Avitus
Eparchius Avitus bol rímsky cisár Západorímskej ríše od júla 455 do októbra 456. Po zvrhnútí slúžil ako biskup v meste Piacenza. Avitus bol energický a schopný vládca, ktorý sa snažil obnoviť moc Ríma a za jeho krátkej vlády sa mu skutočne podarilo stabilizovať rímsku moc.
Pôvod a raná kariéra
[upraviť | upraviť zdroj]Eparchius Avitus pochádzal z váženej aristokratickej senátorskej rodiny z narbonskej Galie (dnešná Provance), z mesta Narbo. Jeho otec bol Flavius Iulius Agricola, pretoriánsky prefekt Galie a konzul. Avitus sa narodil v galskom meste Augustonemetum (dnes Clermont-Ferrand). Avitus slúžil v armáde pod velením Flavia Aetia a zúčastnil sa na jeho najslávnejších výpravách proti Vizigótom, Frankom a Burgundom. Bol to práve Avitus, ktorý presvedčil vizigótskeho kráľa Teodoricha I. aby sa pridal k Rimanom v bitke na Katalaunských poliach proti Atilovi.
Vláda
[upraviť | upraviť zdroj]Avitus dosiahol titul veliteľ vojska (Magister militum) za vlády Petronia Maxima, ktorý ho poslal za vizigótskym kráľom Teodorichom II. Tu ho zastihla správa o vyplienení Ríma Vandalmi a o smrti cisára Petronia Maxima. Kráľ Teodorich II. ho nato menoval rímskym cisárom. Avita uznal aj rímsky senát. Počas svojej cesty do Ríma sa Avitovi podarilo upevniť moc v provincii Noricum. Za veliteľa vojska vymenoval Góta Remista. Počas jeho vlády sa začali vyostrovať spory medzi ním a dvoma vplyvnými generálmi, Majorianom a germánom Ricimerom. Avitovi sa spočiatku nedarilo vyriešiť problémy ani s Vandalmi, ktorí neustále útočili z Afriky na Itáliu. Avitus však zmobilizoval sily a Vandalov porazil, raz na Sicílii a konečnú porážku im uštedril v námornej bitke pri Korzike. Počas Avitovej vlády prestali uznávať aspoň formálnu moc germánski Svébi v Hispánii. Rímsky generál Fronto poveril susedných Vizigótov aby Svébov donútili k poslušnosti, čo sa aj podarilo, no Vizigóti sa z Hispánie už nikdy nestiahli, čím fakticky zväčšili svoju ríšu.
Avitus sa stal nepopulárnym hlavne v očiach bohatých italských veľkostatkárov, aristokratov a senátorov, ktorí boli v 5. stor. zvyknutí zastávať najvyššie miesta. Avitus však dával prednosť rímskej aristokracií z Galie. Avitus musel platiť aj vizigótskym vojakom slúžiacim v rímskom vojsku a nato musel často použiť zlaté sochy a umelecké pamiatky, čo sa nepáčilo obyvateľom. Túto nespokojnosť využil Ricimer, ktorý donútil Avita k úteku do Galie. Následne bol popravený aj Remistus. Avitus však získal vizigótske vojsko a vrátil sa do Itálie. Pri meste Placentia (dnes Piacenza) ho však vzbúrenci porazili.
Exil a smrť
[upraviť | upraviť zdroj]Ricimer ustanovil Avita biskupom Placentie, no neskôr rímsky senát odhlasoval jeho popravu. Avitovi sa však podarilo utiecť do Galie. Cestou tam ale zomrel na dodnes nezistené príčiny.
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Avitus na anglickej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).
Avitus
| ||
| Vladárske tituly | ||
|---|---|---|
| Predchodca Petronius Maximus |
cisár 455 – 456 |
Nástupca Majorianus |