Preskočiť na obsah

Martin Bútora

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Martin Bútora
sociológ, spisovateľ, vysokoškolský pedagóg a diplomat
Martin Bútora
Narodenie7. október 1944 (80 rokov)
Bratislava, Slovensko
Alma materUniverzita Komenského v Bratislave
Karlova univerzita
Profesiasociológ
ManželkaElena Bútorová-Novomeská
Zora Bútorová
DetiDaniel Bútora
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Martin Bútora

Doc. PhDr. Martin Bútora (* 7. október 1944, Bratislava)[1] je slovenský sociológ, spisovateľ, vysokoškolský pedagóg a diplomat.[1]

Profesionálna kariéra

[upraviť | upraviť zdroj]

V rokoch 1966 – 1969 bol redaktorom časopisov Echo, Reflex a Kultúrny život, v rokoch 1971 – 1977 dokumentaristom vo Výskumnom ústave práce. Po sovietskej okupácii bol v politickej nemilosti a v roku 1977 odmietol hlasovať za rezolúciu odsudzujúcu Chartu 77. V nasledujúcich rokoch 1977 – 1988 pracoval ako sociológ a terapeut v Protialkoholickej poradni a súbežne s tým pôsobil v okruhu nezávislých sociológov a spisovateľov, kritizujúcich komunistický režim.

Počas Nežnej revolúcie v novembri 1989 bol jedným zo spoluzakladateľov hnutia Verejnosť proti násiliu a ako člen Koordinačného centra (KC VPN) bol na jar roku 1990 spoluzostavovateľom a redaktorom volebného programu hnutia VPN Šanca pre Slovensko. V rokoch 1990 – 1992 pracoval ako poradca prezidenta ČSFR Václava Havla pre ľudské práva a riaditeľ sekcie pre ľudské práva v Kancelárii prezidenta.

Začiatkom deväťdesiatych rokov vyučoval najprv na Karlovej univerzite v Prahe, kde sa v decembri 1992 habilitoval, neskôr pôsobil na Katedre politológie Trnavskej univerzity v Trnave (1993 – 1998). Počas rokov 1994 – 1996 bol predsedom Slovenského centra PEN klubu. V rokoch 1995 – 1996 bol koordinátorom projektu orálnej histórie ľudí, ktorí prežili holokaust v Nadácii Milana Šimečku.

V rokoch 1993 – 1997 absolvoval študijné pobyty (Oxfordská univerzita, Princetonská univerzita, Collegium Budapest), intenzívne prednášal a publikoval v zahraničí, najmä v USA.[2]

V roku 1997 sa stal spoluzakladateľom a prezidentom Inštitútu pre verejné otázky (IVO), kde sa s tímom spolupracovníov venoval kritickej reflexii stavu demokracie na Slovensku, patrili medzi hlavných kritikov vlády Vladimíra Mečiara.

V rokoch 1999 – 2003 pôsobil ako veľvyslanec Slovenska v USA. Jeho hlavnou úlohou bolo získať podporu USA pre vstup Slovenska do NATO a rozvíjať vzájomné vzťahy v politickej, ekonomickej a kultúrnej oblasti.

Od roku 2003 bol analytikom a riaditeľom programu v Inštitúte pre verejné otázky. Teraz je čestným prezidentom.[3]

Je členom Rady vlády SR pre mimovládne neziskové organizácie, členom medzinárodnej rady Slovenskej atlantickej komisie a Stredoeurópskej strategickej rady, od apríla 2014 je členom expertného tímu, ktorý zriadil generálny tajomník NATO.[4]

Od leta 2014 bol zahranično-politickým[4] poradcom prezidenta Andrej Kisku.[5]

Kandidatúra na prezidenta SR

[upraviť | upraviť zdroj]

Martin Bútora v novembri 2003 oznámil svoj zámer kandidovať na funkciu prezidenta SR v nadchádzajúcich voľbách.[6] Ako občiansky kandidát získal 129 387 (6,51 %) hlasov a dosiahol šieste miesto z dvanástich kandidátov.[7]

Je autorom troch prozaických kníh, televíznych a filmových scenárov a prekladateľom divadelných hier.

