Afrika

O rovnomennej rímskej provincii pozri Africa (provincia).

Afrika
Rozloha	30 570 000 km²
Počet obyvateľov	1 300 000 000
Počet štátov	54 + 7 závislých území
Regióny	Severná Afrika Západná Afrika Stredná Afrika Východná Afrika Južná Afrika
Ďalšie odkazy
Commons	Afrika

Afrika je rozlohou druhý najväčší a počtom obyvateľov druhý najľudnatejší svetadiel. Má asi 30,3 miliónov km², vrátane priľahlých ostrovov, pokrýva 6% celkovej plochy planéty a 20,4% z jej celkovej rozlohy súše. 1,3 miliárd obyvateľov (v roku 2013) žijúcich v Afrike predstavuje viac ako 15% svetového obyvateľstva.

V Afrike sa nachádza 54 suverénnych štátov, 9 závislých území a dva „de facto“ nezávislé štáty, ktoré však nie sú uznané svetovým spoločenstvom. Obyvateľstvo Afriky je najmladšie zo všetkých kontinentov; 50 percent Afričanov je mladších ako 20 rokov.

Etymológia

Názov Afrika sa v západnej kultúre začal používať vďaka Rimanom, ktorí používali názov Africa terra – „zem kmeňa Afri“ – pre severnú časť tohto kontinentu, označovanú ako Provincia Afrika s hlavným mestom Kartágo (dnešné Tunisko).

Afri (mn. č., jedn. č. Afer) bol kmeň, pravdepodobne Berberi, ktorý sídlil v Severnej Afrike v okolí Kartága. Pôvod slova Afer môže súvisieť s fenickým `afar, prach, používaným tiež vo väčšine ďalších semitských jazykoch. Medzi ďalšie možné pôvody slova Afrika, ktoré sa často kladú za pravdepodobné, patria:

• latinské slovo aprica znamenajúce „slnečný“;
• grécke slovo aphrike znamenajúce „bez chladu“. Toto vysvetlenie bolo navrhnuté historikom Leom Africanom (1488 – 1554), ktorý predpokladal, že ku gréckemu slovu phrike (φρίκη, „chlad a hrôza“) bol pridaný záporný prefix „a-“, čo malo označovať zem bez chladu a hrôzy. Nakoľko k zmene výslovnosti ph na f došlo niekedy okolo 10. storočia, s veľkou pravdepodobnosťou je táto teória nesprávna.

Staroveká Afrika ležala západne od Egypta, kým pomenovanie Ázia označovalo Anatóliu a krajiny východne od nej. Egypt a Levanta mali v tom čase nejasné zadelenie medzi týmito dvoma časťami. Počas Perzskej ríše boli dávané skôr do súvisu s Áziou, kým definitívnu hranicu medzi Afrikou a Áziou nestanovil geograf Ptolemaios (85 – 165). Stala sa ňou Suezská úžina a Červené more. Prv než Európania skutočne spoznali rozľahlosť tohto kontinentu, dostal sa pojem Afrika do ich povedomia.

Geografia v Afrike

Politická mapa Afriky

Svetadiel obklopuje Stredozemné more na severe, Indický oceán na východe až juhovýchode, Suezský prieplav na severovýchode, Atlantický oceán na západe a Južný oceán z juhu. Približne v strede pretína Afriku rovník a prechádzajú ňou aj oba obratníky. Vzdialenosť od najsevernejšieho bodu, Ras ben Sakka v Tunisku (37°21' s), po najjužnejší, Strelkový mys v Južnej Afrike (34°50'00" j), predstavuje približne 8 000 km. a od Kapverdských ostrovov na západe, 17°33'22" z, po Mys Hafun v Somálsku na východe, 51°27'52" v, približne 7 400 km Pobrežie Afriky má kvôli malej členitosti dĺžku len 26 000 km, kým Európa s tretinovou rozlohou má pobrežie dlhé 32 000 km.

Najväčším štátom Afriky je Alžírsko a najmenším Seychely, súostrovie v Indickom oceáne. Najmenším pevninským štátom je Gambia.

