Georgij Maximilianovič Malenkov
| Georgij Maximilianovič Malenkov | ||||||||
| sovietsky politik | ||||||||
 | ||||||||
| Predseda Sovietu ministrov ZSSR | ||||||||
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| V úrade 5. marec 1953 – 8. február 1955 | ||||||||
| ||||||||
| Biografické údaje | ||||||||
| Narodenie | 8. január 1902 Orenburg, Všeruské impérium | |||||||
| Úmrtie | 14. január 1988 (86 rokov) Moskva, ZSSR | |||||||
| Politická strana | KSSZ (1920—1961, vylúčený) | |||||||
| Rodina | ||||||||
| Manželka |
Valeria Golubcova | |||||||
| Deti | Valentina, Andrej, Georgij | |||||||
| Odkazy | ||||||||
 | Georgij Maximilianovič Malenkov (multimediálne súbory) | |||||||
Georgij Maximilianovič Malenkov (* 8. január 1902, Orenburg – † 14. január 1988, Moskva) bol sovietsky politik, blízky spolupracovník Josifa Vissarionoviča Stalina a jeho dezignovaný nástupca. Člen najužšieho vedenia Komunistickej strany Sovietskeho zväzu v rokoch 1939 – 1957 (tajomník Ústredného výboru, člen politbyra - prezídia ÚV).
Život
[upraviť | upraviť zdroj]Bojoval v ruskej občianskej vojne. Po vstupe do komunistickej strany v roku 1920 pôsobil ako politruk jazdeckej eskadry a pluku. Po vojne vyštudoval na Moskovskej štátnej technickej univerzite N.E. Baumana elektrotechniku a bol jedným z mála vtedajších najvyšších predstaviteľov ZSSR, ktorí mali vyššie (univerzitné) vzdelanie.
Podieľal sa na predvojnových čistkách v komunistickej strane. Počas druhej svetovej vojny bol členom štátneho výboru obrany. V roku 1943 získal hodnosť generálporučíka. Bol zodpovedný za hospodársku obnovu oslobodených území.
Ako blízky Stalinov spolupracovník sa podieľal na viacerých povojnových politických procesoch, vrátane činnosti namierenej proti Ždanovovi[1], Leningradského prípadu a prípadu židovskej antifašistickej komisie.
Podieľal sa na odstránení Beriju z vedúcich funkcií v krajine po Stalinovej smrti. V tomto období bol krátku dobu de facto najvyšším predstaviteľom krajiny. Zaviedol vydávanie občianskych preukazov pre obyvateľov vidieka. Uskutočnil reformy daňového systému a výkupných cien, ktoré zlepšili situáciu, predtým výrazne obmedzovaného vidieckeho obyvateľstva. Inicioval prepustenie nespravodlivo zadržiavaných osôb, ktoré boli zadržiavané v dôsledku stalinských represií. Na vnútrostraníckej úrovni kritizoval členov strany za korupciu, hovoril i o zločinoch Stalinovej éry. Ako zrejme prvý zo sovietskych politikov na zasadaní výboru strany hovoril o mierovom spolužití s kapitalistickými krajinami. Politicky aktívnejším Chruščovom bol však postupne odsunutý z riadiacich funkcií.
V roku 1955 bol vystavený kritike za revizionizmus a pozbavený funkcie predsedu rady ministrov. Stal sa ministrom energetiky, zotrval i vo funkcii člena prezídia ústredného výboru Strany. V roku 1957 bol zbavený všetkých vysokých štátnych funkcií spolu s Bulganinom, Molotovom a Kaganovičom ako člen tzv. protistraníckej skupiny, ktorá sa pokúšala o odstránenie Chruščova z najvyšších funkcií. Následne bol poverený vedením Usť-Kamenogorskej hydroelektrárne v Ekibastuze v Kazachstane. V roku 1961 bol vylúčený aj z vedenia strany. Bol prvým vysokým predstaviteľom, ktorý zároveň so stratou svojich funkcií neprišiel o život. Na sklonku života pôsobil ako cirkevný lektor a bolo mu umožnené vrátiť sa do Moskvy, kde aj zomrel.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Guerrier, S. G, 2008, Malenkov, Georgy Maksimilianovich. in Tucker, S. C. (Editor) Cold War. A Student Encyclopedia. Vol. I-V. Abc-Clio, Inc., Santa Barbara, s. 1261-1262
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Georgij Maximilianovič Malenkov