Členstvá v spoločnostiach a organizáciách[2]

[upraviť | upraviť zdroj]
  • 2000 – 2003 člen Správnej rady Trust for Civil Society
  • 1991 – 2003 člen Správnej rady Nadácie Milana Šimečku
  • 1996 – 2003 člen Council for Ethnic Accord, Project on Ethnic Relations, Princeton
  • 1996 – 1999 člen Správnej rady Open Society Fund v Bratislave
  • 1994 – 1996 predseda Slovenského centra P.E.N. – klubu
  • Medaila za službu demokracii, Washington (1999),
  • Medaila Jána Papánka, New York (2000),
  • štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra II. triedy (2002).
  • 2002 sa stal laureátom mimoriadnej ceny Krištáľového krídla za diplomatickú činnosť pri začleňovaní Slovenska do NATO
  • Cena na oslavu slobody – American Jewish Commitee, Washington (2002),
  • V roku 2011 preberal za tím štyridsiatich autorov publikácie Kde sme? Mentálne mapy Slovenska (2010) výročnú cenu od Asociácie organizácií spisovateľov Slovenska (AOSS)
  • Je nositeľom Českej a slovenskej transatlantickej ceny (2014)
  • Biela vrana (2023)[8]

Výber z literárnej činnosti

[upraviť | upraviť zdroj]
  • 1989 – Bútora, M.: Mne sa to nemôže stať. Sociologické kapitoly z alkoholizmu. Martin, Osveta.
  • 1991 – Bútora, M.: Překročit svůj stín. Svépomocné skupiny v péči o zdraví. Praha, Avicenum.
  • 1996 – Bútorová, Z. – Bútora, M.: Mimovládne organizácie a dobrovoľníctvo na Slovensku očami verejnej mienky. Bratislava, S.P.A.C.E.
  • 1997 – Bútora, M. – Demeš, P.: Tretí sektor, dobrovoľníctvo a mimovládne neziskové organizácie. In: Bútora, M. (ed.): Slovensko 1996. Súhrnná správa o stave spoločnosti a trendoch na rok 1997. Bratislava, Inštitút pre verejné otázky, s. 279 – 299.
  • 1998 – Bútora, M.: Bezpečnosť Slovenska očami predstaviteľov slovenských politických a spoločenských elít. In: Bútora, M. – Šebej, F. (eds.): Slovensko v šedej zóne? Rozširovanie NATO, zlyhania a perspektívy Slovenska. Bratislava, Inštitút pre verejné otázky, s. 227 – 246.
  • 1999 – Bútora, M. – Mesežnikov, G.Bútorová, Z. (eds.): Kto? Prečo? Ako? Slovenské voľby ´98. Bratislava, Inštitút pre verejné otázky.
  • 2004 – Bútora, M. – Odklínanie. Bratislava, Kalligram. (výber z textov M. Bútoru z rokov 19672004)
  • 2010 – Bútora, M. – Druhý dych. Bratislava, Kalligram
  • 2011 – Stratené mesto
  • 2013 – Odkiaľ a Kam (20 rokov samostatnosti)
  • Ľahkým perom (1987),
  • Bojím sa mať strach (1990),
  • Posolené v Ázii (1990),
  • Skok a kuk (2011).

Písal televízne a filmové scenáre, s manželkou PhDr. Zorou Bútorovou, CSc., tiež sociologičkou, prekladali divadelné hry.[4]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. a b Martin Bútora [online]. Bratislava: Slovenské literárne centrum, [cit. 2023-05-18]. Dostupné online.
  2. a b OSOBNOSTI.SK. Martin Bútora | osobnosti.sk [online]. www.osobnosti.sk, [cit. 2018-01-31]. Dostupné online.
  3. Pracovníci - IVO - Inštitút pre verejné otázky [online]. www.ivo.sk, [cit. 2018-01-31]. Dostupné online.
  4. a b c d e TERAZ.SK. Jeden z protagonistov Novembra 1989 Martin Bútora sa dožíva 70 rokov. TERAZ.sk, 1970-01-01. Dostupné online [cit. 2018-01-31].
  5. Kiska predstavil tím poradcov, jeho hovorcom bude novinár Petrus [online]. Petit Press, 29.05.2014, [cit. 2014-06-02]. Dostupné online.
  6. TASR. Martin Bútora bude kandidovať na prezidenta SR [online]. Petit Press, 2003-11-26, [cit. 2013-06-19]. Dostupné online.
  7. Počet a podiel platných hlasov odovzdaných pre jednotlivých kandidátov na prezidenta Slovenskej republiky za Slovenskú republiku [online]. Štatistický úrad Slovenskej republiky, [cit. 2017-12-16]. Dostupné online.
  8. TASR. Bielu vranu získal aj P. Sabaka, za dlhodobý prínos ocenili M. Bútoru. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2023-11-18. Dostupné online [cit. 2023-11-18].

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]
pFad - Phonifier reborn

Pfad - The Proxy pFad of © 2024 Garber Painting. All rights reserved.

Note: This service is not intended for secure transactions such as banking, social media, email, or purchasing. Use at your own risk. We assume no liability whatsoever for broken pages.


Alternative Proxies:

Alternative Proxy

pFad Proxy

pFad v3 Proxy

pFad v4 Proxy