Obsesívno-kompulzívna porucha
Obsesívno-kompulzívna porucha | |
Ľudia s OCD trpia rôznymi nechcenými vtieravými myšlienkami a pociťujú úzkosť, pokiaľ nevykonajú nejaký rituálny úkon (napríklad opakovaná kontrola vypnutia plynu). | |
Klasifikácia | |
---|---|
MKCH-10 | F42 (odkaz) |
Klinický obraz | |
Priebeh | chronický |
Príčina | nízka hladina sérotonínu, genetická predispozícia, vplyv výchovy a prostredia |
Postihnutý systém | psychické ochorenie |
Štatistické údaje – všeobecneㅤ(The Lancet, 2009 [5]) | |
Prevalencia | 2–3% |
Štatistické údaje – ženyㅤ(The Journal of clinical psychiatry, 2020 [6]) | |
Prevalencia | 1,5% |
Štatistické údaje – mužiㅤ(The Journal of clinical psychiatry, 2020 [7]) | |
Prevalencia | 1% |
Pozri aj Medicínsky portál |
Obsesívno-kompulzívna porucha[1] (v slovenčine často aj obsedantno-kompulzívna porucha[2][3]; iné názvy: obsedantno-nutkavá porucha [4]; staršie: obsesívno [alebo obsedantno]-kompulzívna neuróza[3], nutkavá neuróza[5], obsedantná neuróza[2][6][7], obsesívna neuróza[8], anankastická neuróza[3]; v súčasnej angličtine: obsessive-compulsive disorder – skratka OCD) je duševné ochorenie charakteristické vtieravými myšlienkami a nutkaním na rôzne úkony. Postihnutému vtieravé myšlienky (obsesie) spôsobujú úzkosť, ktorej sa snaží zbaviť vykonávaním rôznych úkonov (kompulzie).[9] Tieto úkony postihnutý sám považuje za nezmyselné alebo nesprávne, no podvoľuje sa im, aby sa zbavil napätia a úzkosti spôsobených obsesiami a to až do takej miery, že postihnutému zasahujú do bežného života.[9]
Obsesie majú formu nežiaducich, často opakovaných myšlienok či obrazov, ktoré postihnutému spôsobujú úzkosť.[9] Zatiaľ čo bežní ľudia môžu mať rovnaké myšlienky ako tí postihnutí OCD, ľudia s OCD ich nesprávne interpretujú ako katastrofické alebo ohrozujúce. Namiesto toho, aby sa im naďalej nevenovali ako ostatní, si ľudia s OCD často spájajú obsah týchto vtieravých myšlienok so svojou osobou, túžbami alebo identitou.[10] Vzhľadom na to, že tieto myšlienky nie sú príjemné, spôsobujú napätie a úzkosť. Medzi časté typy obsesií patrí strach z kontaminácie a nečistoty, posadnutosť symetriou a perfektným uložením vecí, myšlienky týkajúce sa tabuizovaných tém (napríklad sexu či náboženstva) či agresívne myšlienky týkajúceho sa iných, či samého seba.[9] Typy obsesií, ktoré sa postihnutému vtierajú do hlavy, sa môžu v priebehu času meniť, keďže obsesie sa často týkajú tých oblastí, na ktoré jednotlivcovi v danom čase záleží (napr. rodič môže mať vtieravú myšlienku, že ublíži svôjmu dieťaťu).[10]
Kompulzie sú úkony, konanie alebo rituály, ktoré postihnutý vykonáva v reakcii na úzkosť spôsobenú obsesiou. Vykonanie takéhoto úkonu z krátkodobého hľadiska postihnutému prinesie úľavu, no z dlhodobého hľadiska len posilní pôvodnú obsesiu a keď sa tá znovu votrie do mysle, postihnutý znovu pocíti potrebu vykonať kompulzívný úkon.[11] Kompulzie môžu byť buď viditeľné, ako napríklad kontrolovanie zamknutia dverí, alebo neviditeľné, ako napríklad opakovanie špecifickej frázy či počítanie.[11] Medzi časté kompulzívne úkony patrí opakované kontrolovanie vecí, počítanie istého úkonu (napr. krokov), usporadúvanie vecí istým spôsobom či nadmerné umývanie rúk.[9] Pri obsesívno-kompulzívnej poruche postihnutí tieto úkony vykonávajú často a po dlhú dobu (minimálne 1 hodinu denne), čo im spôsobuje problémy v škole, zamestaní či vo vzťahoch.