Autonómna samospráva Severnej a Východnej Sýrie
Autonómna samospráva Severnej a Východnej Sýrie | |||||
| |||||
Štátna hymna: | |||||
Miestny názov | |||||
• dlhý | Rêveberiya Xweser a Bakur û Rojhilatê Sûriyeyê (kurdsky) الإدارة الذاتية لشمال وشرق سوريا (arabsky) | ||||
• krátky | |||||
Hlavné mesto | Kámišlí 37°03′ s.š. 41°13′ v.d. | ||||
Najväčšie mesto | Rakka | ||||
Úradné jazyky | Kurdčina, Arabčina, Sýrčina, Turečtina
| ||||
Štátne zriadenie Prezident |
de facto Autonómna oblasť Libertariánska socialistická federácia, polopriama demokracia Hediya Yousefová[1] Mansur Selum[1] | ||||
Vznik | 2014 | ||||
Rozloha • celková • voda (%) |
50980 km² (?.) ? km² (? %) | ||||
Počet obyvateľov • odhad (2018) • sčítanie ([[]]) • hustota (2018) |
2 000 000[2] (?.) ≈ 39,23/km² | ||||
Mena | Sýrska libra (SYP) | ||||
Časové pásmo • Letný čas |
VEČ (UTC+2) VELČ (UTC+3) | ||||
Internetová doména | .sy | ||||
Smerové telefónne číslo | +{{{Smerové telefónne číslo}}} |
Súradnice: 37°03′S 41°15′V / 37,05°S 41,25°V
Rojava ([rožava], doslova „Západ“, oficiálne kurdsky Rêveberiya Xweser a Bakur û Rojhilatê Sûriyeyê, slovensky Autonómna samospráva Severnej a Východnej Sýrie (ASSVS) (medzi rokmi 2016-2018 Federaliya Demokratîk a Bakûrê Sûriyê, slovensky Demokratická federácia Severnej Sýrie (DFNS)), niekedy aj Západný Kurdistan (kurdsky Rojavayê Kurdistanu) je de facto autonómny región v severnej a severovýchodnej Sýrii. Skladá sa z troch nesusediacich kantónov Afrin, Jazira a Koban. Rojava nie je sýrskou vládou oficiálne uznaná ako autonómne územie. Kurdi všeobecne považujú Rojavu za jednu zo štyroch častí Kurdistanu, ktorý tiež zahŕňa častí juhovýchodného Turecka (Severný Kurdistan), severného Iraku (Južný Kurdistan) a západného Iránu (Východný Kurdistan).
Geografia
[upraviť | upraviť zdroj]Rojava leží na západ od rieky Tigris pozdĺž tureckej hranice. Skladá sa z troch kantónov: Jazira (Džazíra), Koban (neskôr Eufrat) a Afrin. Všetky kantóny sú prevažne nížinné. Kantón Jazira tiež hraničí na juhovýchode s Irackým Kurdistanom. Ostatné hranice sú sporné kvôli Sýrskej občianskej vojne. Súčasnú západnú hranicu ASSVS s územiami ovládanými sýrskou vládou tvorí do veľkej miery rieka Eufrat, Rojave prislúcha tiež ľavé pobrežie Assadovho jazera. Oblasť je prevažne nížinná s výnimkou pohorí Abdulazíz (920 m.n.m.) a západnej časti Sindžárskych vrchov (do 1400 m.n.m.).
