Forenzná veda

Forenzné vedy (iné názvy súdne vedy, forenzné/súdne disciplíny - angl. forensic science [t.j. singulár]; súhrnne nevhodne aj forenzika - z angl. forensics) sú vedy, ktoré sa aplikujú pri vyšetrovaní a dokazovaní v trestných aj civilných konaniach pred štátnymi orgánmi. Ide o postupy vedúce k preukázaniu totožnosti osôb, pravosti listín a podobne.

Etymológia

Forenzia (z lat. forensis, súdne, od forum, verejné priestranstvá, kde sa konali súdy) znamená súdne a zvyčajne označuje postupy a vedy, súvisiace s vyšetrovaním a súdnym dokazovaním, najmä v trestných záležitostiach.

Stručný prehľad forenzných vied

Daktyloskopia je metóda určovania identity pomocou odtlačkov prstov.
Forenzná antropológia sa zaoberá najmä identifikáciou kostier, lebiek a chrupu.
Forenzná balistika sa snaží identifikovať zbraň, hlavne pomocou stôp na projektile.
Forenzná chémia identifikuje rôzne látky, napríklad jedy.
Forenzná entomológia skúma hmyz ako dôkazový materiál, čo je využiteľné najmä pri vyšetrovaní vraždy, zabitia a usmrtenia.
Forenzná medicína čiže súdne lekárstvo sa snaží stanoviť čas a príčiny smrti a pod.
Forenzná psychológia posudzuje psychológiu podozrivých osôb.
Forenzná genetika identifikuje osoby či stopy z miesta činu na základe analýzy DNA.
(Forenzné) písmoznalectvo identifikuje osoby podľa ich rukopisu. Zaraďuje sa tu nielen analýza rukopisov, ale aj strojopisov a tlačených písomností. Forenzní písmoznalci sa snažia napr. identifikovať autora resp. pôvodcu písomnosti, odhaliť prípadné neskoršie úpravy písomnosti, overiť pravosť podpisu a pod.

Okrem toho sa pre forenzné účely aplikujú aj rôzne ďalšie vedy podľa povahy problému.

Forenzná fotografia

Dejiny

Najstaršia zmienka o aplikácii vedy na odhalenie podvodu je povesť o Archimedovi († 212 pred Kr.), ktorý zistil špecifickú hmotnosť údajnej zlatej koruny a dokázal, že nie je zlatá. Arabský príbeh rozpráva o kupcovi, ktorý mal vyšetriť vraždu kosákom, nechal priniesť všetky kosáky v dedine a na jeden sa zlietli muchy. Čínsku príručku vyšetrovania napísal roku 1248 Song Ci. Medzi priekopníkov forenzných vied v Európe patril francúzsky dvorný lekár a chirurg Ambroise Paré (1510-1590) a koncom 18. storočia vyšlo niekoľko traktátov o forenznom a policajnom lekárstve. Medzníkom v ďalšom vývoji forenzných vied boli vynájdenie mikroskopu, objav odtlačkov prstov a identifikácia osôb a stôp z miesta činu pomocou analýzy DNA.

V populárnej kultúre

Seriál CSI (Crime Scene Investigation) je taktiež založený na detailnom skúmaní trestných činov a odtlačkov prstov pomocou moderných analytických prístrojov a použitia forenznej vedy - tento seriál pomohol dotvoriť CSI efekt.

Literatúra

M. Balíková. Forenzná a klinická toxikológia: Laboratórne toxikologické vyšetrenie. Praha: Galén, 2004. ISBN 80-7262-281-1
L. Čírtková. Forenzná psychológia. Plzeň: Čeněk, 2004 ISBN 80-86473-86-4
Netýka - Netíková - Hájek. Psychológia v práve: úvod do forenznej psychológie. Praha: Beck, 1997. ISBN 80-7179-177-6
P. Alexander a kolektív. Forenzná ekotechnika. Brno: CERM, 2010. ISBN 978-80-7204-681-2
I. Šimovček a kol. "Kriminalistika".Plzeň: Aleš Čeněk s.r.o., 2011. ISBN 978-80-7380-343-8
A. Fábry. "Penológia". Bratislava: Eurokódex s.r.o., 2009. ISBN 978-80-89447-01-5

Pozri aj

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Forenzná veda

Externé odkazy

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Forenzní vědy na českej Wikipédii.