[9] Na racionálnej úrovni ľudia postihnutí OCD vedia, že ich kompulzie nedávajú zmysel, no emočne pociťujú takú úzkosť, že sa týmto nutkaniam radšej poddajú. Problémom totiž nie sú samotné myšlienky, ktoré nie sú špecifické len pre ľudí s OCD, ale s nimi spojená úzkosť a strach.[12] Kvôli iracionalite a nezmyselnosti kompulzií ich postihnutí často považujú za divné a hanbia sa za ne, čo im často bráni vyhľadať odbornú pomoc alebo sa niekomu zdôveriť, čo oddaľuje diagnostiku a liečbu.[13] Problémom je aj to, že postihnutí si často neuvedomujú, že ich prejavy sú spôsobené ochorením a nevypovedajú nič zlé o nich, ich osobnosti či túžbach.[10]
Podľa štúdie z roku 2020 postihuje obsesívno-kompulzívna porucha v určitej fáze života 1,5% žien a 1% mužov[14], pričom dlhodobo sa často uvádza aj výskyt u 2–3% populácie bez ohľadu na pohlavie[15]. Ide o jedno z najčastejších duševných ochorení.[16] Presná príčina spôsobujúca obsesívno-kompulzívnu poruchu zatiaľ nie je známa, predpokladá sa však súvis s nízkou hladinou sérotonínu u postihnutých osôb, čo je hormón, ktorý nervové bunky využívajú na vzájomnú komunikáciu a ovplyvňuje emócie, náladu a spánok.[16][17] Aj keď OCD nie je dedičné, jeho prítomnosť u príbuzných môže zvýšiť riziko výskytu.[9][13][17] Vplyv prostredia môže tiež zohrať rolu pri nástupe ochorenia, napríklad pokiaľ bol postihnutý jedinec v minulosti šikanovaný, fyzicky alebo sexuálne zneužívaný alebo zanedbávaný. Niekedy môže ochorenie začať po dôležitej životnej udalosti, akou je napríklad pôrod alebo strata blízkeho.[17][9]
Niečo iné je anankastická osobnosť (iné názvy: anankastická porucha osobnosti[2], obsedantno-kompulzívna porucha osobnosti[2], anankatiscká psychopatia[7]).
Diagnostika
[upraviť | upraviť zdroj]Pri určovaní diagnózy ide najčastejšie o rozhovor psychiatra s pacientom, pri ktorom sa skúma dĺžka príznakov, mieria úskosti a miera narušenia bežného života.[16] Zisťujú sa pacientove myšlienky, pocity a vzorce správania, ktoré narušujú každodenné aktivity.[18] Použitý môže byť Obsedantno-kompulzívny skríning podľa Zohar-Fineberg, ktorý obsahuje 5 otázok.[16] S povolením pacienta sa môže špecialista spýtať aj blízkych a priateľov.[18] Na vylúčenie iných chôrob môže špecialista vyšetriť aj fyzické symptómy.[18]
V priemere prejde od nástupu príznakov po diagnostiku 7 rokov.[16][19] Tento priemer je podľa štúdie z roku 2022 vyšší pre starších pacientov ako mladších, čo indikuje, že liečba obsesívno-kompulzívnej poruchy sa zlepšuje. Napriek tomu je toto číslo stále príliš vysoké, keďže pokiaľ medzi nástupom ochorenia a začiatkom jeho liečby prešli viac ako 2 roky, pravdepodobnosť účinnosti liekov proti OCD sa znižuje.[20] Dlhší čas neliečenia OCD je tiež spojený s horšími klinickými príznakmi.[20] Zaujímavosťou je, že úspešná liečba obsesívno-kompulzívnej poruchy nebola predpovedaná vekom, v ktorom ochorenia nastúpilo, ale dĺžkou odkladania liečby.[20] Inými slovami, človek s nástupom OCD vo veku 22 rokov, ktorý začal liečbu v 23 rokoch, má lepšie šance na priaznivý výsledok liečby ako človek, ktorého príznaky začali vo veku 15 rokov a neboli liečené do veku 22 rokov. Ľudia, ktorým sa príznaky objavia skôr majú väčšiu tendenciu odďalovať liečbu, pretože môžu na začiatku príznaky OCD zľahčovať alebo považovať za normálne.[20] Naopak, tí, ktorým sa OCD objaví v neskoršom veku (po detstve alebo adolescencii) vyhľadávajú liečbu skôr.[20]
Liečba
[upraviť | upraviť zdroj]Obsesívno-komulzívna porucha sa najčastejšie lieči pomocou liekov, psychoterapiou alebo ich kombináciou.[9] Z hľadiska liekov ide o typ antidepresív zvaných selektívne inhibítory spätného vychytávania sérotonínu (SSRI).[9][13] Tie bránením vychytávania sérotonínu zvyšujú jeho účinok v mozgových synapsiách a zabezpečujú tým chemickú rovnováhu v mozgu.[17] V prípade nezlepšenia príznakov sa môžu použiť aj antipsychotické lieky.[9] Z hľadiska terapie sa často využíva typ kognitívnej behaviorálnej terapie zvaný Prevencia expozície a reakcie. Princípom tejto terapie je, aby bol pacient vystavený situácii, v ktorej sa mu do mysle votrú obsesívne myšlienky, no je mu zabránené vykonať kompulzívny úkon.[9] Pacient je tak postupne vystavovaný podnetu, ktorý mu spôsobuje úzkosť.[21] Časom sa tak naučí, že napriek cítenej hrozbe v podobe úzkosti mu žiadne skutočné nebezpečenstvo pri danom podnete nehrozí a naučí sa reagovať na podnet primeranejšie, podobne ako ostatní ľudia.[22]
Typy OCD
[upraviť | upraviť zdroj]Typy obsesívno-kompulzívnej poruchy nie sú oficiálne klasifikované ani diagnostikované, no môžu byť nápomocné pri lepšom chápaní symptómov ochorenia a vyhľadaní liečby.[23][24] Obsesie ľudí s OCD sa častokrát viažu k špecifickým témam (okruhom), pričom je možné zažívať viaceré typy naraz.[24] Typy obsesií sa tiež môžu v priebehu času meniť, keďže obsesie sa často týkajú oblastí, na ktorých jednotlivcovi v danom čase záleží (napr. rodič môže mať vtieravú myšlienku, že ublíži svôjmu dieťaťu, pričom takéto myšlienky nemal, dokým rodičom nebol).[10]
Keďže materiály o obsesívno-kompulzívnej poruche sú v slovenčine stále zriadkavé a málokrát idú do hĺbky, v tejto sekcii uvádzame voľné preklady anglických názvov typov tam, kde neexistuje názvoslovná konvencia v slovenčine.
Typ OCD | Popis | Príklady |
---|---|---|
Kontrolóri |
|
|
Umývači a čističi |
|
|
Usporadúvači |
|
|
Počítanie a a opakovanie |
|
|
Existenčné OCD | ||
Falošné spomienky |
| |
Ublíženie | ||
Hromadiči |
|
|
Tak, ako má byť (angl. "Just Right" OCD) |
|
|
Magické myšlienky | ||
Pedofilné myšlienky |
|
|
Prenatálny typ | ||
Popôrodný typ |
|
|
Čisto-obsesívny typ |
|
|
Skutočné udalosti |
|
|
Vzťahy |
|
|
Náboženstvo a morálka | ||
Sexuálna orientácia |
|
|
Samovražedné obsesie |
|
Skreslené zobrazenie OCD v médiách
[upraviť | upraviť zdroj]Obesívno-kompulzívna porucha je v médiách zvyčajne zobrazovaná zjednodušene alebo skreslene, čo spôsobuje mylné predstavy väčšinovej spoločnosti o tomto ochorení. Toto môže u ľudí postihnutých OCD spôsobiť, že sa za svoje ochorenia hanbia, cítia trápne alebo majú pocit, že ich problémy nie sú podstatné.[34] Ľudia, ktorí zápasia s tabuizovanými vtieravými myšlienkami môžu mať väčší problém sa so svojím ochorením niekomu zdôveriť a môže ich to viesť k väčšej izolácii a oneskoreniu začatia liečby.[20]
Obsesívno-kompulzívna porucha je v médiách zvyčajne zobrazovaná buď postavami príliš zameranými na čistotnosť alebo majúcich divné zvyky, čo sa využíva na komediálny účel, alebo postavami, ktoré sa kvôli OCD stávajú nebezpečnými jedincami pre spoločnosť.[34]
Príkladom komediálneho typu vyobrazenia OCD je postava detektíva Adriana Monka v americkom televíznom seriáli Monk. Tomu jeho kompulzívne správanie ohľadom čistoty, usporiadavania vecí a strachu z kontaminácie baktériami napomáha pri vyšetrovaní detektívnych prípadov, keďže si všíma veci, ktoré mu neskôr vo vyšetrovaní pomáhajú. Problém takéhoto vyobrazenia spočíva v tom, že obsesívno-kompulzívna porucha je takto vyobrazená ako pozitívna vlastnosť, čo ignoruje fakt, že pre mnohých je OCD vyčerpávajúce a život obmedzujúce ochorenie.[34] Tiež tým priespieva k mylnej predstave, že ľudia trpiaci obsesívno-kompulzívnou poruchou sú len čistotní perfekcionisti, čo nie je pravda.[9]
