Európsku úniu charakterizuje kultúrna a jazyková rozmanitosť a jazyky, ktorými sa hovorí v členských štátoch EÚ, sú neodmysliteľnou súčasťou európskeho kultúrneho dedičstva. EÚ preto vo svojich programoch a pri práci svojich inštitúcií podporuje viacjazyčnosť.
EÚ má 24 úradných jazykov, ktorými sú:
angličtina, bulharčina, čeština, dánčina, estónčina, fínčina, francúzština, gréčtina, holandčina, chorvátčina, írčina, litovčina, lotyština, maďarčina, maltčina, nemčina, poľština, portugalčina, rumunčina, slovenčina, slovinčina, španielčina, švédčina a taliančina.
História
Vždy, keď k EÚ pristúpili nové členské štáty, počet úradných jazykov sa zväčšil.
Úradný jazyk EÚ od roku...
- 1958: francúzština, holandčina, nemčina, taliančina
- 1973: angličtina, dánčina
- 1981: gréčtina
- 1986: portugalčina, španielčina
- 1995: fínčina, švédčina
- 2004: čeština, estónčina, litovčina, lotyština, maďarčina, maltčina, poľština, slovenčina a slovinčina
- 2007: bulharčina, írčina, rumunčina
- 2013: chorvátčina
Viacjazyčnosť
Jednou zo základných zásad EÚ je viacjazyčnosť.
Cieľom tejto politiky je
- komunikácia s občanmi v ich vlastných jazykoch
- ochrana bohatej jazykovej rozmanitosti Európy
- podpora jazykového vzdelávania v Európe
Je to jedinečný prístup, ktorý nemá obdoby vo viacjazyčných krajinách ani v medzinárodných organizáciách.
Zásada viacjazyčnosti je zakotvená v Charte základných práv EÚ: občania EÚ majú právo používať ktorýkoľvek z 24 úradných jazykov pri komunikácii s inštitúciami EÚ, a tie im musia odpovedať v tom istom jazyku.
Právne akty a ich súhrny sú k dispozícii vo všetkých úradných jazykoch EÚ.
Zasadnutia Európskej rady a Rady Európskej únie sa tlmočia do všetkých úradných jazykov. Poslanci Európskeho parlamentu majú pri vystúpeniach v Parlamente právo používať ktorýkoľvek úradný jazyk EÚ.
Práve tu vstupujú do hry konferenční tlmočníci a prekladatelia, vďaka ktorým možno porozumieť hovorenému a písanému slovu vo všetkých 24 úradných jazykoch EÚ a v prípade potreby aj v iných jazykoch.
Jazykové pravidlá EÚ
Pravidlá o používaní jazykov v inštitúciách EÚ určuje jednomyseľne Rada prostredníctvom nariadení prijatých v súlade s článkom 342 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Tieto pravidlá sú stanovené v nariadení č. 1, v ktorom sa stanovuje, že inštitúcie majú 24 úradných a pracovných jazykov.
Napriek tomu, že Spojené kráľovstvo vystúpilo z EÚ, angličtina zostáva úradným jazykom EÚ. Zostáva úradným a pracovným jazykom inštitúcií EÚ, pokiaľ je ako taká uvedená v nariadení č. 1. Angličtina je zároveň jedným z úradných jazykov Írska a Malty.
V nariadení č. 1 sa stanovujú aj pravidlá o jazykoch, v ktorých sa musia vypracúvať a uverejňovať právne predpisy EÚ, ako aj o jazykoch dokumentov zasielaných medzi inštitúciami EÚ a verejnosťou alebo medzi inštitúciami a členskými štátmi. Inštitúcie EÚ sú oprávnené určiť, aký jazykový režim budú interne uplatňovať.