Evanjelium podľa Matúša

Evanjelium podľa Matúša
	; Evanjelium podľa Matúša z etiópskej Biblie
Autor	Matúš (apoštol)
Roky písania	75 - 80
Symbol	človek

Evanjelium podľa Matúša (skratka Mt) je jednou z kníh Nového zákona. Je jedným zo štyroch evanjelií, ktoré opisujú život Ježiša Krista. Jeho autorstvo sa pripisuje apoštolovi Matúšovi.

Slovo evanjelium pochádza z gréckeho slova εὐαγγέλιον (euangelion), čo znamená radostnú zvesť o príchode panovníka. V kresťanstve sa pod týmto pojmom začalo označovať hlásanie Krista o Božom kráľovstve. Po Ježišovej smrti sa ako evanjelium označovalo kázanie o Kristovi a jeho učení. Apoštoli hlásali evanjelium ústne Židom i Grékom, aby z nich urobili Kristových učeníkov, veriacich kresťanov. Ale aj po ich obrátení im bolo treba ďalej vysvetľovať Ježišovo učenie, ktoré sa malo pre nich stať pravidlom pre ich život. Preto ho bolo treba aj písomne zaznačiť a zachovať. Tak vznikli napísané evanjeliá.

Pôvod a autor

Podľa cirkevnej tradície sa evanjelium pripisuje apoštolovi Matúšovi. Biblisti zastávajú názor, že hlavným prameňom pre Matúšovo evanjelium bolo Evanjelium podľa Marka. Zvyšný materiál bol prebratý väčšinou z prameňa logií Q (pravdepodobne prebratého z tradície). Na začiatok boli pridané správy o detstve Ježiša a na konci správa o zjavení Ježiša po vzkriesení.^[1]

Bádatelia mimo kresťanstva pochybujú o tom, že autorom evanjelia je apoštol Matúš a prikláňajú sa skôr k anonymnému autorovi. Niektorí tak isto uvažujú o tom, že evanjelium nie je pôvodné, ale pochádza z dvoch zdrojov (tzv. dvojzdrojová hypotéza). Jedným by malo byť Evanjelium podľa Marka a druhým akýsi ďalší neznámy hypotetický zdroj. Iná skupina bádateľov zase naopak predpokladá, že Matúšovo evanjelium bolo napísané skôr a Marek ho použil ako zdroj pre svoje evanjelium. Tretia hypotéza hovorí o tom, že Evanjelium podľa Matúša bolo najskôr napísané v aramejčine, neskôr preložené do gréčtiny a prekladateľ použil pri preklade úryvky z Evanjelia podľa Marka na doplnenie Matúšovho evanjelia.

Spomedzi evanjelistov má iba Lukáš prológ (Lk 1,1-4) podľa literárnych zvyklostí tej doby. V ňom hovorí o svojích prameňoch a predchodcoch a o zásadách, ktorými sa riadil.

Z evanjelia priamo nevyplýva, kedy bolo napísané. Podľa kresťanskej tradície Evanjelium podľa Matúša napísal očitý svedok Ježišovho pôsobenia, apoštol Matúš, okolo roku 60. Pôvodne bolo napísané po aramejsky, rečou, ktorou sa hovorilo vo vtedajšej Palestíne. Asi o 20 rokov neskôr bolo preložené do gréčtiny. Aramejský originál sa stratil, ale jeho grécky preklad sa rozšíril po celom vtedajšom kresťanskom svete, ako prvý úradný apoštolský spis o Kristovi. Matúšovo evanjelium bolo určené predovšetkým kresťanom, ktorí vyznávali pôvodne židovské náboženstvo. Preto jeho autor predpokladá znalosť náboženských, politických a spoločenských pomerov v Palestíne v Kristových časoch a zároveň predpokladá aj znalosť Starého zákona, ktorý často cituje, alebo sa naň odvoláva. Obsahuje až 65 odkazov na Starý zákon, z čoho až 43 sú doslovné citáty. Tým výrazne prevyšuje množstvo odkazov na Starý zákon v ostatných evanjeliách.

Väčšina bádateľov tvrdí, že vzniklo v Sýrii.^[2]

Cieľ a obsah

Cieľom Matúšovho evanjelia bolo dokázať, že Ježiš Nazaretský je Mesiáš, prisľúbený Židom starozákonnými prorokmi. Pri každej príležitosti poukazuje na to, ako sa starozákonné proroctvá splnili v Kristovi. Matúšovo evanjelium posilňovalo kresťanov pochádzajúcich zo židovstva najmä pri prenasledovaní od samotných Židov, ktorí čakali iného, politického Mesiáša, ktorý by ich oslobodil z moci nenávidených Rimanov. Matúš im vo svojom evanjeliu vysvetlil, že Vykupiteľ už prišiel, iného čakať nemožno, a že Kristovo vykúpenie má hlbší význam ako politické oslobodenie, lebo ono vyslobodzuje z hriechu a umožňuje vstup do Božieho kráľovstva. Hlavný odkaz Matúšovho evanjelia môže byť vyjadrený Ježišovým citátom: „Nemyslite si, že som prišiel zrušiť Zákon, alebo prorokov; neprišiel som ich zrušiť, ale naplniť.“ (Mt 5,17)

Usporiadanie Matúšovho evanjelia je viac systematické a vecné ako chronologické. Časové usporiadanie jednotlivých udalostí ustupuje do pozadia pred systematickým opísaním Ježišových rečí a skutkov. Matúš rád zoskupuje napríklad reči, ktoré Kristus povedal pri rozličných príležitostiach, i zázraky líšiace sa časom aj miestom.

Evanjelium má štyri hlavné časti:

Rodokmeň Ježiša Krista, jeho narodenie a detstvo (Mt 1-2).
Kázanie a činnosť Jána Krstiteľa ako príprava na príchod a verejné účinkovanie Krista (Mt 3-4,11).
Kázanie a činnosť Krista (Mt 4,12-20,16).
Umučenie, smrť a zmŕtvychvstanie Krista (Mt 20,17-28).

Evanjelium podľa Matúša je tak isto ako všetky biblické knihy rozdelené na kapitoly a verše, ktoré sú očíslované. Pri citácii z biblických kníh, alebo pri odvolávaní sa na určitú pasáž sa uvedie jej číslo. Napríklad, už uvedený Ježišov citát: „Nemyslite si, že som prišiel zrušiť Zákon, alebo Prorokov; neprišiel som ich zrušiť, ale naplniť.“ (Mt 5,17) možno nájsť v 5. hlave (kapitole) a v 17. verši Evanjelia podľa Matúša.

Mimokresťanský pohľad

Niektorí kritici toto evanjelium obviňujú aj z toho, že niektoré pasáže v knihe sú antisemitské a že tieto pasáže ovplyvnili spôsob, akým kresťania nazerali na Židov, obzvlášť v stredoveku. Vychádzajú pritom z kritických vyjadrení Ježiša v evanjeliu na adresu vedúcich židovských náboženských skupín existujúcich v jeho časoch, ktorých Ježiš obviňuje z pokrytectva a nepochopenia Starého zákona.