Postava sériového vraha Coopera vo filme Pasca z roku 2024 je príkladom zobrazenia ľudí postihnutých obsesívno-kompulzívnou poruchou ako nebezpečných pre spoločnosť, čo je pre ľudí trpiacich OCD výrazné škodlivejšie ako využitie tohto ochorenia na komediálne účely. V tomto filme detektív zhodnotí, že vrah trpí obsesívno-kompulzívnou poruchou na základe toho, že šoféruje čierne auto a podľa detektíva ľudia s OCD preferujú tmavšie farby, aby zakryli špinu a vyzerali čistejšie. Nielenže táto replika nesúvisí s dejom filmu, ale takisto spája obsesívno-kompulzívnu poruchu s vraždou, pričom Cooperové kompulzie nemajú nijakú súvislosť so zabíjaním.[34] Tento prípad poukazuje na to, že spoločenská mienka o ľudoch so psychickými ochoreniami ako o šialencoch často pochádza z médií a nie je založená na faktoch.[35] Výskum ukazuje, že ľudia s psychickými ochoreniami majú v skutočnosti väčšiu pravdepodobnosť stať sa obeťou násilia ako páchateľom.[35]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ PEČEŇÁK, Ján. Klasifikácia v psychiatrii. Bratislava : Psychiatrická klinika LF UK a UNB, 2014. Dostupné online. ISBN 978-80-223-3662-8. Archivované 2024-10-10 z origenálu.
- ↑ a b c d MOŤOVSKÝ, B. Obsedantno-kompulzívna porucha. In: Ambulantná terapia, 2008, roč. 6 (3): 152 – 157 [1]
- ↑ a b c Medzinárodná klasifikácia chorôb - MKCH-10 [online]. Národné centrum zdravotníckych informácií, [cit. 2024-10-11]. Dostupné online.
- ↑ Štandardný operačný postup pre stereotaktickú rádiochirurgiu od 1. jan. 2019 [2] Archivované 2022-04-22 na Wayback Machine
- ↑ [3] S. 124
- ↑ FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
- ↑ a b ČIERNY, Daniel; ČIERNA, Mária; ČIERNY, Ladislav. Slovník medicíny nemecko-slovenský. [Bratislava] : Kniha-Spoločník, 1995. 727 s. ISBN 80-88814-03-0. S. 686. (Poznámka: Anankastická psychopatia je tu mylne stotožnená s obsesívnou neurózou)
- ↑ JABLONSKÝ, E. Niekolko poznamok o podpise [4]
- ↑ a b c d e f g h i j k l m n o Správate sa ako Monk a považujete sa za perfekcionistu? Zbystrite pozornosť, môže ísť o obsedantno-kompulzívnu poruchu [online]. Lekár.sk, 2021-07-14, [cit. 2024-10-10]. Dostupné online.
- ↑ a b c d QUICK, Stacy. Strange thoughts? No thought is off limits for OCD [online]. NOCD, 2022-10-13, [cit. 2024-10-10]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ a b What are compulsions? | OCD-UK [online]. [Cit. 2024-10-10]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ FOSS, Kevin. OCD Isn’t a Thought Problem, It’s a Feeling Problem | Psychology Today [online]. www.psychologytoday.com, [cit. 2024-10-10]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ a b c Obsedantně kompulzivní porucha (OCD): co to je? [online]. Ústav zdravotnických informací a statistiky ČR (ÚZIS), 2021-07-08, [cit. 2024-10-10]. Dostupné online.
- ↑ GRAMIGNA, Joe. OCD more common among women vs. men [online]. www.healio.com, 2020-07-02, [cit. 2024-10-10]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ ABRAMOWITZ, Jonathan S; TAYLOR, Steven; MCKAY, Dean. Obsessive-compulsive disorder. The Lancet, 2009-08, roč. 374, čís. 9688, s. 491–499. Dostupné online [cit. 2024-10-10]. ISSN 0140-6736. DOI: 10.1016/s0140-6736(09)60240-3.
- ↑ a b c d e f g h i j k l PLEVOVÁ, Patrícia. Čo je obsesívno-kompulzívna porucha (obsedantno)? + Príznaky a liečba [online]. Zdravotéka (zdravoteka.sk), 2021-01-28, [cit. 2024-10-10]. Dostupné online.
