Anna Boleynová
| Anna Boleynová | |
 Anna Boleynová | |
| Narodenie | 1501/1507 |
|---|---|
| Úmrtie | 19. máj 1536 |
| Podpis |  |
| Odkazy | |
| Commons |  Anna Boleynová |
Anna Boleynová (* 1501/1507 – † 19. máj 1536 Tower of London), bola od januára 1533 až do smrti v roku 1536 kráľovnou Anglicka ako druhá manželka kráľa Henricha VIII. Tudora. Taktiež to bola žena, ktorá dokázala na kráľovskom dvore vytvoriť jeden z najväčších rozruchov v anglickej histórii, bola to totiž práve ona, čo podnietila kráľa na zatrpknutie voči katolíckej cirkvi.
Životopis
[upraviť | upraviť zdroj]Detstvo a mladosť
[upraviť | upraviť zdroj]
Narodila sa ako tretie a najmladšie dieťa Thomasa Boleyna a jeho manželky Elizabeth Howardovej. Život v rodine chudobného šľachtica nebol pre ňu ľahký, no najmä vďaka jej ctižiadostivému otcovi sa jej život nemohol uberať bežnou cestou mladých dám z vyššej vrstvy. Na ženu, ktorá hrala tak dôležitú rolu v anglickej histórii, vieme o jej detstve však len pozoruhodne málo. Bolo to zrejme tým, že vo veku medzi dvanástym a trinástym rokom bola so sestrou Máriou vybraná, aby sprevádzala sestru Henricha VIII., Máriu, na jej ceste na francúzsky dvor, kde sa vydala za vtedy už starého kráľa Ľudovíta XII.
Keď Ľudovít XII. zomrel, Mária sa vrátila späť do Anglicka spolu s Anninou staršou sestrou Máriou. Anna ostala vo Francúzsku v službách francúzskej kráľovnej Klaudie Bourbonskej. Nasledujúcich šesť alebo sedem rokov strávila ako jej dvorná dáma, čo jej dožičilo aj veľa možností, vzdelanie a rozhľad. A práve kvôli tejto jej pozícii je možné, že sa nachádzala na mieste slávneho stretnutia anglického kráľa Henricha VIII. a francúzskeho kráľa Františka I. Toto bolo pravdepodobne miesto, kde Henrich prvýkrát zaregistroval Annu. Mnohé historické záznamy však hovoria, že Henrich si Annu nevšimol až do roku 1526, takže ich skutočné prvé stretnutie sú len dohady.
Sám fakt, že si ju všimol, bol však pochopiteľný. Nebola síce žiadna krásavica, bola len priemernej výšky, mala malé prsia a dokonca sa povráva, že na jednej ruke o jeden prst viac. Mala však neuveriteľný sexepíl a jej tmavá olivová pokožka, čierne husté vlasy, dlhý elegantný krk a výnimočne tmavé, takmer čierne oči, ktoré mnohých fascinovali, ju robili netypickou pre tú dobu. Bola si toho vedomá a svoj výnimočný vzhľad dokázala vždy využiť vo svoj prospech.
Do Anglicka sa vrátila okolo roku 1522, kde sa stala dvornou dámou anglickej kráľovnej Kataríny Aragónskej, Henrichovej prvej manželky. Po tom, čo sa jej svadba s dedičom z Ormondu neuskutočnila, začal sa jej vzťah s Henrym Percym, tiež bohatým dedičom. Novovzniknutý vzťah však kardinál Wolsey na rozkaz kráľa Henricha zakrátko znemožnil, čo mohol byť aj dôvod na nenávisť, ktorú Anna počas svojho života ku kardinálovi pociťovala. Niekedy v tom období mala Anna aféru i s básnikom Sirom Thomasom Wyattom, ktorý bol ale ženatý.
