Aare
| Aare (Aar) | |
| rieka | |
 Aare v meste Brugg.
| |
| Štát |  Švajčiarsko
|
|---|---|
| Zdrojnica | ľadovce Aar |
| - výška | 2 310 m |
| Ústie | Rýn |
| - poloha | Koblenz AG, Švajčiarsko |
| - výška | 311 m |
| - súradnice | 47°36′22″S 8°13′26″V / 47,60611°S 8,22389°V |
| Dĺžka | 288,2 km |
| Povodie | 17 620 km² (1 762 000 ha) |
| Prietok | |
| - priemerný | 560 m³/s |
| - maximálny | 1 630 m³/s |
| - minimálny | 138 m³/s |
 Povodie rieky
| |
| Wikimedia Commons: Aare | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Aare je najdlhšia rieka vo Švajčiarsku.[1] Je to ľavostranný prítok Rýna s dĺžkou 295 km a povodím 17 779 km².[1] Zaľadnených je z toho 423 km².[2] Rýn odvodňuje 70 % Švajčiarska.
Na rieke bolo vybudovaných niekoľko vodných elektrární.
Priebeh toku
[upraviť | upraviť zdroj]Rieka začína pod ľadovcom Aare v Bernských Alpách. Preteká cez Brienzské, Thunské a Bielske jazero.[2] Pod nimi preteká cez Švajčiarsku pahorkatinu. Ústi zľava do Rýnu blízko miest Koblenz (Švajčiarsko) a Waldshut-Tiengen (Nemecko).
Zoznam prítokov
[upraviť | upraviť zdroj]- Limmat
- Linth (hlavný prítok Zürišského jazera)
- Sihl
- Reuss
- Suhr
- Wigger
- Emme
- Zihlkanal
- Saane (Sarine)
- Kander
- Lütschine
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b Všeobecný encyklopedický slovník. Ed. Ivan Paulička. Zväzok A – F. Praha : Ottovo nakladatelství, 2005. 1039 s. ISBN 80-7181-618-3.
- ↑ a b Aare. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 1999. 696 s. ISBN 80-224-0554-X. Zväzok 1. (A – Belk), s. 16.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Aare