Karbón (geochronologická jednotka)

**Aktuálna medzinárodná stratigrafická tabuľka**
	neogén (mladšie treťohory)
	paleogén (staršie treťohory)
mezozoikum ; (druhohory)	krieda
	jura
	trias
paleozoikum ; (prvohory)	perm
	karbón
	devón
	silúr
	ordovik
	kambrium
	kryogén
	tón
mezopro-; terozoikum	sten
	ektas
	kalym
paleopro-; terozoikum	statér
	orosir
	ryak
	sider
archaikum ; (prahory)	neoarchaikum
	mezoarchaikum
	paleoarchaikum
	eoarchaikum
	hadean

Karbón
Zaradenie
Perióda paleozoika
← devón	perm →
Časové rozpätie karbónu; (v miliónoch rokov)
Začiatok	359,2 (± 2,5)
Koniec	299 (± 0,8)
Trvanie	60,2
	Charakteristika atmosféry karbónu; (hodnoty veličín sú priemery za celé obdobie trvania)
Priemerný obsah kyslíka	32,5 obj. %; (163 % oproti dnešku)
Priemerná koncentrácia CO2	800 ppm; (3-násobok oproti dnešku)
Priemerná teplota	14 °C; (rovnaká ako dnešok)
Grafická časová os karbónu
	; -360 — – -350 — – -340 — – -330 — – -320 — – -310 — – -300 — – Perm Devón Pennsylván Mississip Paleozoikum Karbón Približné časové rozdelenie karbónu.; (hodnoty sú v mil. rokov)
	Portál vied o Zemi

Karbón alebo čiernouhoľný útvar je geologický útvar paleozoika (prvohôr).

Začiatok karbónu bol pred 359 miliónmi rokov. Koniec karbónu je umiestňovaný 299 miliónov rokov do minulosti. Jeho spodná hranica je vymedzená nástupom druhu Siphonodella sulcata, čo je drobný konodont (Conodonta). Stratotyp spodnej hranice je v južnom Francúzsku západne od Montpellieru na kopci La Serre v Montagne Noire. Horná hranica je vymedzená v stratotype pri Aidaralašskom potoku na južnom Urale v severnom Kazachstane 50 km od mesta Akťubinsk, kde je hranica vymedzená aj výskytom konodontov.

Na Slovensku v tom čase bolo more, iba zhruba na Zemplíne súš.

Delenia

Vrstvy uhlia karbónskeho veku, vystupujúce pri odkryve cesty pri Williamsporte (Pensylvánia, USA).

Delenie karbónu sa stále vyvíja, vo všeobecnosti sa delí na starší alebo spodný karbón a mladší alebo vrchný karbón, pričom uvažovaná hranica je stále vecou diskusií a dohadov. V medzinárodnom stratigrafickom delení sa spodný karbón nazýva mississip a vrchný karbón pensylván (pennsylvan). V Európe sa používali aj iné pomenovania, spodný karbón sa nazýval dinant a vrchný karbón silés. Aj stupne karbónu sú pomenované v jednotlivých oblastiach rôzne. V strednej a západnej Európe sú to turén, visén, namúr, vestfál a stefan (od najstaršieho). Vo východnej Európe to sú turén, visén, serpuchov, baškir, moskov, kasimov a gžel (od najstaršieho). V Severnej Amerike to sú kinderhook, osage, meramec, chester, morrow, atoka, des moines, missouri a virgil.

Napriek tomu, že má karbón svoje najvýraznejšie stratotypy vo Francúzsku, Kazachstane a Spojených štátoch, prvýkrát bol opísaný v roku 1822 v Spojenom kráľovstve, kde aj dostal meno podľa veľkého množstva čierneho uhlia, ktoré sa nachádzalo v karbónskych horninách.

Paleogeografické pomery

Na počiatku karbónu boli pevniny rozdelené na niekoľko paleokontinentov, Gondwanu, Laurusiu, Sibériu a ďalšie menšie mikrokontinenty. Laurusia ležala v oblasti rovníka. Gondwana sa nachádzala rozprestrená okolo južného pólu a vo vyšších šírkach. V spodnom karbóne sa Gondwana približovala k Laurusii. Zrážka Gondwany a Laurusie mala za následok vznik variského masívu (variské vrásnenie), ktoré má svoje zodpovedajúce ekvivalenty v Afrike a Severnej Amerike. Variský masív sa tiahol pozdĺž rovníka a ďalej sa stáčal na severovýchod.

Paleoklimatické pomery

Klíma karbónu bola spočiatku veľmi teplá. Počas karbónu sa ochladilo a došlo aj k zaľadneniu Gondwany. To bolo spôsobené jej driftom na juh. Dôkazy zaľadnenia je možné nájsť ešte aj dnes na dnešných kontinentoch, ktoré tvorili základ Gondwany.

Flóra

V teplej a vlhkej klíme sa tvorili na veľkých rozlohách druhovo veľmi bohaté pralesy. V nich rástli obrovské, pravdepodobne až 30 m stromy. Charakteristické sú uhľotvorné stromovité prasličky (Equisetophyta, napr. Calamites), plavúne (Lycopodiophyta, napr. Lepidodendron a Stigmaria), paprade (Polypodiophyta napr. Megaphyton) ale aj kordaitorasty (Cordaitophyta). Na južnej pologuli v Gondwane bol typický rod Glossopteris (z oddelenia Lyginodendrophyta). Búrlivá fotosytéza vegetácie obohatila atmosféru kyslíkom natoľko, že jeho percentuálne zastúpenie v atmosfére bolo vyššie ako dnes.

Fauna

V karbóne žil rôzny hmyz, krytolebce, žraloky a lúčoplutvé ryby. V neskorom karbóne sa objavujú plazy (Reptilia) a neskôr aj cicavcovité plazy (Synapsida).

Počas karbónu vymreli panciernaté ryby.

Pozri aj

chronostratigrafická tabuľka

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému karbón.

Externé odkazy

Karbón
Mississip			Pensylván
Turnén	Visén	Serpuchov	Baškir	Moskov	Kasimov	Gžel