- ↑ a b c d Overview - Obsessive compulsive disorder (OCD) [online]. nhs.uk, 2021-02-16, [cit. 2024-10-10]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ a b c Obsessive-compulsive disorder (OCD) - Diagnosis and treatment [online]. Mayo Clinic, [cit. 2024-10-10]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ HEZEL, Dianne M.; ROSE, Sarah V.; SIMPSON, H. Blair. Delay to diagnosis in OCD. Journal of Obsessive-Compulsive and Related Disorders, 2022-01-01, roč. 32, s. 100709. Dostupné online [cit. 2024-10-10]. ISSN 2211-3649. DOI: 10.1016/j.jocrd.2022.100709.
- ↑ a b c d e f PERRIS, Francesco; SAMPOGNA, Gaia; GIALLONARDO, Vincenzo. Duration of untreated illness predicts 3-year outcome in patients with obsessive-compulsive disorder: A real-world, naturalistic, follow-up study. Psychiatry Research, 2021-05-01, roč. 299, s. 113872. Dostupné online [cit. 2024-10-10]. ISSN 0165-1781. DOI: 10.1016/j.psychres.2021.113872.
- ↑ STOPKOVÁ, Pavla. Nové trendy v léčbě obsedantně kompulzivní poruchy. Psychiatrie pro praxi, 2017-12-01, roč. 18, čís. 3, s. 114–119. Dostupné online [cit. 2024-10-10]. DOI: 10.36290/psy.2017.021.
- ↑ Exposure and Response Prevention (ERP) [online]. International OCD Foundation, [cit. 2024-10-10]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ SILVA, Sandra. Types of OCD: Understanding Themes and Specifiers [online]. Healthline, 2019-09-05, [cit. 2024-10-10]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ a b c d e f g h i j k l m n o p q r s t u v w x y z aa ab ac ad ae af ag ah ai aj ak al am an ao ap aq ar as at au av aw ax ay az ba bb bc bd be bf bg bh bi bj bk bl bm bn bo bp bq br MCGRATH, Patrick. A Quick Guide to Some Common OCD Subtypes [online]. NOCD, 2023-11-14, [cit. 2024-10-10]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ a b FARRELL, Nicholas. What Is False Memory OCD, and how is it treated? [online]. NOCD, 2023-10-23, [cit. 2024-10-10]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ a b c d LOCKETT, Eleesha. Hoarding OCD: Symptoms, Diagnosis, Treatment, and More [online]. Healthline, 2023-12-21, [cit. 2024-10-10]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ BRUCE, Simone Leavell; CHING, Terence H. W.; WILLIAMS, Monnica T.. Pedophilia-Themed Obsessive–Compulsive Disorder: Assessment, Differential Diagnosis, and Treatment with Exposure and Response Prevention. Archives of Sexual Behavior, 2018-02, roč. 47, čís. 2, s. 389–402. Dostupné online [cit. 2024-10-10]. ISSN 0004-0002. DOI: 10.1007/s10508-017-1031-4. (po anglicky)
- ↑ a b c d e LEVY, Jordan. Am I a Monster? An Overview of Common Features, Typical Course, Shame and Treatment of Pedophilia OCD (pOCD) [online]. [Cit. 2024-10-10]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ a b c Pedophilia OCD [online]. Psychology Today, [cit. 2024-10-10]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ a b FARRELL, Nicholas. What Is Pure Obsessional OCD? Signs, Symptoms & Treatment [online]. NOCD, 2023-10-23, [cit. 2024-10-10]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ a b c FARRELL, Nicholas. Real Event OCD: What It Is and How to Get Help [online]. NOCD, 2023-10-23, [cit. 2024-10-11]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ a b HART, Olivia. What Is Relationship OCD? [online]. WebMD, [cit. 2024-10-11]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ FARRELL, Nicholas. What Is Suicidal OCD? Signs, Symptoms, and Treatment [online]. NOCD, 2023-10-25, [cit. 2024-10-11]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ a b c d SHAH, Yusra. The worst representations of OCD in TV and movies [online]. NOCD, 2024-09-13, [cit. 2024-10-10]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ a b GHIASI, Noman; AZHAR, Yusra; SINGH, Jasbir. Psychiatric Illness and Criminality. [s.l.] : StatPearls Publishing, 2023-03-30. PMID: 30725749. Dostupné online. (po anglicky)
- FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.