Preskočiť na obsah

Kryvyj Rih

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Kryvyj Rih
(Кривий Ріг)
Krivoj Rog
Mesto
Vlajka
Erb
Štát Ukrajina Ukrajina
Región Dnepropetrovská oblasť
Rieka Inhulec, Saksagaň
Súradnice 47°54′37″S 33°23′30″V / 47,91028°S 33,39167°V / 47.91028; 33.39167
Rozloha 430 km² (43 000 ha)
Obyvateľstvo 629 695 (2018)
Hustota 1 464,41 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 27. apríl 1775
Primátor О.J.Vilkul
PSČ 500 01
Telefónna prevoľba +380 56(4)
Kryvoj Rog v rámci Európy.
Kryvoj Rog v rámci Európy.
Poloha mesta v rámci Ukrajiny.
Poloha mesta v rámci Ukrajiny.
Mapa mesta.
Mapa mesta.
Wikimedia Commons: Category:Kryvyi Rih
Webová stránka: /www.kryvyirih.dp.ua - Oficiálna stránka mesta
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Kryvyj Rih (ukr. Кривий Ріг; rus. Кривой РогKrivoj Rog) je banské mesto na Ukrajine v Dnepropetrovskej oblasti. Je druhým najväčším mestom Dnepropetrovskej oblasti. Má rozlohu 430 km² a žije tu okolo 630-tisíc obyvateľov (2018).

Poloha a administratívne členenie

[upraviť | upraviť zdroj]

Mesto sa nachádza na križovatke železničných tratí v smere Znamenka, Piatychatky, Záporožie, Dnipro. Leží na sútoku riek Inhulec a Saksahaň.

Mesto sa delí na 7 miestnych častí:

  • Inhulecký rajón
  • Centrálno-Miský rajón – mestský
  • Metalurhijný rajón
  • Dovhyncivský rajón
  • Saksahanský rajón
  • Pokrovský rajón
  • Ternivský rajón

Obyvateľstvo

[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 2008 malo mesto 684 693 obyvateľov, čo z neho robí 8 najväčšie na Ukrajine. Celkový počet obyvateľov narastá. V roku 1972 malo mesto 600 000, v roku 1959 – 410 000 a v roku 1939 – 192 000 obyvateľov. Mesto tvorí s okolitými menšími obcami a predmestiami rozsiahlu Kryvyjrižskú aglomeráciu, v ktorej v roku 2010 žilo 1 010 000 ľudí.

Kryvyj Rih je centrom tzv. Kryvbasu (krivojrožskej železnorudnej panvy), je jedným z najvýznamnejších banských a železiarskych centier vo Východnej Európe. Za čias sovietskej éry sa železiarne nazývali Krivojrožský metalurgický závod V.I. Lenina, neskôr po páde socializmu sa volali KGGMK Krivojrožstaľ, dnes vlastní železiarne nadnárodný podnik ArcelorMittal, a. s. V meste patrí tomuto koncernu 5 podnikov na spracovanie železnej rudy: Južný (JuGOK), Severný (SevGOK), Centrálny (CGOK), Novokryvyjrižský (NGOK) a Inhulecký (InGOK). Celkový podiel mesta na HDP Ukrajiny je takmer 6,4 %, výroba a ťažba v meste sa podieľa na celkovom exportnom potenciáli krajiny 7 %.

Kultúra a vzdelanie

[upraviť | upraviť zdroj]

Mesto je významným kultúrnym a vzdelávacím centrom. Nachádza sa tu rad vysokých škôl (Kryvyjrižská technická univerzita, Kryvyjrižský ekonomický ústav Kijevskej ekonickej univerzity a iné). V meste sa tiež nachádza dramatické a muzikálne divadlo a bábkové divadlo, stály cirkus, múzeum a ďalšie kultúrne a vzdelávacie inštitúcie.

Doprava a turizmus

[upraviť | upraviť zdroj]

Kryvyj Rih je prevažne banské mesto a nemá rozvinuté služby pre turistov. Rozvinutá je hlavne železničná nákladná doprava, ktorá sa sústredí na transport rudy a surovín pre železiarsky priemysel. V meste premávajú maršrutky, autobusy, trolejbusy, nadzemné električky ako aj tzv. rýchla električka, ktorej časť dráhy prebieha pod zemou a funguje podobne ako metro s 11 zastávkami. Mesto je pomerne rozľahlé, keďže sa nachádza medzi jednotlivými banskými závodmi. Zo severovýchodu na juhozápad dosahuje mestská električková trať dĺžku vyše 100 km. Neďaleko od mesta pri obci Lozuvatka sa nachádza aj letisko, od roku 2007 poskytuje priestor pre chartrové a súkromné lety, hlavne do Kyjeva.

Osobnosti mesta

[upraviť | upraviť zdroj]

Partnerské mestá

[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kryvyj Rih
pFad - Phonifier reborn

Pfad - The Proxy pFad of © 2024 Garber Painting. All rights reserved.

Note: This service is not intended for secure transactions such as banking, social media, email, or purchasing. Use at your own risk. We assume no liability whatsoever for broken pages.


Alternative Proxies:

Alternative Proxy

pFad Proxy

pFad v3 Proxy

pFad v4 Proxy