Lasica hranostaj
| Lasica hranostaj | |
 | |
| Stupeň ohrozenia | |
|---|---|
 | |
| Vedecká klasifikácia | |
| Vedecký názov | |
| Mustela erminea Linnaeus, 1758 | |
 Rozšírenie hranostaja | |
| Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku | |
Lasica hranostaj[2] (iné názvy: hranostaj čiernochvostý[3][4], hranostaj[5][6], hranostaj obyčajný[7], zastarano lasica veľká[6], zastarano popolica/popelica[8], zriedkavo hermelín; lat. Mustela erminea) je druh cicavca z čeľade lasicovité (Mustelidae). Obýva celú Holarktídu. Výskyt na Slovensku bol doložený na 32,8 % územia.[4] Podľa Medzinárodnej únie na ochranu prírody a prírodných zdrojov hranostaj patrí medzi najmenej ohrozené druhy, celková populácia je stabilná.[1]
Opis
[upraviť | upraviť zdroj]Je veľký 30 až 41 cm vrátane 8 až 12 cm dlhého chvosta a váži od 0,125 do 0,3 kg. Asi o 1/3 sú vždy ťažší a väčší samci. Hranostaj má v lete na chrbte škoricovo hnedú srsť, ktorá na bruchu prechádza v takmer bielu. Na začiatku zimy prechádza na krásne bielu. Tejto bielej zimnej kožušinke sa hovorí hermelín. Špička chvosta je ako v lete, tak v zime sýto čierna, tým sa dá ľahko rozoznať od lasice myšožravej.
Výskyt
[upraviť | upraviť zdroj]Hranostaj sa vyskytuje po celej Európe (okrem Stredomoria a Balkánu), vo veľkej časti Ázie a v Severnej Amerike. Bol dovezený aj na Nový Zéland, kde sa rozšíril. Žije najčastejšie v otvorenej krajine.
Rozšírenie na Slovensku
[upraviť | upraviť zdroj]Na území Slovenska sa zdržuje od nížin až po hory.
Zo 429 mapovacích kvadrátov DFS sa celkovo vyskytol v 141 (32,8 % rozlohy Slovenska, do roku 1964 len v 32, čo zodpovedá 7,4 % rozlohy) v nadmorských výškach 99 (Vojka) – 2 050 m n. m. (Západné Tatry).[4]
Biotop
[upraviť | upraviť zdroj]Obýva rôzne druhy lesov, od lužných lesov až po kosodrevinu, nežije vo veľkých súvislých lesoch, skôr v malých skupinách stromov v blízkosti vôd. Zdržuje sa pozdĺž potokov, v okolí medzí i na skalnatých stráňach a v blízkosti ľudských sídiel.[4] Často tiež zavíta do chalúp a sedliackych usadlostí. Úkryty má v dierach pod zemou.[4]
Rozmnožovanie
[upraviť | upraviť zdroj]Hranostaj sa pári buď vo februári a marci (až apríl[4]) – to sa mláďatá narodia za 8 týždňov, alebo od augusta do septembra – v tomto prípade sa mláďatá rodia po utajenej gravidite až v apríli alebo v máji ďalšieho roka.[4] Svoje skrýše pre odchov mláďat buduje v hromadách kamenia, vo štrbinách múrov a na podobných miestach. Počet mláďat z jedného vrhu sa obvykle pohybuje od 3 do 4 (zriedkavo 12 - 13)[4].
Potrava
[upraviť | upraviť zdroj]Hlavnou potravou hranostajov sú najmä drobné cicavce, zriedkavo až do veľkosti králika, prevažujú hlodavce[4], po ktorých sa dokáže natiahnuť aj do ich úzkych nôr. Živí sa aj bezstavovcami a rastlinnou potravou.[4] Loví bežne na zemi, ale za korisťou sa niekedy dokáže i šplhať po stromoch, dobre pláva.[4] Občas dokáže škodiť tým, že pri love zadusí malého zajaca, jarabicu alebo bažanta.
Ochrana
[upraviť | upraviť zdroj]Je zákonom chránený, spoločenská hodnota je 700 € (Vyhláška MŽP č. 170/2021).[9] Druh je zaradený Bernského dohovoru (Príloha III).[10]
Galéria
[upraviť | upraviť zdroj]-
V letnom šate -
Mláďa -
V zimnom šate -
Dáma s hranostajom, autor Leonardo da Vinci (1483 – 1490) -
Plášť z kozušín hranostaja v bielom zimnom šate s čiernym chvostíkom, na portréte je Franz Georg von Schönborn -
Kožušina z hranostajov v zimnom šate v znaku Srbska -
Hranostaj v zimnom šate v erbe Fínskeho kraja Pohjois-Pohjanmaa
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b IUCN Red list 2019.3. Prístup 21. februára 2020.
- ↑ hranostaj. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 2010. 686 s. ISBN 978-80-970350-0-6. Zväzok 6. (His – Im).
- ↑ LUPTÁK, Peter. Slovenské mená cicavcov sveta. [1. vyd.] Bojnice : Zoologická záhrada, 2003. 218 s. ISBN 80-969059-9-6. S. 64. (tvar „norok“)
- ↑ a b c d e f g h i j k KRIŠTOFÍK, Ján; DANKO, Štefan, et al. Cicavce Slovenska, rozšírenie, bionómia a ochrana. Bratislava : Veda, 2012. Autori druhu Peter Miklós, Ján Krištofík, Peter Fenďa, Michal Stanko, Vladimíra Hanzelová & Marta Špakulová. ISBN 978-80-224-1264-3. Kapitola Hranostaj čiernochvostý - Mustela erminea, s. 462 - 466.
- ↑ Anonym (preklad: GUTTEKOVÁ, A.). Svet živočíšnej ríše. Dotlač 1. vydania. Martin: Osveta, 1984. s. 234
- ↑ a b KOLEK, J. et al.: Nemecko-slovenský pôdohospodársky slovník. Bratislava: Príroda, 1971. s. 554.
- ↑ hranostaj obyčajný. In: Malá slovenská encyklopédia. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Goldpress Publishers, 1993. 822 s. ISBN 80-85584-12-3. S. 266.
- ↑ popelica. In: BERNOLÁK, Anton. Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí. dostupné online
- ↑ Vyhláška č. 170/2021 Z. z. [online]. [Cit. 2021-06-23]. Dostupné online.
- ↑ Dohovor o ochrane európskych voľne žijúcich organizmov a prírodných stanovíšť (Bernský dohovor) [online]. Banská Bystrica: Štátna ochrana prírody SR, 1997-01-01, [cit. 2020-02-21]. Dostupné online.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Lasica hranostaj
Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Lasica hranostaj