2S4 Ťuľpan
2S4 Ťuľpan je sovietsky/ruský samohybný mínomet kalibru 240 mm. Je určený na ničenie opevnení, živej sily a vojenského vybavenia. Ide o najväčší v súčasnosti používaný mínomet.
Vznik a vývoj
[upraviť | upraviť zdroj]V prvej polovici 50. rokov 20. storočia zaradila Sovietska armáda do svojej výzbroje ťahané mínomety M-240 kalibru 240 mm lafetované na dvojkolesovom podvozku. Zbraň s hlavnou dlhšou ako päť metrov a muníciou ťažkou 130 kg samozrejme nešlo nabíjať ako klasický pechotný mínomet vhadzovaním mín do jej ústia. Tu to nabíjalo päť mužov z celkom deväťčlennej obsluhy pomocou jednoduchého nosiaceho zariadenia zozadu, pričom hlaveň bola pri tomto úkone vo vodorovnej polohe.
Ťahané delostrelecké zbrane mali množstvo nevýhod vrátane ťažkej manipulácie a dlhšej prípravy na streľbu z pochodovej polohy. Tieto nevýhody boli tým väčšie, čím mohutnejšia bola samotná zbraň. Preto sa v polovici 60. rokov 20. storočia sovietske vedenie rozhodlo vytvoriť 240 mm mínomet ako samohybný. Na rozdiel od mínometu M-240, kde sa všetky operácie vykonávali ručne, bol do Ťuľpanu integrovaný hydraulický systém na presun mínometu z jazdnej polohy do bojovej polohy a späť. Takže na obsluhu celého samohybného mínometu stačilo päť mužov namiesto deviatich pri ťahanej verzii.
V roku 1967 bol návrh platformy mínometu zverený konštrukčnej kancelárii Uralského dopravného strojárskeho závodu a vývoj samotnej zbrane realizovala konštrukčná kancelária Permského strojárskeho závodu.
V roku 1971 bol 2S4 Ťuľpan zavedený do služby v sovietskej armáde. Sériová výroba prebiehala do roku 1988 a celkovo bolo vyrobených 588 samohybných mínometov tohto typu.[1]
Konštrukcia
[upraviť | upraviť zdroj]Platformu systému tvorí pásový podvozok s ľahko pancierovanou uzavretou nadstavbou. Pôvodne mal túto platformu tvoriť rovnaký typ, aký bol používaný pre samohybné húfnice 2S1 Gvozdika, zistilo sa však, že tento podvozok je príliš slabý a nezvláda silný spätný ráz, preto bol nakoniec využitý podvozok z väčších húfnic 2S3 Akacija. Sila pancierovania je do 30 mm, pričom najsilnejšie pancierovanie je na čele korby.
2S4 Ťuľpan je vozidlo s dĺžkou 8,5 m a šírkou 3,2 m. Srdcom pohonu je dieselový dvanásťvalec s maximálnym výkonom 382 kW, ktorý dokáže vozidlo s hmotnosťou 27,5 tony rozbehnúť na cestnej komunikácii rýchlosťou až 62 km/h, v ťažkom teréne potom do 30 km/h.
Samotný mínomet je prevážaný na chrbte korby vozidla a pred streľbou sa musí usadiť na zem. Prechod z pochodovej do palebnej pozície je možný za 2,5 minúty, spätná operácia trvá 5 minút.
Pre mínomet bolo vyvinutých niekoľko druhov munície. Základný trieštivo-trhavý typ váži 130 kg a má maximálny dostrel 9,6 km. Existuje aj verzia s pomocným raketovým motorom, ktorá má dostrel 19,6 km. Bola vyvinutá aj jadrová munícia o sile do 2 kt TNT. Z hľadiska dostrelu poznáme opäť dve varianty, teda bez a s pomocným raketovým motorom, pričom dostrel je podobný ako u predchádzajúcej konvenčnej munície. Existujú potom aj ďalšie projektily s priebojnými granátmi, kazetovou muníciou alebo konvenčnou pracovnou náplňou, ktorá je však v konečnej fáze letu navádzaná laserovým lúčom.
Mínomet Ťuľpan má rýchlosť paľby jednu ranu za minútu. Zásoba munície mínometu je 20 trieštivo-trhavých mín alebo 10 aktívne-reaktívnych mín.
Nasadenie
[upraviť | upraviť zdroj]Mínomety 2S4 Ťuľpan boli použité vo sovietskej intervencii v Afganistane ako aj počas dobíjania Grozného v druhej čečenskej vojne v rokoch 1999-2000.[2]
Užívatelia
[upraviť | upraviť zdroj]Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ 240-мм самоходный миномет артиллерии резерва Верховного Главнокомандования 2С4 «Тюльпан» [online]. kskdivniy.ru, [cit. 2024-02-23]. Dostupné online.
- ↑ "Тюльпан" 240-мм самоходный миномёт 2С4 [online]. parkpatriot.ru, [cit. 2024-02-23]. Dostupné online.