Územný vývoj Rojavy
[upraviť | upraviť zdroj]-
Kantóny Rojavy vo februári 2014
-
Rojava vo februári 2014
-
Rojava v júni 2015
-
Rojava v októbri 2016
-
Rojava v apríli 2018 v doposiaľ najväčšom rozpoložení
-
Rojava v marci 2020 po tureckých okupáciach a operácii Prameň mieru
Turecká okupácia a operácia Prameň mieru
[upraviť | upraviť zdroj]V roku 2018 bola väčšina Afrínu dobytá tureckými silami v operácii Olivová ratolesť. Afrínsky kantón bol okupovaný, zatiaľ čo tamojšie jednotky Rojavy - Sýrskych demokratických síl (SDF), civilné úrady a časti populácie ustúpili do kantónu Šahba, ktorý bol pod ochranou sýrskej vlády.[3]
V roku 2019 turecký prezident Erdoğan mesiace varoval, že prítomnosť kurdských Ľudových obranných jednotiek (YPG) na tureckých hraniciach je pre neho neprípustná - YPG považuje za teroristov. Jeden zo západných spravodajcov dospel k záveru, že "nebolo nič prekvapujúce" na tureckom útoku z 9. októbra 2019 na časti Rojavy (guvernoráty Aleppo, Hasaka a Rakka) hneď po tom, čo Spojené štáty z územia takmer úplne stiahli svoje málopočetné vojenské jednotky (asi 2000 vojakov).[4]
13. októbra 2019 sa SDF dohodli s vládou Baššára al-Asada na spoločnom postupe proti postupujúcej tureckej ofenzíve v rámci operácie Prameň mieru. Spolupráca znamená sčasti zánik samosprávy v kurdských územiach, teda prenechanie vlády nad pohraničnými mestami ako Manbidž, Kobání či Kámišlí, Sýrskej arabskej armáde (SAA). Cieľom spolupráce SAA a SDF je úplné vytlačenie tureckých vojsk z územia Sýrie.[5]
Politika
[upraviť | upraviť zdroj]V Rojave je presadzovaná myšlienka demokratického konfederalizmu inšpirovaná myšlienkami anarchistov a sociálneho ekológa Murraya Bookchina. Vládna Strana kurdských pracujúcich prešla zásadným ideovým obratom a oproti predchádzajúcej marxisticko-leninskej profilácie nachádza teraz inšpiráciu napríklad v praxi mexických zapatistov. V Rojave možno tiež vidieť snahu o rovnosť mužov a žien, ktorá je v tejto časti sveta bezpríkladná.[6]
Zahraničná politika
[upraviť | upraviť zdroj]Napriek de iure vyhlásenej nezávislosti Rojavy (ako ASSVS) územie za samostatné ani autonómne neuznáva žiaden členský štát OSN.[7] O uznaní po vzore Kosova uvažovalo v roku 2018 Francúzsko, avšak nakoniec ku kroku nepristúpilo.[8] ASSVS má dobré vzťahy s USA, ktoré kurdskú samosprávu od počiatku sýrskej občianskej vojny vojensky podporujú.[9] Naopak, najväčšou hrozbou pre existenciu územia v súčasnej podobe je Turecko. Prezident Recep Tayyip Erdoğan kvôli obavám z veľkej kurdskej menšiny vo vlastnej krajine opakovane požaduje kroky zamerané na faktické zničenie samosprávy v kurdskej Rojave, vrátane invázie tureckých vojsk, vytvorenia demilitarizovanej zóny či presídlenia sýrskych utečencov do oblasti.[10][11][12] V septembri 2019 na Valnom zhromaždení OSN ohlásil Erdoğan, že chce do Rojavy presídliť 2-3 milióny sýrskych utečencov z Turecka, prevažne Arabov, čo by znamenalo, že presídlencov by bolo viac než samotného súčasného obyvateľstva ASSVS a tak by to zničilo pôvodné majoritné kurdské obyvateľstvo.[11]
Obrana a bezpečnosť
[upraviť | upraviť zdroj]Ozbrojenými zložkami ASSVS sú Sýrske demokratické sily (SDF), ktoré vznikli zlúčením viacerých kurdských, asýrskych a arabských vojenských jednotiek na čele s kurdskými milíciami Ľudové obranné jednotky (YPG) a Ženské obranné jednotky (YPJ). Doplnené sú obrannými jednotkami HPX a kresťanskými jednotkami.[13] V roku 2017 mali 20-30 tisíc príslušníkov.[13]
Od júla 2013 plní faktickú funkciu ministerstva vnútra úrad Asaiš (v preklade "Bezpečnosť"). Riadi políciu, proti-teroristické jednotky, spravodajstvo aj výcvik jednotiek. Celková sila Asaišu je asi 15 000 príslušníkov (10 000 v Džazíre, 3000 v Afríne a 2000 v Kobaní/Eufrate).[14] V krajine tak funguje dvojakosť vnútornej bezpečnosti, zaisťovanej Asaišom aj miestnymi milíciami.
