Henrik Ibsen
| Henrik Ibsen | |
 nórsky dramatik a spisovateľ | |
| Narodenie | 20. marec 1828 Skien, Nórsko |
|---|---|
| Úmrtie | 23. máj 1906 (78 rokov) Kristiania (dnešné Oslo), Nórsko |
| Odkazy | |
| Webstránka | nb.no |
| Projekt Gutenberg | Henrik Ibsen (plné texty diel autora) |
| Commons |  Henrik Ibsen |
Henrik Johan Ibsen (* 20. marec 1828, Skien – † 23. máj 1906, Oslo) bol nórsky dramatik, spisovateľ a maliar.
Napriek tomu, že Ibsen prežil značnú časť svojho života v exile, je považovaný za najväčšieho nórskeho autora všetkých čias. Taktiež sa zaraďuje medzi najvýznamnejších a najhranejších dramatikov sveta. Je považovaný za zakladateľa realistickej drámy.
Počas jeho života boli jeho hry posudzované ako poburujúce. Ibsen v nich kritizoval meštiansku spoločnosť a jej hodnoty. Vtedajšie viktoriánske hodnoty rodinného života a slušnosť mali výrazný vplyv v Európe a akákoľvek ich zmena alebo spochybnenie bola chápaná ako niečo nemorálne a hanebné. Ibsenove diela poukazovali na skutočnosti, ktoré boli skryté za pozlátkou a spoločnosť ich nechcela vidieť.
Moderné divadlo predstavovalo pre Ibsena priestor, v ktorom sa mohol kriticky vyjadriť k vtedajším životným podmienkam a morálke vtedajšej spoločnosti. Viktoriánske publikum očakávalo divadelné hry so vznešenými protagonistami a morálne výstižným záverom, v ktorom dobro prinášalo šťastie a nemravnosť len bolesť a skazu.
Život
[upraviť | upraviť zdroj]
Detstvo a mladosť
[upraviť | upraviť zdroj]Henrik Ibsen sa narodil do rodiny Knuda Ibsena a Marichen Altenburgovej. Bola to prosperujúca obchodnícka rodina žijúca v malom prístave mesta Skien v Nórsku, ktoré je povestné ťažbou stavebného dreva na výrobu lodí. Ibsenova rodina patrila medzi najstaršie a najznámejšie v Nórsku.
Krátko po jeho narodení sa však ich rodinné šťastie zmenilo k horšiemu. Jeho matka hľadala útechu vo viere, avšak jeho otec upadol do značnej depresie. V Ibsenových hrách sa často odzrkadľujú povahové črty jeho rodičov, a jeho témy sa zaoberajú tak finančnými problémami, ako aj morálnymi konfliktami zapríčinenými osobnými tajomstvami, ktoré boli ukrývané pred spoločnosťou.
Keď mal 15 rokov, Ibsen opustil domov. Odišiel do malého mesta Grimstad, aby sa stal lekárenským učňom, pričom sa začal venovať písaniu prvých divadelných hier. V roku 1846 sa stal otcom nemanželského dieťaťa, ktoré mal so slúžkou, a ktoré odvrhol. Ibsen sa presťahoval z Grimstadu do Kristianie s úmyslom navštevovať univerzitu, no neskôr sa rozhodol uprednostniť písanie. Vo svojich 22 rokoch vydal svoju prvú hru s názvom Catilina pod pseudonymom Brynjolf Bjarme. Hru však v divadle neuviedli. Prvá jeho uvedená hra sa nazývala Pohrebná mohyla (1850), avšak kritiku veľmi nezaujala. Napriek tomu bol Ibsen stále rozhodnutý stať sa dramatikom, hoci sa na nejakú dobu odmlčal.
Ibsen a divadlo
[upraviť | upraviť zdroj]Niekoľko ďalších rokov bol zamestnancom japonského divadla v Bergene, na západe Nórska. Tu bol zapojený do tvorby viac ako 145 divadelných inscenácií ako riaditeľ, producent a režisér. Počas tohto obdobia nevydal žiadnu vlastnú tvorbu. Napriek tomu, že nedosiahol úspech ako dramatik, Ibsen získal veľa praktických skúseností v Nórskom divadle, ktoré mu pomohli pri jeho ďalšom písaní.
Ibsen sa vrátil späť do Kristianie v roku 1858 a stal sa umeleckým riaditeľom Národného divadla. Oženil sa so Suzannah Thoresenovou a v tom istom roku sa im narodilo ich jediné dieťa, Sigurd. Manželský pár žil vo veľmi chudobných majetkových pomeroch. Ibsen bol veľmi rozčarovaný zo života v Nórsku a v roku 1864 sa rozhodol opustiť Kristianiu a išiel do Talianska, ktoré si vybral za cieľ svojho exilu. Po 27 rokoch prežitých v exile sa vrátil do Nórska už ako uznávaný, hoci kontroverzný dramatik.
