Machy
O iných významoch výrazu Machy pozri Machy (rozlišovacia stránka).| Machy | |
 | |
| Vedecká klasifikácia | |
|---|---|
| Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku | |
 |
Tomuto článku alebo sekcii chýbajú odkazy na spoľahlivé zdroje, môže preto obsahovať informácie, ktoré je potrebné ešte overiť. Pomôžte Wikipédii a doplňte do článku citácie, odkazy na spoľahlivé zdroje. |
Machy (lat. Bryophyta) sú taxón (v súčasnosti oddelenie, v minulosti trieda) patriaci medzi machorasty. Majú najdokonalejšiu stavbu tela spomedzi stielkatých rastlín. Gametofyt tvorí diferencovaná stielka (pakorienky, pabyľka a palístky). Sporofyt predstavuje stopka s výtrusnicou. Palístky vyrastajú dookola celej pabyľky, nikdy nie v jednej rovine. Tam, kde ich je veľa a odumreté sa nahromadia, môže sa z nich vytvoriť rašelina.
Opis
[upraviť | upraviť zdroj]Machy sú staré rastliny, ktoré sú ukážkou prechodu vodných rastlín k suchozemským. Ich telo ešte nemá vyvinutý dokonalý vodivý systém, preto nemajú pravé orgány. Vodu nasávajú povrchom celého tela. Zaraďujú sa medzi vyššie rastliny, lebo majú zložitejšiu stavbu tela ako riasy. V prírode majú veľký význam, regulujú hospodárenie s vodou (v určitých podmienkach sú niektoré machy schopné na ploche 1 m² zadržať až 10 litrov dažďovej vody),[1] zadržiavajú vlahu a postupne ju vyparujú do okolitého prostredia. Zvlhčujú lesné ovzdušie a chránia lesnú pôdu pred zvetrávaním a vyparovaním.
Druhy
[upraviť | upraviť zdroj]Rašelinník močiarny (lat. Sphagnum palustre), tvoriaci husté porasty v lesoch aj na vrchoviskách, mokrých lúkach, nížinách a horách. Tieto rastliny na svojej báze odumierajú a na vrchole ustavične dorastajú a tvoria tak vrstvy rašeliny.
Okolo potokov rastie Merík vlnkatý (lat. Plagiomnium undulatum).
Na kamenistých, suchých a piesočnatých pôdach tvorí sivozelené vankúšiky Ploník borievkový (lat. Polytrichum juniperinum).
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Príbehy starého lesa. 2009. Krátkometrážny dokument.