Demografia
[upraviť | upraviť zdroj]Etnicita
[upraviť | upraviť zdroj]Tri najpočetnejšie etnické skupiny sú Kurdi, ktorí žijú najmä v severných oblastiach ASSVS, ktoré držala Rojava od začiatku vojny. Nasledujú Arabi, žijúci v povodí rieky Eufrat a okolí mesta Tell Abjad. Asýrčania žijú vo východnej časti oblasti, v kantóne Cezire (asýrsky Gozarto). Pri meste Tell Abjad žijú tiež Turkméni, kým pri Hasakeh žijú Arméni.
Náboženstvo
[upraviť | upraviť zdroj]Väčšinu obyvateľov tvoria moslimovia, ale žijú tu aj kresťania. Takmer všetci Arabi v Rojave sú sunnitskí moslimovia, väčšina Kurdov taktiež, kým menšia patrí k jezídom. Asýrčania sú predominantne kresťania, patriaci k rôznym cirkvám: Asýrska cirkev Východu, Sýrska ortodoxná cirkev alebo Chaldejsko-katolícka cirkev. Taktiež medzi Arménmi je rozšírená Arménska apoštolská cirkev. Turkméni nie sú sunniti, ale šíitska odnož aleviti.
Ekonomika
[upraviť | upraviť zdroj]Severné oblasti Sýrie, kde sa Rojava rozkladá, boli dlhodobo vládou udržiavané ako prevažne poľnohospodárske zóny, pričom tento stav vláda vedome udržovala ako spôsob zamedzenia rozvoja.[15] 70% vládnych výdavkov putovalo okolo roku 2015 na obranu a bezpečnosť. V regióne sa od vzniku neplatili žiadne dane. Od roku 2017 región Džazíra zaviedol čiastočné zdanenie.[16] Štátne financie sa získavajú z colných poplatkov a predaja ropy či ďalších prírodných zdrojov. V regióne sú podporované komunitné družstvá, ktoré ľuďom slúžia pre ich vlastné potreby a navyše zabezpečujú zamestnanosť.
Ceny určujú a kontrolujú demokratické komisie v každom z kantónov. Tieto komisie môžu nastaviť cenu spotrebného tovaru ako je jedlo a zdravotnícke potreby. Tento systém môže byť tiež použitý na riadenie výroby. Napríklad môže zvýšiť produkciu pšenice a udržať tak nízke ceny pre potraviny.[17]
V súčasnosti vláda hľadá zahraničných investorov, aby mohla postaviť elektráreň a továreň na výrobu umelých hnojív.
Región Džazíra je významný producent pšenice a bavlny a taktiež disponuje významnými zásobami ropy.[15] Región Eufrat z Rojavy najviac utrpel dlhotrvajúcimi bojmi a má veľké výzvy spočívajúce v nutnej rekonštrukcii. V nedávnom čase sa začalo so ovým poľnohospodárstvom.[18] Región Afrín sa tradične špecializoval na výrobu olivového oleja, vrátane jeho pridávania do známeho allepského mydla.[15] Po okupácii väčšiny Afrínu islamistickou opozíciou a tureckou armádou boli mnohé olivové sady vyklčované a vypaľované, aby tak okupanti zabránili Kurdom v návrate do oblasti.[19] Do oblasti sa v rokoch 2012-2016 v dôsledku bojov o Aleppo presunula aj značná časť priemyselnej produkcie z mesta.