Jeho ďalšia hra, Brand (1865) mu priniesla uznanie kritiky i finančný úspech. Edvard Grieg skomponoval scénickú hudbu k divadelnej hre Peer Gynt (1867). Peer Gynt patrí medzi najznámejšie Ibsenove hry. Je to veršovaná dráma, v ktorej sa prelína sen so skutočnosťou. S prichádzajúcim úspechom sa Ibsen stal sebaistejší a začal vkladať viac vlastných myšlienok do svojich diel. Séria nasledujúcich hier je považovaná za Ibsenovu „zlatú éru“. Ibsen využil svoju silu a vplyv, aby sa stal centrom dramatickej tvorby celej Európy.
V roku 1868 sa Ibsen presťahoval z Talianska do nemeckých Drážďan. Tu strávil roky písaním hry Cisár a Galilejčan (1873), v ktorej odzrkadľuje život rímskeho vládcu Juliana Apostatu. Ibsen považoval túto hru za základný kameň svojej tvorby.
V roku 1879 sa presťahoval do Mníchova a vydal hru Dom bábik (1879), v ktorej uštipačne kritizuje tradičné úlohy mužov a žien v manželstve vo viktoriánskom období. Dom bábik je spoločensko-analytickou drámou boja ženy za právo rozhodovať o sebe samej. Ďalšie jeho hry, ako je Divoká kačka (1884) a Rosmersholm (1886) sa pomaly odkláňajú od realizmu k symbolizmu.
Návrat domov a smrť
[upraviť | upraviť zdroj]Ako 59-ročný sa vrátil naspäť do Nórska – do Kristianie, kde zomrel na následky mozgovej mŕtvice ako 78-ročný v roku 1906.
Dielo
[upraviť | upraviť zdroj]Dráma
[upraviť | upraviť zdroj]- 1848: Catilina (Catilina)
- 1850: Pohrebná mohyla (Kjæmpehøjen)
- 1854: Pani Inger na Østrote (Fru Inger til Østeraad)
- 1856: Olaf Liljekrans (Olaf Liljekrans)
- 1856: Slávnosť na Solhaugu (Gildet paa Solhoug)
- 1857: Bojovníci na Helgolande (Hærmændene paa Helgeland)
- 1862: Komédia lásky (Kjærlighedens Komedie)
- 1863: Nápadníci trónu (Kongs-Emnerne)
- 1866: Brand (Brand)
- 1867: Peer Gynt (Peer Gynt)
- 1869: Spolok mladých (De unges Forbund)
- 1873: Cisár a Galilejský (Kejser og Galilæer)
- 1877: Opory spoločnosti (Samfundets Støtter)
- 1879: Dom bábik (Nora) (Et Dukkehjem)
- 1881: Strašidlá (Gengangere)
- 1882: Nepriateľ ľudu (En Folkefiende)
- 1884: Divá kačka (Vildanden)
- 1886: Rosmersholm (Rosmersholm)
- 1888: Pani z prímoria (Fruen fra Havet)
- 1890: Heda Gablerová (Hedda Gabler)
- 1892: Staviteľ Sollness (Bygmester Solness)
- 1894: Malý Eyolf (Lille Eyolf)
- 1896: John Gabriel Borkman (John Gabriel Borkman)
- 1899: Keď sa my mŕtvi preberieme (Når vi døde vaagner)
Básnické zbierky
[upraviť | upraviť zdroj]- 1864: Brat v núdzi
- 1872: Básne
- 1875: Balónový list
Ibsen na slovenských javiskách
[upraviť | upraviť zdroj]Niekoľko z inscenácií Ibsenových hier na javiskách slovenských divadiel:
- 1929: Heda Gablerová – Činohra Slovenského národného divadla v Bratislave,
- 1940: Rosmersholm – Činohra Slovenského národného divadla v Bratislave, réžia: Ján Jamnický
- 1942: Nora – Činohra Slovenského národného divadla v Bratislave, réžia: Ivan Lichard
- 1989: Nepriateľ ľudu – Činohra Slovenského národného divadla v Bratislave, réžia: Ľubomír Vajdička
- 2003: Rosmersholm – Činohra Slovenského národného divadla v Bratislave, réžia: Vladimír Strnisko
- 2007: Heda Gablerová – Divadlo Andreja Bagara v Nitre, réžia: Svetozár Sprušanský
- 2008: Spolok mladých – Akadémia umení v Banskej Bystrici, réžia: Katarína Burdová
- 2009: Nora – Štátne divadlo Košice v Košiciach, réžia: Anna Petrželková
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Henrik Ibsen
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Henrik Ibsen
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- Oficiálna stránka Nórskej národnej spoločnosti Henrika Ibsena (po nórsky, po anglicky, po nemecky)