Preskočiť na obsah

Anglická literatúra

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prvá stránka Beowulfa

Anglická literatúra je v širšom zmysle literatúra písaná v anglickom jazyku v anglicky hovoriacom svete. V užšom zmysle ide o anglicky písanú literatúru na území Spojeného kráľovstva.[1]

Anglický jazyk sa vyvíjal po viac ako 1400 rokov.[2] Najstaršie záznamy o angličtine, sada anglo-frízskych dialektov, ktoré na Veľkú Britániu priniesli anglosaskí dobyvatelia, sa označujú ako staroangličtina. Najznámejšou literatúrou v staroangličtine je Beowulf, ktorý v Anglicku získal status národnej epiky, napriek tomu, že sa odohráva v Škandinávii. Po ovládnutí Anglicka Normanmi v roku 1066 už však písaná podoba staroangličtiny nebola veľmi bežná. Pod vplyvom novej aristokracie sa bežným jazykom súdov, parlamentu a vyššej vrstvy stala francúzština.[3] Angličtina, ktorá sa používala po príchode Normanov, sa označuje ako stredoangličtina. Táto podoba angličtiny prevažovala až do 70. rokov 15. storočia, kedy sa rozšíril Chancery Standard (neskorá stredoangličtina). Geoffrey Chaucer (1343 – 1400), autor The Canterbury Tales, bol dôležitou postavou vo vývoji legitimity ľudovej stredoangličtiny v období, kedy dominatnými jazykmi v literatúre boli stále francúzština a latinčina. Gutenbergov vývoj kníhtlače v roku 1439 takisto pomohol štandardizovať jazyk, rovnako ako i Biblia kráľa Jakuba (1611)[4] a veľký samohláskový posun.[5]

Básnik a dramatik William Shakespeare (1564 – 1616) je všeobecne pokladaný za najlepšieho spisovateľa v angličtine a jedného z najlepších svetových dramatikov.[6][7][8] Jeho hry boli preložené do každého veľkého moderného jazyka a sú hrané častejšie, než hry akéhokoľvek iného dramatika.[9] Historické romantické novely od Sira Waltera Scotta z 19. storočia inšpirovali generáciu maliarov, skladateľov a spisovateľov naprieč Európou.[10]

Anglický jazyk sa rozšíril po celom svete spolu s britským impériom medzi koncom 16. a začiatkom 18. storočia. V jednom momente to bolo najväčšie impérium v histórií.[11] V roku 1913 malo britské impérium viac ako 412 miliónov ľudí, teda 23 % vtedajšej celkovej populácie.[12][chýba zdroj] Počas 19. a 20. storočia začali tieto kolónie a Spojené štáty produkovať svoju vlastnú významnú literatúru písanú v angličtine. Od roku 1907 doteraz bolo celkovo udelených viac Nobelových cien za literatúru za práce v angličtine než za akýkoľvek iný jazyk, pričom laureáti pochádzali z Veľkej Británie, Írska i Severného Írska, USA a bývalých britských kolónií.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. anglická literatúra. In: Encyclopaedia Beliana [online]. Bratislava: Slovenská akadémia vied, 2018-06-03, [cit. 2024-06-16]. Dostupné online.
  2. How the English Language has evolved through history [online]. Manchester University. Dostupné online. Archivované 2017-10-10 z originálu.
  3. Baugh, Albert and Cable, Thomas. 2002. The History of the English Language. Upper Saddle River, New Jersey: Prentice Hall. S. 79–81.
  4. "And now at last, ... it being brought unto such a conclusion, as that we have great hope that the Church of England (sic) shall reape good fruit thereby ..." Bible (King James Version, 1611)/Epistle Dedicatorie Archivované 31 január 2020 na Wayback Machine
  5. How English evolved into a global language. BBC News (BBC), 20 December 2010. Dostupné online [cit. 2015-08-09].
  6. GREENBLATT, Stephen. Will in the World: How Shakespeare Became Shakespeare. London : Pimlico, 2005. ISBN 978-0-7126-0098-9. S. 11.
  7. BEVINGTON, David. Shakespeare. Oxford : Blackwell, 2002. Dostupné online. ISBN 978-0-631-22719-9. S. 1-3.
  8. WELLS, Stanley. Shakespeare: A Life in Drama. New York : W.W. Norton, 1997. ISBN 978-0-393-31562-2. S. 399.
  9. CRAIG, Leon Harold. Of Philosophers and Kings: Political Philosophy in Shakespeare's Macbeth and King Lear. Toronto : University of Toronto Press, 2003. ISBN 978-0-8020-8605-1. S. 3.
  10. The Oxford Companion to English Literature, p. 890.
  11. FERGUSON, Niall. Empire: The Rise and Demise of the British World Order and the Lessons for Global Power. [s.l.] : Basic Books, 2004b. Dostupné online. ISBN 978-0-465-02329-5.
  12. Maddison 2001, s. 97: "The total population of the Empire was 412 million [in 1913]"; Maddison 2001, s. 241: "[World population in 1913 (in thousands):] 1 791 020".

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku English literature na anglickej Wikipédii.

pFad - Phonifier reborn

Pfad - The Proxy pFad of © 2024 Garber Painting. All rights reserved.

Note: This service is not intended for secure transactions such as banking, social media, email, or purchasing. Use at your own risk. We assume no liability whatsoever for broken pages.


Alternative Proxies:

Alternative Proxy

pFad Proxy

pFad v3 Proxy

pFad v4 Proxy