Content-Length: 159826 | pFad | https://sk.wikipedia.org/wiki/Cura%C3%A7ao

Curaçao – Wikipédia Preskočiť na obsah

Curaçao

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Curaçao
Vlajka Curaçaa Štátny znak Curaçaa
Vlajka Znak
Štátna hymna:
Himno di Kòrsou
Miestny názov  
 • dlhý Land Curaçao (hol.)
 • krátky Curaçao (hol.)
Hlavné mesto Willemstad
12°7′ s.š. 68°56′ z.d.
Najväčšie mesto Willemstad
Úradné jazyky holandčina, papiamento


Štátne zriadenie

Kráľ
Guvernér
Predseda vlády
konštituentná krajina
Holandského kráľovstva
Viliam Alexander
Lucille George-Wout
Eugene Rhuggenaath
Vznik 10. október 2010 (rozdelenie Holandských Antíl)
Susedia žiadny (ostrovný štát)
Rozloha
 • celková
 • voda (%)
 
444 km²   
– km² ( %)
Počet obyvateľov
 • odhad (2016)
 • hustota (2016)
 
158 986

358/km²
HDP
 • celkový
 • na hlavu (PKS)
2012
3,1 mld. $ (184.)
20 020 $ (46.)
Index ľudského rozvoja (2012) 0,811 (?.) – vysoký rozvoj
Mena antilský gulden (ANG)
Časové pásmo
 • Letný čas
AST (UTC-4)
bez zmeny (UTC-4)
Medzinárodný kód CW
Internetová doména .cw, .an
Smerové telefónne číslo +599 9

Súradnice: 12°11′47″S 69°00′43″Z / 12,1964°S 69,012°Z / 12.1964; -69.012

Curaçao je ostrov pri pobreží Venezuely, jedna z krajín Holandského kráľovstva. Spolu s ostrovmi Aruba a Bonaire tvorí tzv. ABC ostrovy Záveterných ostrovov a je súčasťou Malých Antíl.

Hoci sa tu bežne hovorí papiamentom, po anglicky a španielsky, úradným jazykom je holandčina.

Ostrov je známy svojimi rezerváciami, kde sú k videniu jedny z najväčších kaktusov na svete (kadushi), najrozličnejšie druhy živočíchov - žaby, vtáky, nejedovaté hady a jašterice. Urbanizmus Antíl a Curaçao je taký preslávený, že sa niektoré miesta dostali i na listinu svetových chránených pamiatok UNESCO. Vo Willemstade sa dá vidieť starý, drevený pontónový most, alebo jedna z najstarších synagóg na americkom kontinente. Zachované stavby sú zmesou z počiatku 18. storočia.

Hlavné mesto Willemstad

Pôvodní obyvatelia Curaçao boli americkí Indiáni menom Arawak. Prví Európania, ktorí videli ostrov, patrili k posádke španielskej výpravy vedenej Alonsom de Ojeda v roku 1499. Arawakov (miestnych Indiánov) zdecimovali choroby ako kiahne a osýpky zavedené Španielmi. Ostrov obsadili Holanďania v roku 1634. Holandská západoindická spoločnosť založila hlavné mesto Willemstad na brehu zátoky nazvanej Schottegat. Curaçao bolo v tom čase na okraji záujmu, pretože na ňom nebolo mnoho vecí, o ktoré sa kolonisti zaujímali. Nielenže na ňom nebolo žiadne zlato, ale ani dostatok potravín či vody. Ale prirodzený prístav Willemstad sa ukázal byť ideálnym miestom pre obchod. Obchod a plavba - ale aj pirátstvo - sa stali na Curaçao najdôležitejšími ekonomickými činnosťami. Navyše Curaçao začal zohrávať kľúčové postavenie v atlantickom obchode s otrokmi. Holandská západoindická spoločnosť urobila v roku 1662 z ostrova centrum pre obchodovanie s otrokmi. Holandskí veľkoobchodníci priviedli otrokov z Afriky do obchodnej oblasti nazývanej Asiento. Odtiaľ boli otroci predávaní a naloďovaní do rôznych cieľov v južnej Amerike a Karibiku.