Kráľov rozvod
[upraviť | upraviť zdroj]Z veľkej lásky k Anne dal kráľ Henrich jej otca povýšiť na lorda Wiltshira a z Anny chcel spraviť svoju oficiálnu milenku, na čo však ona nepristúpila. Rozhodla, že bude jedine jeho ženou, a nikdy nie milenkou, akou mu bola len nedávno jej sestra Mária. A tak sa teda okolo roku 1527 začali dohady o jeho potenciálnom rozvode s Katarínou Aragónskou (ktorá bola od neho staršia o päť rokov a po mnohých nevydarených pôrodoch (okrem jedného – dcéry Márie, z ktorej sa neskôr stala kráľovná Mária Tudorová)) strácala aj posledné známky príťažlivosti. Henrich zas strácal nádej, že by mu ešte niekedy dala žijúceho mužského potomka.
O veľkej láske Henricha hovoria i dnes listy, ktoré Anne písal, napriek tomu, že dopisovanie nenávidel. Zachovalo sa z nich až 17 a sú uschované vo vatikánskej knižnici. Míňal na ňu stále viac peňazí, kupoval jej drahé dary, šaty, šperky. I jeho voľný čas celý patril len jej. Kráľ sa však ocitol v situácii, ktorá bola takmer neriešiteľná. Požiadal o rozvod, no pápež mu ho zamietol.
Niekedy koncom roka 1532 napokon napriek svojmu slávnemu výroku „Kráľovná alebo nič“, začala Anna sexuálny život s Henrichom a dokonca i otehotnela, vďaka čomu sa Henrich konečne rozhodol konať. Chcel, aby sa dieťa (o ktorom predpokladal, že to bude chlapec) narodilo ako legitímny dedič, a tak si koncom januára 1533 Annu tajne vzal. To, že manželstvo s Katarínou nebolo anulované, nebolo pre neho podstatné; v jeho mysli akoby nikdy nebolo existovalo. Odtrhol sa od katolíckeho náboženstva a prešiel na protestantské, z ktorého, tým že sa vyhlásil na hlavu cirkvi, vznikla anglikánska cirkev. Hoci prostý ľud ani cirkev s jeho rozhodnutím nesúhlasili, tvrdo si svoje rozhodnutie presadzoval, aj za cenu popráv každého, kto sa odmietol podrobiť novým pravidlám.
Kráľovná Anna
[upraviť | upraviť zdroj]
23. mája arcibiskup oficiálne vyhlásil manželstvo Henricha a Kataríny za neplatné. Začali sa plány na Anninu korunováciu a 1. júna 1533 bola v londýnskom Toweri korunovaná za anglickú kráľovnú v ceremónii, ktorú viedol Thomas Cranmer, arcibiskup canterburský. Ľud sa búril a skôr než volanie na slávu sa ozývali hanlivé slová, Katarína bola totiž veľmi obľúbená. To však pre Annu nebolo dôležité, na hlase ľudu predsa nezáležalo, záležalo jej len na schopnosti ovplyvňovať kráľa. Ale manželstvo nezodpovedalo jej predstavám. Kým bola kráľovou milenkou, mohla s ním manipulovať, pretože jej bol naklonený, no ako jeho tehotná manželka stratila svoju príťažlivosť, rovnako ako stratila svoju štíhlu postavu. Najviac sa však bála straty jeho pozornosti a tak i svojej moci.
7. septembra 1533 okolo tretej poobede sa napokon narodila princezná Alžbeta (neskôr kráľovná Alžbeta I.). Anna vedela, že ak si chce svoju pozíciu i naďalej udržať, dcéra jej nestačí a musí porodiť syna. V januári 1534 bola opäť tehotná, dieťa však potratila. V roku 1536 sa nepodarené tehotenstvo znovu zopakovalo. Mŕtve dieťa bol vraj chlapec. Nešťastie Anny i Henricha sa odzrkadľovalo i na ich vzťahu. Henrich bol sklamaný a nešťastný, že sa mu stále nepodarilo splodiť mužského dediča. Jeden druhému sa navzájom stále viac odcudzovali, až sa napokon Henrich zapozeral do jednej z Anniných dvorných dám, Jany Seymourovej.
