Štatutárne mesto
Štatutárne mesto (historicky a v Rakúsku aj mesto s vlastným štatútom[1][2]) je typ mesta v Rakúsku, Česku a na Slovensku.
Rakúsko
[upraviť | upraviť zdroj]V Rakúsku (resp. do roku 1918 v Rakúskej monarchii okrem Uhorska) bolo mesto s vlastným štatútom od roku 1850 oficiálne označenie mesta majúceho vlastný štatút a majúceho postavenie okresu[3][4][5][6][7][8]
Česko
[upraviť | upraviť zdroj]V Česku bolo štatutárne mesto v rokoch 1850 – 1948 (takmer) to isté ako štatutárne mesto v Rakúsku (pozri vyššie)[9], v rokoch 1967 – 1990 to bolo neoficiálne označenie niektorých miest (pozri nižšie Česko a Slovensko), a od roku 1990 oficiálne označenie mesta, ktoré má vlastný štatút a môže sa deliť na menšie samosprávne jednotky.[10][11][12]
Česko a Slovensko
[upraviť | upraviť zdroj]V Česku a na Slovensku bolo štatutárne mesto v rokoch 1967 – 1990 neoficiálne označenie miest, ktorých národný výbor mal postavenie rovnaké ako okresný národný výbor, boli to mestá Brno, Ostrava, Plzeň, Košice a (od r. 1986 aj) Ústí nad Labem.[13][14][15][16][17][18][19]
Slovensko
[upraviť | upraviť zdroj]Na Slovensku v demografii (v rokoch 1922 – 1947 aj ako polooficiálne označenie mimo demografie) je štatutárne mesto iné označenie pre mestá v právnom zmysle slova (pričom do 60. rokov 19. stor. sa tu mestom myslí len ekvivalent uhorského latinského právneho termínu civitas, t.j. len slobodné kráľovské mesto). V chronologickom poradí boli štatutárnymi mestami v tomto zmysle tieto typy obcí:
- a) do 60. rokov 19. stor. slobodné kráľovské mesto
- b) od 70. rokov 19. stor. municipálne mesto alebo mesto so zriadeným magistrátom (a do roku 1886 aj slobodné kráľovské mesto)
- c) 1922 – 1948 mesto so zriadeným magistrátom, t.j. len Bratislava a Košice, lebo ostatné faktické mestá boli vtedy právne klasifikované ako "veľké obce" (v Česku bol v tom čase na rozdiel od Slovenska výraz štatutárne mesto pre isté české mestá oficiálny)
- d) 1949 – 1990 obec s mestským národným výborom
- e) od roku 1990 obec, ktorá má postavenie mesta podľa zákona č. 369/1990 o obecnom zriadení (v spojení s uznesením SNR z 22. 11. 1990 k návrhu vlády SR na vyhlásenie obcí SR za mestá a nasledujúcimi novelizujúcimi uzneseniami)
Niekedy sa (pre obdobie do r. 1948) uvádza, že vyššie uvedené obce sú obce, ktoré vydávali vlastné štatúty. Toto však nie je presné, pretože formálne od roku 1886 mohli vydávať štatúty všetky uhorské (neskôr slovenské) obce.[20][21][22][23][24][25][26][27][28][29][30][31][32][33][34]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Krajinský vestník pre Slovensko. Bratislava : Kníhtlačiareň Unia, 1931. 1336 s. S. 561.
- ↑ content.slovakiana.sk, [cit. 2020-06-27]. Dostupné online. S. 9
- ↑ Bundesrecht konsolidiert: Gesamte Rechtsvorschrift für Bundes-Verfassungsgesetz, Fassung vom 27.06.2020 [online]. ris.bka.gv.at, [cit. 2020-06-27]. Dostupné online. Art. 16
- ↑ BINDER, Bruno; TRAUNER, Gudrun. Öffentliches Recht – Grundlagen (Lehrbuch). 3. Aufl. Wien : Linde Verlag, 2015. 360 s. ISBN 978-3-7094-0576-5. S. odsek 1306 a nasl..
- ↑ Statutarstadt [online]. aeiou.at, [cit. 2020-06-27]. Dostupné online.
- ↑ Städte mit eigenem Statut [online]. aeiou.at, [cit. 2020-06-27]. Dostupné online.
- ↑ Online-Bibliothek [online]. zeno.org, [cit. 2020-06-27]. Dostupné online.
- ↑ Austria. Post-Kurs-Bureau. Verzeichniss der post- aemter dann der telegrafen – (eisenbahn – und dampschiff). Wien : R.v. Waldheim, 1875. 204 s. Dostupné online.