Vzdelanie
[upraviť | upraviť zdroj]V oblasti pôsobila v čase vzniku Rojavy vládna štátna Univerzita Eufrat v Hassake a Afrínska univerzita v Afríne. Afrínska univerzita bola v roku 2015 tureckými vojskami uzavretá.[20] V júli 2016 založili vlastnú univerzitu Rojava v meste Kámišlí, ktorá prvých študentov prijala v zimnom semestri 2016/2017. Tá mala v roku 2018 4 fakulty a 6 katedier - lekárstvo, literatúra, médiá, poľnohospodárske inžinierstvo, strojné inžinierstvo a ekonomika, teda odvetvia kriticky dôležité pre úspech ASSVS.[18] V roku 2018 tu študovalo približne 850 študentov.[20]
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Autonómna samospráva Severnej a Východnej Sýrie
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b Syrian Kurds declare new federation in bid for recognition [online]. Middle East Eye, 17.3.2016, [cit. 2019-09-25]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ Sectarianism in Syria's Civil War [online]. [Cit. 2019-09-26]. S. 24. Dostupné online. Archivované 2018-09-22 z originálu.
- ↑ www.rudaw.net, [cit. 2023-10-23]. Dostupné online.
- ↑ ROELANTS, Carolien. Koerden zitten van alle kanten klem. NRC, 2019-10-15. Dostupné online [cit. 2023-10-23]. (po flámsky)
- ↑ Autonomous Administration announces agreement with the regime [online]. ANF News, 13.10.2019, [cit. 2019-10-14]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ Text z afed.cz
- ↑ The Kurds are creating a state of their own in northern Syria [online]. Kobání a Rakka: The Economist, 23.5.2019, [cit. 2019-09-26]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ MEYSSAN, Thierry. The French Plan to Recognize “Rojava” [online]. Global Research, 11.1.2018, [cit. 2019-09-26]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ HUNT, Edward. There Is Still Hope for Rojava [online]. Foreign Policy In Focus, 7.1.2019, [cit. 2019-09-26]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ GRAEBER, David. America's Kurdish allies risk being wiped out – by Nato [online]. The Guardian, 1.2.2019, [cit. 2019-09-26]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ a b IDDON, Paul. Killing two birds with one stone: Erdogan’s Syria refugee plan [online]. Rudaw.net, 25.9.2019, [cit. 2019-09-26]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ COWLES, Ben. Erdogan says Turkey is determined to destroy Rojava ‘to pieces [online]. Morning Star, 27.7.2019, [cit. 2019-09-26]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ a b RASHID, Bedir Mulla (z arabčiny preložil: Obaida Hitto). Military and Security Structures of the Autonomous Administration in Syria. 2017. vyd. Istanbul : Omran for Strategic Studies. [Cit. 2019-09-26]. Dostupné online. S. 72. (po anglicky)
- ↑ ŠIMEK, Dávid. Bezpečnosť „Autonómnej správy severnej a východnej Sýrie“ - Rodžava [online]. MepoForum.sk, 12.7.2019, [cit. 2019-09-26]. Dostupné online.
- ↑ a b c LEBSKY, Maksim. The Economy of Rojava [online]. Cooperation in Mesopotamia, 17.3.2016, [cit. 2019-09-26]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ VAN WILGEBURG, Wladimir. Rojava Administration to Impose Tax System in Northern Syria [online]. Cooperation in Mesopotamia, 10.7.2017, [cit. 2019-09-26]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ Efrîn Economy Minister Yousef: Rojava challenging norms of class, gender and power [online]. Diclenews.com, [cit. 2019-09-26]. Dostupné online. Archivované 2015-01-18 z originálu.
- ↑ a b SOGUEL, Dominique. At a new university, Syrian Kurds build their own future [online]. The Christian Science Monitor, 16.4.2019, [cit. 2019-09-26]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ Turkish-backed mercenaries burned another 200 olive trees [online]. Hawar News Agency, 25.9.2019, [cit. 2019-09-26]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ a b MADOSA, Beritan a Heidvar HARANI. Afrin University students continuing their studies at Rojava's University [online]. Hawar News Agency, 29.6.2018, [cit. 2019-09-26]. Dostupné online. (po anglicky)