Hyper Threading
Hyper Threading alebo Hyperthreading alebo HTT resp. HT je technológia používaná výrobcom procesorov firmou Intel pre tzv. multiprocesové operácie. Táto technológia vytvára z jedného fyzického procesora dva virtuálne procesory. Procesor sa voči softvéru správa tak, akoby bol v počítači dvakrát.
Dôsledkom Hyper Threadingu sú vylepšené odozvy procesora, zrýchlenie súčasného spracovania inštrukcií. Procesory s implementovanou technológiou HTT sú o cca 30% rýchlejšie ako klasické procesory bez tejto technológie.[chýba zdroj]
Hyper Threading funguje na princípe duplikácie tej časti CPU, ktorá obsahuje registre, čo pre aplikácie vyvoláva dojem, že procesorov je viacero a zasielajú pre spracovanie procesorom viacero inštrukcií a príkazov naraz. HTT sa javí ako mimoriadne efektívny spôsob zvýšenia výkonu hlavne pri výpočtových operáciách. Hyper Threading teda umožňuje zvýšiť výkon aplikačnému softvéru, ktorý vie pracovať s viacerými vláknami súčasne (multithread) alebo je schopný práce v režime spracovania viacerých úloh naraz (multitasking). Samozrejme druhý virtuálny procesor môže využívať iba tie prostriedky skutočného procesora, ktoré nevyužíva prvý virtuálny procesor. Zvýšenie výkonu je teda spôsobené optimalizáciou využitia všetkých častí jediného CPU. HTT bol vytvorený ako odpoveď na technológie AMD, pretože Intel Pentium 4 dokáže v jednom takte spracovať iba jednu inštrukciu, zatiaľ čo Athlon XP až tri[chýba zdroj].
Technológia je aplikovaná v procesore, a tiež v čipovej sade (čipsete) a teda v matičnej doske. Prvé čipsety podporujúce HTT boli rozšírený čipset Intel 850E a čipsety Intel 845GE, Intel 845PE a Intel 845GV. Prvým procesorom Intelu, ktorý podporuje novú technológiu HTT, bol Intel Xeon MP (serverový procesor), z procesorov pre stolné PC to bol Pentium 4 3 GHz s jadrom Northwood (v roku 2002).