- ↑ obec. In: Masarykův slovník naučný. Zväzok 5. N – Q. Praha : Československý kompas, 1931. 1130 s. S. 255.
- ↑ statutární město. In: Diderot : všeobecná encyklopedie v osmi svazcích. Vyd. 1. Praha : Diderot, 1999. ISBN 80-902555-2-3.
- ↑ zákon č. 367/1990 Sb.
- ↑ zákon č. 128/2000 Sb.
- ↑ Demografie. Praha : Český statistický úřad, 1975. 408 s. S. 229.
- ↑ zákon 69/1967 Zb. (v publikovanej verzii online omylom chýba §11a pridaný v roku 1971 [1])
- ↑ zákon č. 175/1968 Zb.
- ↑ zákon č. 40/1969 Zb.
- ↑ zákon č. 41/1969 Zb.
- ↑ zákonné opatrenie predsedníctva ČNR 1/1986 Zb.
- ↑ Rozum do kapsy : malá encyklopedie. 5. opr. vyd. Praha : Albatros, 1988. 607 s. S. 333.
- ↑ Dejiny Slovenska. Ed. Samuel Cambel. Vyd. 1. Zväzok IV : (od konca 19. stor. do roku 1918). Bratislava : Veda, 1986. 535 s. S. 179.
- ↑ Demogeografia Slovenska : vývoj obyvateľstva, jeho dynamika, vidiecke obyvateľstvo. Ed. Jozef Mládek. Bratislava : Vydavateľstvo Univerzity Komenského, 1998. 194 s. ISBN 80-223-1205-3. S. 18. (Citát: „Aby sme odstránili tento nedostatok odlíšenia mestského a vidieckeho obyvateľstva za všetky sledované roky (sčítania 1869 až 1991 a rok 1996), ako mestá sme vyčlenili tie obce ,ktoré v čase jednotlivých sčítaní mali štatút mesta (štatutárne mestá) na základe privilégia alebo na základe právnej normy. Počet štatutárnych miest sa v období jednotlivých sčítaní menil, vo všeobecnosti možno sledovať postupný nárast ich počtu (z 27 v roku 1869 na 136 v roku 1996). Len málo miest štatút mesta stratilo a v súčasnosti sú už vidieckymi obcami…“ [štatútom sa tu myslí postavenie])
- ↑ Statistický obzor (ekonomicko-statistický časopis. Statisticheskoe obozrenie). Praha : Ústředni úřad státní kontroly a statistiky, 1947. 594 s. S. 463.
- ↑ BUCHVALDEK, Miroslav, et al Československé dějiny v datech. 1. vyd. Praha : Svoboda, 1986. 714 s. (Členská knižnice.) S. 667.
- ↑ Československo. In: Slovenský náučný slovník. Ed. Pavel Bujnák. Zväzok 1 : A – D. Bratislava-Praha : Litevna, 1932. 344 s. S. 216.
- ↑ SLAVÍK, Vladimír; KLOBUČNÍK, Michal. Územné a sídelné jednotky v Slovenskej republike v rokoch 1961 – 2011. Forum Statisticum Slovacum (Bratislava: Slovenská štatistická a demografická spoločnosť), 2011, roč. VII, čís. 6, s. 161 – 168. Dostupné online [cit. 2020-06-27]. ISSN 1336-7420.
- ↑ zák. č. 369/1990 o obecnom zriadení (časť o mestách)
- ↑ uznesenie SNR z 22. 11. 1990 k návrhu vlády SR na vyhlásenie obcí SR za mestá [2]
- ↑ statut. In: Ottův slovník naučný
- ↑ LUBY, Štefan. Dejiny súkromného práva na Slovensku. 2. vyd. Bratislava : Iura edition, 2002. 626 s. ISBN 80-89047-48-3. S. 80, 81.
- ↑ Dejiny Slovenska I. Bratislava: Veda, 1986. S. 437
- ↑ BISCHOF, L. Politický a hospodársky vplyv jelšavského meštianstva pred a pod rakúsko-uhorskom vyrovnaní [3] S. 62
- ↑ Johann von Steeger. Darstellung der Rechte und rechtlichen Gewohnheiten der Königlichen freyen Städte in Ungarn. [s.l.] : Bauer, 1834. 276 s. S. 132.
- ↑ Wolters Kluwer Hungary Kft.. 1886. évi XXII. törvénycikk [online]. net.jogtar.hu, [cit. 2020-06-27]. Dostupné online.
- ↑ BERČÍK, Peter; LOVECKÝ, Peter. Územné zmeny obcí v SR od roku 1990. 1. vyd. Bratislava : Sekcia verejnej správy Ministerstva vnútra SR, 2003. 320 s. ISBN 80-88842-64-6. S. 33-34.