Podnebie, flóra a fauna

Podnebie Afriky sa pohybuje od tropického po subtropické na vrcholoch jej najvyšších pohorí. Severná časť je prevažne suchá až púšťová, kým v centrálnej časti prevládajú savany a dažďové pralesy. Medzi týmito oblasťami sa tiahne sahel a step. Na juhu sa vyskytuje každé z týchto vegetačných pásiem.

Afrika sa môže pýšiť azda najväčším počtom a rozmanitosťou druhov zveri – mäsožravce (ako napr. levy, hyeny a gepardy), bylinožravce (ako napr. byvoly, vysoká zver, slony a žirafy), fauna pralesov (ako napr. plazy, primáty, hmyz) – voľne žijúcej v minimálne kultivovanom prostredí.

Štáty a závislé územia

Štáty sú v tabuľke rozdelené podľa schémy geografických regiónov používaných OSN.

Ekonomika

Hoci má obrovské prírodné zdroje, Afrika zostáva najchudobnejším a najmenej rozvinutým kontinentom. Je to výsledok kombinácie viacerých faktorov, medzi inými rozšírenie smrteľných chorôb (predovšetkým malárie a HIV/AIDS), skorumpovaných vlád, ktoré sa často dopustili závažných porušení ľudských práv, zlyhania centrálneho plánovania, vysokej úrovne negramotnosti, nedostatku zahraničného kapitálu a častých kmeňových a vojenských konfliktov (od partizánskych vojen až po genocídy). Podľa zoznamu krajín sveta na základe Indexu ľudského rozvoja, ktorý zostavuje Organizácia spojených národov, v roku 2013 bolo všetkých 12 najnižšie postavených krajín v tomto rebríčku (176. až 187.) z Afriky.

Viaceré krajiny kontinentu ale v ostatných rokoch zaznamenali rýchly rast hospodárstva. Medzi inými napríklad Angola, Nigéria, Etiópia, Mozambik a Rwanda. Afrika je k roku 2013 ekonomicky najrýchlejšie rastúcim kontinentom . Značnú časť tohto rastu možno pripísať rozšíreniu informačných technológií, predovšetkým mobilným telefónom.

Obyvateľstvo

Populácia Afriky sa za posledných 40 rokov rapídne zvýšila, a preto je relatívne mladá. V niektorých afrických štátoch je viac ako polovica populácie mladšia ako 25 rokov. Celkový počet ľudí v Afrike vzrástol z 229 miliónov v roku 1950 na 630 miliónov v roku 1990. V roku 2021 sa počet obyvateľov Afriky odhaduje na 1,4 miliardy. V južnej, strednej a juhovýchodnej Afrike je väčšina osôb hovoriacich bantuskými jazykmi (súčasť nigero-konžskej jazykovej rodiny). Bantusky hovoriace národy zo Sahelu sa postupne rozširovali cez väčšinu subsaharskej Afriky. Obyvatelia západnej Afriky hovoria predovšetkým nigersko-konžskými jazykmi, hoci sa nachádzajú aj niektoré nilosaharsky a afro-ázijsky hovoriace skupiny. Najväčšie a najvplyvnejšie sú etnické skupiny Joruba, Igbo, Fulani, Akan a Wolof. Na centrálnej Sahare sú najvýznamnejšie skupiny Mandinka alebo Mande. Čadsky hovoriace skupiny, vrátane Hausa, sa nachádzajú v severnejších častiach regiónu najbližšie k Sahare a nilo-saharské komunity, ako sú Songhai, Kanuri a Zarma, sa nachádzajú vo východných častiach západnej Afriky hraničiacej so strednou Afrikou. Národy severnej Afriky tvoria tri hlavné domorodé skupiny: Berberi na severozápade, Egypťania na severovýchode a národy hovoriace nilo-saharsky na východe. Arabi, ktorí prišli v 7. storočí nášho letopočtu, zaviedli do severnej Afriky arabský jazyk a islam. Semitskí Feničania (ktorí založili Kartágo) a Hyksósovia, indoiránski Alani, indoeurópski Gréci, Rimania a Vandali sa usadili aj v severnej Afrike. V Maroku a Alžírsku zostali v 21. storočí významné berberské komunity, zatiaľ čo v menšej miere sú ľudia hovoriaci berbersky prítomní aj v niektorých regiónoch Tuniska a Líbye. Berbersky hovoriaci Tuaregovia a iné často kočovné národy sú hlavnými obyvateľmi saharského vnútrozemia severnej Afriky. V Sudáne, hoci prevláda arabská kultúra, ho väčšinou obývajú skupiny, ktoré pôvodne hovorili nilosaharsky, ako sú Núbijci, Fur, Masalit a Zaghawa, ktorí sa v priebehu storočí rôzne miešali s migrantmi z Arabského polostrova. Malé komunity afroázijsky hovoriacich nomádov Beja možno nájsť aj v Egypte a Sudáne. V Africkom rohu niektoré etiópske a eritrejské skupiny (ako Amhara a Tigrajci) hovoria jazykmi semitskej vetvy afro-ázijskej jazykovej rodiny, zatiaľ čo Oromovia a Somálci hovoria jazykmi z kušitskej vetvy.

