Antifašistická akcia
Antifašistická akcia alebo skrátene Antifa je názov organizácií radikálneho alebo militantného ľavicového antifašistického odporu.
Prvú organizáciu pod týmto názvom vytvorila v roku 1930 Komunistická strana Nemecka na obranu proti rastúcemu nacistickému hnutiu v krajine. Dnes pôsobia skupiny AFA po celej Európe a hlásia sa prevažne k anarchizmu. Antifašistická akcia je spravidla reakciou na činnosť krajnej pravice. Na Slovensku vznikla Antifa ako reakcia na pouličné násilie neonacistov, ktoré sa objavovalo najmä v 90. rokoch 20. storočia, ale aj po roku 2000. V súčasnosti je relatívne slabo organizovaná a relatívne málo ľudí sa hlási k radikálnejšiemu antifašizmu. V Spojených štátoch došlo po zvolení Donalda J. Trumpa za prezidenta k nárastu protestov Antifašistickej akcie, ktoré sa zameriavali okrem krajnej pravice (biely nacionalizmus, alternatívna pravica), aj voči tradičným konzervatívcom a libertariánom. Počas protestov sa niektorí sympatizanti Antifa podielali na vandalizme a v styku s krajnou pravicou došlo aj k násiliu. Prezident Trump v júli 2019 v súvislosti s násilným útokom antifašistov na konzervatívneho novinára Andyho Ngoa v Portlande vyhlásil, že uvažuje o zaradení Antify medzi domáce teroristické organizácie v USA.[1]
Literatúra
[upraviť | upraviť zdroj]- Martin Bastl, Miroslav Mareš, Josef Smolík, Petra Vejvodová: Krajní pravice a krajní levice v ČR. Praha: Grada Publishing, 2011.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Trump chce označiť Antifu za teroristickú organizáciu. Sú chorí, tvrdí [online]. TA3, 28.7.2019, [cit. 2019-07-28]. Dostupné online. Archivované 2019-07-29 z originálu.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Antifašistická akcia
|
Tento článok týkajúci sa politiky je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |