Preskočiť na obsah

Ján Kostra

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Ján Kostra
slovenský básnik, maliar, esejista a prekladateľ
Kostra v 1937
Kostra v 1937
Narodenie4. december 1910
Turčianska Štiavnička, Rakúsko-Uhorsko (dnešné Slovensko)
Úmrtie5. november 1975 (64 rokov)
Bratislava, ČSSR (dnešné Slovensko)
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Ján Kostra

Ján Kostra (pseudonymy Ján Medník, Ján Robur, Kristián Benko [spoločný pseudonym s Kristou Bendovou] a i.) (* 4. december 1910, Turčianska Štiavnička – † 5. november 1975, Bratislava) bol slovenský básnik, maliar, esejista, prekladateľ a autor literatúry pre deti a mládež. Bol manželom spisovateliek Kristy Bendovej a Hany Ponickej [1].

Životopis

[upraviť | upraviť zdroj]
Pamätná tabuľa v Bratislave

Pochádzal z rodiny maloroľníka a vzdelanie získaval v Žiline, v rokoch 1928 – 1934 študoval na umeleckej priemyslovke a na Filozofickej fakulte Karlovej univerzity v Prahe, a pomedzi to ešte v rokoch 1930 – 1933 študoval architektúru na Českom vysokom učení technickom v Prahe. V roku 1934 však štúdium prerušil a už nedokončil. Počas štúdií v Česku sa stal členom slovenského spolku Detvan, ako i literárnej skupiny pokrokovo orientovaných vysokoškolákov v Prahe R-10. Počas štúdií pracoval v Dělnickej divadelnej obci českej a bol tiež členom ich dramatického súboru, s ktorým sa zúčastnil v roku 1933 na Divadelnom festivale v Moskve. Po ukončení vojenskej služby sa usadil v Bratislave, kde pracoval v rokoch 1936 – 1937 ako úradník v banke a v rokoch 1937 – 1938 ako redaktor v Robotníckych novinách. V rokoch 1938 – 1942 bol redaktorom Slovenského rozhlasu v Prešove a Bratislave; v tejto činnosti pokračoval aj po skončení 2. svetovej vojny. V rokoch 1949 – 1956 sa stal tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu československých spisovateľov a v rokoch 1952 – 1953 šéfredaktorom týždenníka Kultúrny život, neskôr pracoval v časopise Slovenské pohľady. Od roku 1956 sa venoval výlučne literárnej práci.

Svojou tvorbou sa radí k zakladateľom modernej slovenskej lyriky s mimoriadnym zmyslom pre čistotu tvaru a estetickosť slova. Prvé verše začal publikovať už ako stredoškolák. Svoje diela uverejňoval spočiatku najmä časopisecky (DAV, Svojeť, Mladé Slovensko, Slovenské pohľady, Elán, Slovenské smery, Tvorba, Kultúrny život, Národná obroda, Pravda, Nové slovo a iné). Jeho básne boli prevratne čisté, pritom nenapodobiteľne erotické. V jeho veršoch sa stretávame so všeobecným obdivom k ženám, ktoré sa vďaka jeho hlbokej úcte a láske k matke stávajú preň takmer božstvom. a predstaviteľom impresionisticko-senzuálnej poézie. Jeho tvorbu ovplyvňovali ako slovenskí (Laco Novomeský, Ján Smrek), tak i českí básnici (Vítězslav Nezval, no najmä Jiří Wolker).

Takmer celý život sa venoval aj výtvarnej tvorbe. Svoje diela však považoval za intímnu vec. Jeho básnická zbierka Ave Eva z roku 1943 vyšla s jeho vlastnými ilustráciami. Písal tiež eseje o modernej slovenskej maľbe, napr. o Ľudovítovi Fullovi. Tienistou stránkou jeho tvorby sú ódy na Tisov režim, po nástupe komunizmu rovnako písal ódy na komunistický režim.

  • 1937Hniezda
  • 1939Moja rodná
  • 1940Ozubený čas
  • 1942Puknutá váza
  • 1942Všetko je dobre tak
  • 1943Ave Eva
  • 1946Presila smútku
  • 1949Básne
  • 1949Na Stalina
  • 1950Za ten máj
  • 1953Javorový list
  • 1958Šípky a slnečnice
  • 1960Báseň, dielo tvoje
  • 1964Každý deň
  • 1968Len raz
  • 1977Prvé a posledné, zbierka básní vydaná posmrtne.

Poézia pre deti a mládež

[upraviť | upraviť zdroj]
  • 1951Vtáčky, (spoluautorka Krista Bendová, vyšlo pod pseudonymom Kristián Benko)
  • 1951Zvieratá, (spoluautorka Krista Bendová, vyšlo pod pseudonymom Kristián Benko)
  • 1953Priamy smer do Tatier, (spoluautorka Krista Bendová, vyšlo pod pseudonymom Kristián Benko)
  • 1960Janko Hraško
  • 1963Našiel som nožík rybku
  • 1944Básnik o básnictve

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Spolupracuj na Wikicitátoch Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Ján Kostra
  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ján Kostra

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Archivovaná kópia [online]. [Cit. 2019-01-26]. Dostupné online. Archivované 2019-10-01 z originálu.
pFad - Phonifier reborn

Pfad - The Proxy pFad of © 2024 Garber Painting. All rights reserved.

Note: This service is not intended for secure transactions such as banking, social media, email, or purchasing. Use at your own risk. We assume no liability whatsoever for broken pages.


Alternative Proxies:

Alternative Proxy

pFad Proxy

pFad v3 Proxy

pFad v4 Proxy