Na základe štatistík tvorili kresťania rôznych denominácií v posledných rokoch (uvádzané štatistiky sú z rokov 2018 až 2022) približne 49 % africkej populácie. Druhé najrozšírenejšie náboženstvo v Afrike – islam (väčšina sunnitov, početná množina nekonfesných moslimov, malá menšina šiitov) –, zaznamenalo 42% africkej populácie. V Afrike existuje nespočet tradičných náboženstiev ako sú thron, jorubské náboženstvo, bwiti, serer, zulu, odinala, vodun. V subsaharskej Afrike je bežné vyznávanie kresťanstva alebo islamu spolu s niektorým z tradičných náboženstiev (viacpočetná náboženská identita), existujú aj eklekticizmy a synkretizmy (konkrétne napríklad synkretizmus vodunu a kresťanstva). Existujú aj ďalšie kultúrno-náboženské fenomény ako je Nkisi Nkondi.

Galéria

• 
  Sahara, severná Afrika.
• 
  Veľká mešita v Djenné. Ukážka sudánsko-sahelskej architektúry. Mali, západná Afrika.
• 
  Ganvié, Benin.
• 
  Baobaby, Malawi, južná Afrika.
• 
  Egypt, severná Afrika.
• 
  Káhira, Egypt, severná Afrika.
• 
  Mauritánia, severná Afrika.
• 
  Masaj, Tanzánia, východná Afrika.
• 
  Himba, Namíbia, južná Afrika.
• 
  Herero, Namíbia, južná Afrika.
• 
  Samburu, Keňa, východná Afrika.
• 
  Tuareg, Mali.

Iné projekty

Wikicitáty

Commons

Wikislovník

• Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Afrika
• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Afrika
• Wikislovník ponúka heslo Afrika

Externé odkazy

Africký portál

• FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
• Oficiálny zoznam názvov štátov Afriky a ich oblastí, stav 1996
• Oficiálny zoznam názvov hlavných miest štátov a administratívnych miest Afriky, stav 1996

Anglicky:

• "Afrika". The Columbia Gazetteer of the World Online. 2005. New York: Columbia University Press.

Pohyb kontinentov

Milióny rokov dozadu				1100 – 750						600 – 550						– 200
																							↗	Arábia
																							↗	Madagaskar
																							↗	India
					↗	Kongo		↓													↗	Afrika	→	Afrika
					↗	Patagónia		↓			↗	Sibír				↓			↗	Atlantika	→	Južná Amerika
Atlantika			↘		↗	Západná Arábia		↓			↗	Baltika	↘								↗	Austrália
Ur			→	Rodinia	→	Východná Gondwana	→	Protogondwana	→	Pannotia	→	Laurentia	→	Euramerika (Laurussia)	→	Pangea	→	Gondwana	→	Antarktída	→	Antarktída
Arktída	→	Nena	↗		↘	Západná Gondwana	→	Protolaurázia	↗		↘	Gondwana			↗		↘	Laurázia	→	Laurentia	→	Severná Amerika
Baltika	↗				↘	Baltika	↗						↓	Avalónia					↘	Eurázia
					↘	Laurentia	↗						↓	Severná Čína
					↘	Sibír	↗						↓	Južná Čína
Oceány				Mirovia										Prototethys, Paleotethys		Panthalassa		Tethys

• vodorovné a šikmé šípky - rozdelenie a spojenie
• zvislé šípky - postupné pripájanie a oddeľovanie