Anorganická zlúčenina
Anorganická zlúčenina označuje zlučeninu minerálneho, nebiologického, pôvodu. Komplementárne, na väčšinu organických zlúčenín sa nazerá ako na zlúčeniny biologického pôvodu. Počas minulého storočia toto delenie na anorganické a organické zlúčeniny strácalo na význame, primárne z dôvodu, že medzi nimi nie je žiaden fundamentálny chemický ani fyzikálny rozdiel a tak či tak väčšina známych zlúčenín je syntetických a nie prírodnej povahy. Navyše väčšina zlúčenín skúmaných v rámci modernej anorganickej chémie obsahuje organické ligandy. Poddisciplíny ako organometalická chémia a bioanorganická chémia sa explicitne zameriavajú na priestor medzi biochémiou, organickou a anorganickou chémiou.
Anorganické zlúčeniny sa formálne definujú ako zlúčeniny, ktoré nie sú organické. Organické zlúčeniny sú zlúčeniny uhlíka, aj keď niektoré jeho zlúčeniny sa tradične považujú za anorganické (pozri článok Organická zlúčenina). V súvislosti s anorganickou chémiou a živými systémami je hodné poznamenať, že väčšina druhov v prírode nie sú zlúčeniny ako také, ale ióny. Sodíkové, chloridové a fosforečné ióny sú esenciálne pre život, podobne ako aj niektoré anorganické molekuly ako napríklad kyselina uhličitá, dusík, oxid uhličitý, voda a kyslík. Okrem týchto jednoduchých iónov a molekúl takmer všetky druhy pokryté bioanorganickou chémiou obsahujú aj uhlík a dajú sa považovať za organické alebo organometalické.