Väčšinový volebný systém
Väčšinový volebný systém je typ volebného systému. Jeho základom je myšlienka vlády väčšiny, t. j. je založený na presvedčení, že vôľa väčšiny hlasov voličov je prvoradá. Predstavuje najjednoduchší spôsob delegovania vôle občanov na zastupiteľský orgán.
Jeho základnou črtou je, že sa štát rozdelí na množstvo jednomandátových volebných obvodov zodpovedajúce množstvu poslancov.
V každom z týchto volebných obvodov zvedú volebný súboj stranícki alebo nezávislí kandidáti. Víťazom sa stáva ten, ktorý dosiahne väčšinu hlasov. Stáva sa reprezentantom daného obvodu v zastupiteľskom orgáne a ostatné hlasy určené pre zostávajúcich kandidátov prepadajú.
Delenie väčšinových volebných systémov
[upraviť | upraviť zdroj]Poznáme dva druhy volebných systémov založených na väčšinovej voľbe.
- Väčšinový volebný systém s relatívnou väčšinou hlasov potrebných na získanie poslaneckého mandátu, pričom kreslo poslanca získava ten kandidát, ktorý dostane jednoduchú väčšinu voličských hlasov.
- Väčšinový volebný systém s potrebnou absolútnou väčšinou hlasov, pričom poslanecký mandát získava kandidát, ktorý získal nadpolovičnú väčšinu hlasov, t. j. najmenej 50 % plus jeden hlas. Ak žiadny z kandidátov nezíska požadovaný počet hlasov, koná sa druhé kolo s dvoma kandidátmi, ktorí získali v prvom kole najviac hlasov, prípadne s kandidátmi, ktorí v prvom kole získali stanovené percento hlasov. Na získanie mandátu v druhom kole postačuje jednoduchá väčšina voličských hlasov. Tento spôsob sa nazýva väčšinovopluralitný.
Vplyv na stranícky systém
[upraviť | upraviť zdroj]Väčšinový volebný systém s relatívnou väčšinou hlasov potrebných na získanie poslaneckého mandátu vedie k bipolarizácii politickej scény. Volebná súťaž sa odohráva viac-menej za účasti dvoch silných politických strán.
Väčšinový volebný systém s potrebnou absolútnou väčšinou hlasov vo všeobecnosti vedie k multistraníckemu systému, s dvoma dominantnými stranami a viacerými menšími.
Politické dôsledky väčšinového volebného systému
[upraviť | upraviť zdroj]Jedným z jeho dôsledkov je jeho disproporcionalita. Dôsledkom je aj racionálne hlasovanie, keď voliči kalkulujú s možnými dôsledkami väčšinového systému. Hlasujú preto za jednu z dvoch silných politických strán, aby ich hlas neprepadol.
Z hľadiska optimálnosti použitia väčšinového systému sa tento systém ukázal ako vhodný pre stabilizované krajiny, ktorými neprechádzajú viacdimenzionálne sociálne štiepenia. Naopak, politológovia ho považujú za nevhodný pre transformujúce sa štáty a najmä pre krajiny rozštiepené