Obchod s otrokmi urobil ostrov bohatším a viedol k pôsobivému koloniálnemu budovaniu stavieb, ktoré tu stoja dodnes. Curaçao má rysy architektúry, v ktorej sa miešajú rôzne holandské a španielske koloniálne štýly. Široký okruh rôznych historických budov vo Willemstade je zapísaný v zozname svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Vidiecke domy (plantážnické domy) a domy v západoafrickom štýle (obydlia otrokov) sú roztrúsené po celom ostrove. Mnohé z nich sú reštaurované a prístupné návštevníkom.

Referendá o nezávislosti

[upraviť | upraviť zdroj]

Od júna 2000 do apríla 2005 mal každý ostrov Holandských Antíl svoje referendum o ďalšom politickom smerovaní. Obyvatelia vyberali jednu zo štyroch možností:

  • tesné väzby s Holandskom
  • zostať v spoločenstve Holandských Antíl
  • samospráva ako krajina vnútri Holandského kráľovstva (samostatný ostrov v rámci Hol. kráľovstva)
  • nezávislosť (plná štátna nezávislosť)

Výsledky referend:

Ostrov Dátum referenda Hlasovanie za tesné spojenie s Holandskom Hlasovanie za zotrvanie v Holandských Antilách Hlasovanie za samostatný ostrov v rámci Hol. kráľ. Hlasovanie za nezávislosť Referencie
Sint Maarten 22. júna 2000 11,6 % 3,7 % 69,9 % 14,2 % [1]
Bonaire 10. septembra 2004 59,0 % 15,9 % 24,1 % <1 % [2]
Saba 5. novembra 2004 86,05 % 13,18 % - <1 % [3]
Curaçao 8. apríla 2005 23 % - 68 % 5 % [4]
Sint Eustatius 8. apríla 2005 20 % 76 % - 1 % [4]

Dňa 26. novembra 2005 sa konala konferencia medzi vládami Holandska, Aruby, Holandských Antil, a každého nástupníckeho ostrova v Holandských Antilách. Záverečná reč uvádzala, že sa vytvorí samospráva pre Curaçao a Sint Maarten (podobná Arube), plus nový stav pre Bonaire, Saba, a Sint Eustatius (tesné zväzky s Holandskom) a nadobudnú platnosť 1. júla 2007.

V roku 2008 sa na základe predchádzajúceho referenda rozpúšťajú Holandské Antily na jednotlivé ostrovy. Po Arube aj Curaçao získa plne autonómny štatút a má vlastnú vlajku, znak, vládu a samosprávu vo všetkých otázkach okrem zahraničnej politiky a obrany, ktoré zostávajú v kompetencii Holandska. Curaçao má právo vyhlásiť referendum s otázkou o úplnej nezávislosti od Holandska, ak bude chcieť.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Bureau for Constitutional Affairs - St. Maarten. Referendum Comparison [online]. [Cit. 2008-01-30]. Dostupné online. Archivované 2007-12-07 z origenálu.
  2. Kley, Brigitte. Results Referendum [online]. Bonaire Talk, [cit. 2007-02-02]. Dostupné online.
  3. Saba Tourist Bureau. Referendum on the Constitutional Future of Saba 2004 [online]. [Cit. 2007-02-02]. Dostupné online. Archivované 2006-12-30 z origenálu.
  4. a b van den Berg, Stephanie. Curacao votes for more autonomy [online]. Caribbean Net News, 2005-04-11, [cit. 2007-02-02]. Dostupné online.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Curaçao










ApplySandwichStrip

pFad - (p)hone/(F)rame/(a)nonymizer/(d)eclutterfier!      Saves Data!


--- a PPN by Garber Painting Akron. With Image Size Reduction included!

Fetched URL: https://sk.wikipedia.org/wiki/Cura%C3%A7ao

Alternative Proxies:

Alternative Proxy

pFad Proxy

pFad v3 Proxy

pFad v4 Proxy