopisu Dennica, funkcionárka Živeny, podporovateľka ochotníckeho divadla a etnografka.

Jej otec bol Samuel Medvecký, matka Terézia rod. Langová a manžel Ján Vansa.

Životopis

Pochádzala zo šľachtického rodu Medveckých z Medvedzieho a Malého Bysterca. Jej rodina mala veľký vplyv aj na jej literárnu činnosť. Mala šiestich súrodencov, z ktorých napr. jej sestra Adela bola manželkou spisovateľa Jána Čajaka a neskôr Pavla Dobšinského. Bola staršia z dvojčiat a podľa zápisu v matrike sa narodila o 9. hodine nočnej, mladší brat Juraj Anton sa narodil hodinu po nej. Deň po narodení dostala pri krste mená Terézia Zuzana.

Vzdelanie získala najprv v ľudovej škole v Zvolenskej Slatine, neskôr na súkromnej dievčenskej škole K. Orfanidesa v Banskej Bystrici a v Rimavskej Sobote, no taktiež samoštúdiom. V roku 1875 sa vydala za evanjelického farára Jána Vansu a odsťahovala sa za manželom do Lomničky (1875 – 1882), kde začala písať prvé básne a prózu nielen v slovenčine, ale i v nemčine. Po presťahovaní na Rimavskú Pílu (1882 – 1911) sa začína aktívne venovať svojej spisovateľskej kariére. Od roku 1911 žila po manželovom penzionovaní v Banskej Bystrici. Okrem toho, že jej osud neprial a pričla o najbližších (ešte v Lomničke jej zomrel malý synček, v roku 1922 spáchal samovraždu jej manžel), ju postihli aj existenčné problémy, s ktorými musela zápasiť.

Bola zakladateľka a redaktorka prvého ženského časopisu na Slovensku Dennica (1898 – 1908 a 1910 – 1914), do ktorého prispievali mladí básnici (I. Gall, I. Krasko, F. Votruba), a tak sa stal orgánom nastupujúcej slovenskej moderny. V roku 1920 – 1923 redigovala časopis Slovenská žena. Taktiež bola podporovateľka ochotníckeho divadla a rozširovateľka slovenskej tlače. Venovala sa aj etnografii, spolupracovala s družstvom Lipa. Autorka Novej kuchárskej knihy (1914). Zaslúžila sa o založenie rodinnej školy a miestneho odboru Živeny v Banskej Bystrici. Podpredsedníčka ústredia Živeny, členka výboru družstva Lipa.

Tvorba

Jej diela začínajú niesť znaky realizmu, hoci v jej ranej tvorbe ešte stále pretrváva i náznak idealizmu. Svoje diela sa snaží podávať tak, aby priťahovali čitateľov, no najmä čitateľky. Stala sa priekopníčkou ženského románu, jej diela spočiatku ovplyvňujú také autorky ženských románov, akými je napr. Hedwiga Courths-Mahlerová. Témy jej diel často pripomínajú dnešné bulvárne správy, pretože sa pokúša upútať čitateľov súdobými pikantnými témami. Okrem dobrodružstva ponúka aj pestrý obraz vtedajšej spoločnosti, módy, bývania, takže jej knihy často pripomínajú živé obrazy. Taktiež uverejňuje i životopisy svojich najbližších, ktoré však vychádzajú len v periodickej tlači. Jej román Sirota Podhradských (1889) bol prvým románom slovenskej ženskej spisovateľky. Vyzdvihovala česko-slovenskú vzájomnosť, propagovala českú kultúru, najmä diela Boženy Němcovej, ktoré aj prekladala do slovenčiny. Jej politické i osobné záujmy sa odrážali aj v jej tvorbe, rovnako ako jej verejné a spoločenské aktivity a životné skúsenosti. V roku 1927 získala štátnu cenu za román Kliatba.

Autorka niekoľkých divadelných hier.

Pamiatky

rodný dom s pamätnou tabuľou a bustou od J. Kulicha (od 1957) vo Zvolenskej Slatine
dom, v ktorom bývala a zomrela, s pamätnou tabuľou v Banskej Bystrici
hrob s náhrobníkom v Banskej Bystrici
rkp. pozostalosť a fotodokumentačný materiál v LAMS a v LHM v Banskej Bystrici, kde sú uložené aj vecné pamiatky
stála expozícia v LHM v Banskej Bystrici
pomenovanie ulíc vo viacerých slovenských mestách
Vansovej Lomnička – celoslovenská súťaž žien v umeleckom prednese poézie a prózy
pamätná izba v mestskej galérii v Starej Ľubovni venovaná autorke a histórii Vansovej Lomničky

Dielo

Próza

1875 – Moje piesne, cyklus básní v nemeckom jazyku
1884 – Jedlička, novela
1884 – Rozsobášení, novela
1885 – Čo si rozprávali klobúky
1885 – Suplikant
1885 – Humoreska
1886 – Lesť nad lesť
1886 – Ideál
1886 – Potopa, divadelná hra pre deti
1888 – Julinkin prvý bál
1889 – V salóne speváčky, divadelná komédia
1889 – Sirota Podhradských
1890 – Obete márnomyseľnosti
1892 – Ohlášky
1893 – Prsteň
1896 / 1897 – Pani Georgiadesová na cestách, cestopis
1897 – Svedomie, divadelná hra
1898 – Nové šatočky
1901 – Ľúbezní hostia, divadelná hra
1906 – Môj Jožko, divadelná hra
1911 – Dve novelky
1914 – Nová kuchárska kniha
1919 – Milku dajú na edukáciu
1919 – Vlčia tma
1922 – Biela ruža
1922 – Chovanica
1922 – Z našej dediny
1926 – Kliatba, román
1927 – Boženka – Divočka
1928 – Ako zo svojho a iná próza
1930 – Sestry, román
1931 – Z fary a zo školy
1933 – Ilenin vydaj a iná próza

Životopisné diela

1900 – Terézia Medvecká, rodená Lange, jej matka
1926 / 1927 – Môj muž, o manželovi Jánovi Vansovi
1903 / 1904 – Paľko Šuška, novela o chovancovi jej rodičov
1905 – Danko a Janko, novela opisujúca zážitky z detstva jej manžela a jeho kamaráta Daniela Laučeka

Preklady

1928 – Božena Němcová: Babička
1928 – Božena Němcová: Podhorská dedina
1930 – Božena Němcová: Pán učiteľ

Zdroje

Slovník slovenských spisovateľov. Praha, Libri 1999
Slovenský biografický slovník. Martin, Matica slovenská 1994

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Terézia Vansová

Externé odkazy

Záznam o narodení a krste v matrike evanjelického zboru vo Zvolenskej Slatine, riadok 30; pokrstená ako Theresia Susana Medveczky
Plné texty diel T. Vansovej
T. Vansová ako redaktorka časopisu pre ženy Dennica, ktorý vychádzal koncom 19. storočia do začiatku prvej svetovej vojny. Dennica - dostpuné online v Digitálnej knižnici UKB
Regionálne osobnosti VKMK – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.