Národní souručenství

Preukaz člena mládeže Národného souručenstva.

Národní souručenství (NS, nem. Nationale Gemeinschaft (NG)^[1]^[2] alebo Volksgemeinchaft)^[3] bola počas Protektorátu Čechy a Morava jediná povolená politická strana, ktorá mala zdanlivo plniť funkciu parlamentu (podobne ako za socializmu Národný front). Združovala takmer všetkých mužských štátnych príslušníkov protektorátu, ženy nemali členstvo povolené. Členstvo bolo formalitou. Ako politická organizácia zaniklo 15. januára 1943,^[4] jej nástupkyňa - kultúrne a politicky propagandistická organizácia s rovnakým názvom, zanikla s oslobodením v máji 1945.

Definícia z Doplnkov k Ottovmu slovníku naučnému

„	Souručenství národní je národným politickým hnutím českého ľudu a jediným predstaviteľom mocenskej vôle českého národa, vytvoreným za všeobecného súhlasu všetkého českého ľudu za ťažkej politickej situácie na jar 1939. Jeho úlohou je zabezpečiť a viesť národ k všestrannému rozmachu podľa zásad národnej pospolitosti a národného poriadku.	“
– Ottova encyklopedie nové doby, heslo Souručenství národní.

Vývoj

Prípravný výbor vznikol 21. 3. 1939 na čele s Emilom Háchom. Národní souručenství sa malo stať masovou organizáciou, ktorá by bola oporou pre vládu a prezidenta Protektorátu. Dňa 6. 4. 1939 bolo Národní souručenství vyhlásené za jedinú politickú stranu v Protektoráte. Prakticky všetky denníky sa stali jeho tlačovými orgánmi. Formálne sa do NS prihlásilo vyše 2 milióny mužov,^[5] teda vyše 97% mužského obyvateľstva Protektorátu (Židom a ženám bolo členstvo zakázané)^[6]. Oficiálne malo byť NS nástrojom lojálnej spolupráce s Nemcami, ale darilo sa v ňom vytvoriť aj základňu pre rôzne formy obrany českej autonómie. Niektoré zložky priamo spolupracovali s odbojom (Obrana národa, PVVZ). Časť členov využila odznaky s písmenami NS na tichý protest: otočenie odznaku o 180 stupňov zmenilo poradie písmen na SN, čo malo znamenať „Smrť nacistom!“ Okupačné orgány si však od r. 1941 postupne úplne podriadili vedenie NS a presadili doň stúpencov aktívnej kolaborácie. Dňa 15. 1. 1943 bolo NS ako politická organizácia zrušená a premenená na korporáciu "s úlohami prevažne kultúrnymi a výchovnými". Jeho predstavitelia sa po vojne zodpovedali pred Národným súdom.

Referencie

↑ Ralf Gebel: "Heim ins Reich!". München: R. Oldenbourg, 2000.
↑ . Dostupné online. Archivované 2014-08-19 z originálu.
↑ . Dostupné online.
↑ Národní souručenství. In: Malá československá encyklopedie IV M-Pol. 1. vyd. Praha: Academia, 1986. s. 430.
↑ „V náborovej akcii, začatej rozhlasovým prejavom štátneho prezidenta z 1. apríla a uskutočnenej v týždni od 23. apríla do 1. mája, sa prihlásilo do NS vyše dvoch miliónov mužov českej národnosti, starších 21 rokov, teda až na nepatrný zlomok všetci dospelí Česi v Protektoráte Čechy a Morava.“ Ottova encyklopedie nové doby, heslo Souručenství národní. Pre čitateľov MLP dostupné na online^{[nefunkčný odkaz]}.
↑ Feinberg, M.: Elusive Equality: Gender, Citizenship, and the Limits of democracy in Czechoslovakia, 1918-1950. University of Pittsburgh Press, 2006.

Pozri aj

Literatúra

VYKOUPIL, Libor. Slovník českých dějin. Brno : Julius Zirkus, 2000. ISBN 80-902782-0-5.

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Národní souručenství na českej Wikipédii.

[1] Ralf Gebel: "Heim ins Reich!". München: R. Oldenbourg, 2000.

[2] . Dostupné online. Archivované 2014-08-19 z originálu.

[3] . Dostupné online.

[4] Národní souručenství. In: Malá československá encyklopedie IV M-Pol. 1. vyd. Praha: Academia, 1986. s. 430.

[5] „V náborovej akcii, začatej rozhlasovým prejavom štátneho prezidenta z 1. apríla a uskutočnenej v týždni od 23. apríla do 1. mája, sa prihlásilo do NS vyše dvoch miliónov mužov českej národnosti, starších 21 rokov, teda až na nepatrný zlomok všetci dospelí Česi v Protektoráte Čechy a Morava.“ Ottova encyklopedie nové doby, heslo Souručenství národní. Pre čitateľov MLP dostupné na online^{[nefunkčný odkaz]}.

[6] Feinberg, M.: Elusive Equality: Gender, Citizenship, and the Limits of democracy in Czechoslovakia, 1918-1950. University of Pittsburgh Press, 2006.

[1]

[2]

[3]

[4]

[5]

[6]