Rozsudok smrti
[upraviť | upraviť zdroj]Nepriatelia Anny okamžite začali kuť plány proti kráľovnej, pričom využívali náklonnosť kráľa k Jane. Aj Thomas Cromwell, kráľov hlavný minister, sa dal do pohybu a snažil sa nájsť spôsob, ako ju dostať z trónu. Prinútil kráľa podpísať dokument, ktorý Annu obviňuje z velezrady. 30. apríla 1536 zatkli Anninho dlhoročného priateľa, hudobníka Marka Smeatona, ktorého mučili, aby z neho dostali priznanie o pomere s kráľovnou. Ako ďalší bol zatknutý a odvedený do londýnskeho Toweru sir Henrich Norris. Nevyhol sa tomu dokonca ani kráľovnin vlastný brat George Boleyn.
2. mája 1536 bola v Greenwichi zatknutá sama kráľovná, a bola taktiež oboznámená s obvineniami: cudzoložstvo, incest a velezrada. Neskôr bola odvedená do Toweru v riečnom člne pozdĺž tej istej cesty, ktorou sa viezla na prípravu korunovácie len pred tromi rokmi. Bola zamknutá v tých istých miestnostiach, ktoré obdržala vtedy, k tej slávnostnej udalosti. Sir Francis Weston a William Bereton boli taktiež obvinení z údajného pomeru s kráľovnou, rovnako ako sir Thomas Wyatt, ktorý sa trestu ako jediný vyhol. 12. mája 1536 boli Smeaton, Norris, Weston a Bereton vyhlásení za vinných a čakal ich trest smrti. V pondelok 15. mája 1536 bola aj kráľovná a jej brat vyhlásení za vinných vlastným strýkom Thomasom Howardom, vojvodom z Norfolku. Mali byť upálení, čo bol trest za incest, alebo im mala byť sťatá hlava. 17. mája popravili kráľovninho brata na Tower Hille. Ostatní štyria sa rozhodli pre smrť sekerou. Anna vedela, že jej čas sa kráti. Začala byť hysterická a náladová.
Krátko pred popravou bolo jej manželstvo s Henrichom vyhlásené za neplatné. Otázkou však potom je, ako mohla byť obvinená z cudzoložstva, keď vlastne vydatá nikdy nebola.
Poprava
[upraviť | upraviť zdroj]Prišli pre ňu ráno 19. mája a odniesli ju na Tower Green, kde jej bola povolená súkromná poprava a dokonca bol privedený podľa jej posledného želania aj kat z Calais, keďže si želala zomrieť mečom podľa francúzskych zvykov. Pred popravou mala krátku reč, ktorá sa stala legendárnou:
| „ | Dobrý kresťanský ľud, prišla som sem umrieť podľa zákona a týmto zákonom som odsúdená na smrť, preto sa nebudem proti tomu brániť. Neprišla som nikoho obviňovať, keďže ja som obvinená a odsúdená na smrť, ale modlím sa, aby Boh chránil kráľa, aby vám ešte dlho mohol vládnuť, pretože láskavejší, či milosrdnejší princ tu nebol nikdy: a ku mne bol vždy dobrým a láskavým pánom. A ak mi chce niekto z vás protirečiť, žiadam súďte lepšie. A takto odchádzam zo sveta i od vás všetkých a dôkladne vás žiadam, modlite sa za mňa. Ó, pane maj súcit, Bohu porúčam svoju dušu. | “ |
Po tom, čo jej previazali oči a pripravili ju na popravu, viackrát zopakovala: „Ježišovi Kristovi porúčam svoju dušu, Pán nech prijme moju dušu.“ Kat odťal jej hlavu jediným švihnutím meča. Annu pochovali do kaplnky sv. Petra. Jej telo bolo jedno z tých, ktoré identifikovali pri renovácii kaplnky počas vlády kráľovnej Viktórie.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Anna Boleynová
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Anna Boleynová
